Boccia

Boccia

Boccia je šport, ktorý bol v minulosti určený výhradne pre športovcov s postihnutím všetkých štyroch končatín s diagnózou detská mozgová obrna. Dnes môžu hrať aj športovci, ktorých diagnóza nie je mozgového pôvodu, majú postihnutie všetkých štyroch končatín a spĺňajú podmienky medzinárodnej klasifikácie BISFed. Patria sem napríklad svalové či vývinové postihnutia. Vždy je však podmienkou postihnutie všetkých štyroch končatín a na základe diagnózy sa hráči zaraďujú (klasifikujú) do štyroch klasifikačných kategórií.

Boccia sa hrá výlučne na vozíku a v hale s parketovým alebo umelým povrchom. Pôvodne bola vyvinutá ako hra pre rekreačné účely. Jej základy siahajú až do starovekého Grécka. Po prvýkrát sa predstavila na letných paralympijských hrách v New Yorku v roku 1984. Na turnajoch súťažia o cenné kovy muži a ženy spoločne v individuálnych, párových a tímových súťažiach. Jednotlivci a páry hrajú na štyri smeny, tímy na šesť smien. Rozmery ihriska sú 12, 5 x 6 m a jeho povrch musí byť rovný a hladký, nakoľko od kvality povrchu veľmi závisí samotný priebeh a kvalita hry. Podstatou hry, vyžadujúcej presnosť a vysokú koncentráciu hráčov, je hádzanie farebných modrých a červených loptičiek čo najbližšie k bielej lopte, nazývanej „Jack”. Do programu olympijských hier nie je zaradený žiadny šport podobný boccii.

Prvý kontakt s bocciou na Slovensku nastal po paralympijských hrách v Atlante v roku 1996, kedy priniesli MUDr. Danica Studená a MUDr. František Pisarčík historicky prvý set loptičiek určených pre hru boccia. Tento nový druh športu začala u nás ako prvá trénovať ešte v roku istom roku študentka FTVŠ v Bratislave Zuzana Gabková, ktorá zamerala svoju  pozornosť na zariadenie sídliace na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Táto práca priniesla prvé plody, keď sa dvojica mladých hráčov v zložení Martin Strehársky a Róbert Ďurkovič prebojovala na PH do Atén 2004 a následne do Pekingu 2008. Na prvej z nich obsadili v súťaži párov kategórie BC4 štvrté miesto a rovnaké umiestnenie si M. Strehársky zapísal aj v súťaži jednotlivcov. V Londýne 2012 už mala slovenská boccia päťnásobné zastúpenie (Tomáš Král, Jakub Nagy, Róbert Mezík, Martin Strehársky a Róbert Ďurkovič). Do Ria 2016 cestovalo už dokonca sedem športovcov! V Brazílii nás reprezentovali Samuel Andrejčík, Michaela Balcová a Róbert Ďurkovič v kategórii BC4, Jakub Nagy, Lenka Ďurdinová v kategórii BC1 a Róbert Mezík a Tomáš Král v kategórii BC2. Práve na PH v Riu získala slovenská boccia prvú ZLATÚ medailu v súťaži párov BC4 (S.Andrejčík, M.Balcová, R.Ďurkovič) a STRIEBORNÚ medailu pridal v individuálnej súťaži S.Andrejčík. Historicky prvé medailové umiestnenie vybojovali v roku 2003 na Svetovom pohári Róbert Ďurkovič a Martin Strehársky, ktorí si z Nového Zélandu priniesli 2. miesto v súťaži párov. V tomto zložení dosiahli v rokoch 2003 – 2012 viacero cenných umiestnení. V roku 2013 sa zúčastnil v Portugalsku na ME po prvý krát Samuel Andrejčík a vďaka jeho vynikajúcemu premiérovému vystúpeniu sa stal majstrom Európy v súťaži jednotlivcov získal prvú zlatú medailu na ME pre Slovensko. Tím v zložení Jakub Nagy, Lukáš Baláži, Tomáš Král a Róbert Mezík obsadili 3.miesto. Rok 2013 bol zlomovým rokom vo vývoji slovenskej boccie. V Ďalších rokoch dosiahli slovenskí športovci mnohé víťazstvá v individuálnych, párových aj tímových súťažiach na svetových pohároch, majstrovstvách Európy, či majstrovstvách sveta.

V dnešnej dobe máme siedmych reprezentantov, ktorí sa nominovali na LPH TOKIO 2020: Tomáš Král, Róbert Mezík, Rastislav Kurilák, Kristína Kudláčová, Michaela Balcová, Samuel Andrejčík a Martin Strehársky. Veríme, že naši športovci budú robiť aj v budúcich rokoch dobré meno tomuto športu a budú príkladne reprezentovať Slovensko.

.

 

 

Najväčšie úspechy

Zmienky v médiách