SPV

Powerchair hokejisti si vyskúšali kemp v Piešťanoch

Belasé motýle od vlaňajška pôsobia v českej lige, na budúci rok by už radi hostili niektoré zápasy aj v domácom prostredí. Slovenský powerchair hockey tím, ktorý vystupuje pod názvom Bluesky Butterflies má v športe, ktorý už dva roky zastrešuje SZTPŠ, čoraz väčšie plány.


Ďalším krokom vpred bol aj víkendový kemp v piešťanskom HS Centre, na ktorom naši vozičkári zlepšovali svoje hráčske schopnosti. „Z desiatich hráčov, ktorých momentálne máme, sa ho zúčastnilo osem. Boli sme tam veľmi spokojní. Našli sme tam krásny bezbariérový areál, mali možnosť regenerovať v bazéne,“ pochvaľuje si Lucia Mrkvicová, jediná žena v tíme. Chce to rýchlejšie vozíky Powerchair hockey je šport, ktorému niektorí hovoria aj florbal alebo hokej na elektrických vozíkoch. Patrí medzi jeden z mála športov vhodných aj pre ľudí s ťažším telesným postihnutím. Hrá sa bez vekového obmedzenia, pričom hráči musia zvládnuť ovládať elektrický vozík aj hokejku „V lige je možné na vozíkoch, určených špeciálne pre hru, ísť 15 kilometrov za hodinu. Také my však nemáme. Len bežné, ktoré zvládnu  maximálnu rýchlosť 10 km/h,“ vysvetľuje Lucia. „Radi by sme sa k nim dostali, ale stoja niekoľko tisíc eur. Každý,“ dodáva. Tím tvorí v zápase päť hráčov vrátane brankára, zápas trvá 2 x 20 minút. Belasé motýle trénujú jeden či dva razy mesačne. „Viac to nejde, keďže sme roztrúsení po celom Slovensku. Máme hráčov z Bratislavy, Martina, Myjavy,“ vysvetľuje Lucia. Tím, o ktorý sa stará Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, práve hľadá vhodné miesto, kde by mohol hrávať svoje domáce zápasy. „Či to budú Piešťany, ešte nevieme. Ten povrch, aký sme tam našli, nie je pre tento šport príliš ideálny. Potrebujeme niečo hladšie, ten…

V „limitoch“ paraatlét Marián Kuřeja

Banskobystričan získal na paralympijských hrách v Riu bronzovú medailu v hode kuželkou. V Tokiu chcel zabojovať o ďalšiu. Aj jemu však pandémia koronavírusu zmenila plány...


O návrate do tréningu, aj o tom, čo mu pomohlo, aby po úraze ostal pri športe a ako to vie využiť v úlohe motivátora sa dozviete v rubrike „Bez limitov“. Počúvajte v tradičnom čase utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


Paralympijské centrá stále pribúdajú

Trénovať kvalitne a pokiaľ sa dá aj spolu – to je motto, ktorým sa posledné roky riadia viaceré paralympijské výbory vo svete. Pre svojich reprezentantov, ktorí ich potom reprezentujú na vrcholných podujatiach, stavajú centrá, kde sa im snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky.


Pátrali sme po svete po miestach, kde sa v tomto smere dostali najďalej a kde sa zdravotne znevýhodnení športovci môžu cítiť naozaj ako v raji. Ičchon (Južná Kórea) Nachádza sa v 200-tisícovom meste Ičchon známom výrobou tradičnej kórejskej keramiky, zhruba 50 km od Soulu. Dokončili ho v septembri 2017. Jeho súčasťou je bazén, hala pre loptové športy, šermiareň, posilňovňa či atletická hala. A samozrejme lekárska klinika. Kórejskí paralympionici môžu tréningové centrum využívať od novembra minulého roku, kedy s Ministerstvom športu, kultúry a turizmu, pod ktorý Kórejský paralympijský výbor patrí, podpísali štvorročnú zmluvu o spolupráci. „Podmienky sme pre našich paralympionikov ušili na mieru. Môžu sa v stredisku plne sústrediť na svoju prípravu,“ povedal pre SPV Hyunho Lee, projektový manažér Kórejského paralympijského výboru. Ako dodal v tamojšom centre je možné trénovať množstvo športov. „Gólbal, futbal, bocciu, plávanie, silový trojboj, atletika, volejbal sediacich, stolný tenis, basketbal, ragby, šerm, lukostreľbu, streľbu ba aj curling. Športovcom tu aj varíme a perieme. Naši reprezentanti tu trénujú 190 dní v roku a takmer všetci sú spokojní. Nebyť tohto centra, určite by sme neboli takí úspešní. Počas pandémie koronavírusu bolo centrum síce zavreté, no hneď ako sa situácia zlepší, tak sa do neho opäť vrátime.“ Kórejčania sú silní najmä v plávaní, v džude, v stolnom tenise či v bocii, čo potvrdili aj na paralympiáde v brazílskom Riu pred…

Náš prvý zimný paralympionik oslavuje sedemdesiatiny

Bývalý reprezentant v paraseverskom lyžovaní Jozef Búroš oslavuje dnes okrúhle 70. narodeniny. Premiérové ZPH v Örnsköldsviku v roku 1976 absolvoval na svojich ťažkých turistických lyžiach, no v cieli mu dojatý švédsky navádzač daroval svoje.


Pod kopcom v malej bytovke v Dolnom Kubíne – 300 m od veľkej záhradky, kam chodí často a rád relaxovať – žije dnes prvý slovenský zimný paralympionik Jozef Búroš. Rodák zo Žaškova, odkiaľ pochádza aj náš známy motocyklista a viacnásobný účastník Rely Dakar Štefan Svitko, sa 18. júla dožíva okrúhlej sedemdesiatky a tak sme si našli čas bilancovať jeho bohatú športovú kariéru. Jeden Slovák, päť Čechov Zrakovo znevýhodnený Búroš (o zrak prišiel pred koncom prvého roku života) bol z poltucta československých športovcov na prvej zimnej paralympiáde vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976 jediným Slovákom. Súťažil v paraseverskom lyžovaní, v behu na lyžiach. Na desaťkilometrovej trati dobehol päťnásty, na pätnásťkilometrovej si o jedno miesto polepšil. Ako sa tam vôbec dostal? „Jednoducho. Rok predtým som vyhral prvé oficiálne majstrovstvá Československa v behu na lyžiach v Harrachove a víťaza potom poslali do Švédska,“ vysvetlil nám Búroš, ktorý mal v tom čase 26 rokov. „Už rok predtým sme mali v Harrachove sústredenie. Tam som vtedy prišiel so zjazdovkami, lebo som poriadne nevedel, že existujú aj bežky. Aj na nich som vyhral. Bol som taký silový typ,“ vraví Jozef. Z pozvánky do Švédska bol Búroš príjemne zaskočený. „Ani neviem, ako sa stalo, že nás tam štát vôbec poslal. Veď vtedy nás nechceli púšťať ani do Poľska, nie ešte do Švédska. Nemali sme žiadne peniaze, vreckové, oblečenie, no v tom čase som už štyri roky robil telefonistu v…

Druhé kolo prebehne v Žarnovici

ŠTK parastolného tenisu pozýva na druhé ligové kolo, ktorého dejiskom bude v sobotu 25. júla Stredisko paralympijskej prípravy v Žarnovici. Začne sa o 10:00 hod. súťažou vozíčkarov.


Zápasy stojacich hráčov sú na programe od 15:00 hod. Účasť aj s doprovodom je potrebné potvrdiť do stredy 22. júla na dobrotkazc@gmail.com

Informoval riaditeľ súťaže Ľuboš Dobrotka.

 


Zlatú nosí v kufríku

Okrúhlych päťdesiat rokov oslávil začiatkom júla náš prvý "Paralympionik desaťročia", stolný tenista Ladislav Gáspar. „Štrngli sme si v robote a spomenuli si aj doma, no žiadna veľká oslava sa nekonala,“ vraví rodák z Nových Zámkov, ktorý dnes žije a pracuje v Šahách.


„Robím na mestskom úrade, referenta mládeže a športu. Už štrnásty rok,“ vysvetlil nám otec dvoch detí. Na stolný tenis však nezanevrel. Akoby aj mohol. Je to láska na celý život. „Paralympijské súťaže však už nehrávam. S tými som skončil asi pred desiatimi rokmi, no stále hrám tu v Šahách tretiu ligu. Tento rok sme skončili celkovo tretí. Len škoda, že sme v posledných rokoch nemali kde poriadne hrať a trénovať. Telocvičňa v Šahách sa zatvorila, museli sme sa flákať kade-tade po okolitých dedinách,“ vysvetľuje stolný tenista, akého nám iné krajiny môžu závidieť. Laci, ktorý prišiel na svet s vrodenou deformáciou nohy a reprezentoval nás na paralympiádach v kategórii TT10, čo je najľahšia trieda postihnutia, sa stihol stať majstrom sveta, Európy ba v Aténach 2004 aj paralympijským šampiónom. „Na to zlato som čakal trocha dlhšie, ako som si myslel. Nejaké šance predtým, ktoré som mal, som nevyužil, no o to som bol radšej, keď to konečne vyšlo. Tú zlatú nosím zo sebou v kufríku, keďže dnes okrem iného robím aj deťom rôzne prednášky a ukazujem im ju,“ vysvetľuje Gáspar, ktorý je v Šahách aj členom Správnej rady olympijského klubu Alojza Szokolyiho (slovenský atlét, ktorý reprezentoval Uhorsko na prvých olympijských hrách v Aténach 1896). Laci rád spomína aj na stretnutia s legendami svetového stolného tenisu. Napríklad na tú z Ružomberka 2009, kde si olympijský víťaz z Barcelony 1992 a šesťnásobný majster sveta Švéd Jan Owe Waldner zahral…

Prezentácia zdravotne znevýhodnených umelcov

V priestoroch Klientskeho centra na Tomášikovej ul. v Bratislave otvoril včera minister vnútra SR Roman Mikulec Národnú prezentáciu umenia hendikepovaných umelcov SR. SPV na otvorení zastupovali predseda Ján Riapoš a parastrelkyňa Veronika Vadovičová.


"Ide o prvú výstavu umenia hendikepovaných umelcov SR po pandémii COVID-19", uviedol predseda Slovenskej agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov Arpád Beník a dodal, že súčasťou výstavy je vyše 40 diel v oblasti fotografií na plátne, drevorezby a maľby. Mnohé diela vytvorili podľa Beníka mentálne znevýhodnení umelci a umelci na vozíčkoch. "Svojím prístupom k životu ste vzorom a inšpiráciou aj pre mnohých zdravých ľudí," uviedol na margo umelcov a športovcov minister. V klientskom centre uvidí verejnosť diela drevorezbárov Jaroslava Velčického alebo Ondreja Šufliarskeho. Vystavovať sa budú aj fotografie mentálne znevýhodnených  fotografov z DSS Domko Košice. Ukážky z tvorby zo slovenských krojov zase bude môcť verejnosť vidieť od Ivety Červenákovej. Maľbu a plastiky bude zastupovať Miloš Rác. Nechýbajú ani fotografie s paralympijskými motívmi od Romana Benického a Radoslava Malenovského, ktorý je rovnako ako Veronika Vadovičová členom Športového centra polície.  (TA SR, vg)


V sobotu júlový Paralympijský magazín na Dvojke

Pôvodne by paralympionikom z celého sveta v týchto dňoch už gradovala príprava na PH v Tokiu. Pandémia koronavírusu ich však odsunula na budúci rok a športovci menia svoje plány. V júlovom Paralympijskom magazíne však začneme spomínať na hry v Riu 2016.


Predstavíme si aj novú nádej paraseverského lyžovania zrakovo znevýhodneného Jána Šuľáka a ponúkneme aj reportáž z prvého tohoročného letného kempu SPV  „Hľadáme talenty 2020“ , ktorý bol zameraný najmä na parataekwondo. Pozrieme sa tiež na výstavu Paralelity v Dunajskej Strede a pripomenieme si začiatok vysielania SPV TV.

Nezabudnite, už túto sobotu 18. júla o 11:25 hod. na Dvojke RTVS!


Zlatej Kuchtovej chýba striebro a bronz

Talentovaná zdravotne znevýhodnená parataekwondistka Dominika Kuchtová z ŠKP Ryong Taekwondo Bratislava zvykne mať slzy na krajíčku. Desaťročné dievčatko zbiera len zlaté medaily, no túži mať doma v poličke aj striebro a bronz. Aby bola zbierka kompletná.


Od víťazstva k víťazstvu Prvá v Záhrebe, najlepšia v Argentíne, Mexiku aj na pretekoch v Severnom Írsku. Desaťročná parataekwondistka Dominika Kuchtová zbiera jeden triumf za druhým. „Už má tých medailí 23 či 24. Budeme musieť dokúpiť poličku,“ usmieva sa jej mama Mirka Kuchtová. Malá Dominika mamu vytrápila poriadne. Narodila sa ako jedno z dvojčiat v 24. týždni tehotenstva. Vážila len 730 g a merala 31 centimetrov. O svoje dvojča prišla, dnes má len 17-ročnú sestru Natáliu, no napriek množstvu komplikácií, zdravotne znevýhodnené dievčatko bojuje na tomto svete ďalej. „Mentálne je v poriadku, ako žiačka je výborná, ale je zrakovo aj telesne postihnutá. Telesné postihnutie vidieť iba keď behá alebo robí nejaké úkony, ktoré nedokáže spraviť. No má viacero multiorgánových poškodení – oči, črevá, pľúca, má nález na mozgu. Oči má mínus osemnástky, bez okuliarov sa veľmi neorientuje. Začiatky boli ťažké, nevedela som, či prežije, no teraz je to už v pohode. Aj keď je krehká a musím ju chrániť. No som nesmierne rada, že športuje. A vďačná. Nebyť pomoci z SPV nemohli by sme si to dovoliť,“ vraví Miroslava Kuchtová. Dominika, žiačka ZŠ na Mokrohájskej, patrí medzi vybrané paralympijské nádeje podporované z projektu Nadácie SPV. Parataekwondo trénuje v klube tri razy do týždňa a ešte stíha aj plávať. Ako zvládla za ten čas precestovať a absolvovať toľko víťazných turnajov? „Tak to nie je. Boli sme na pretekoch len vo februári v Záhrebe. Ostatné…

Oroszovej prvenstvá vo všetkých štyroch etapách

V dňoch 9. – 12. júla sa v poľskom Lubline konal XXIII. ročník etapových pretekov Hetman Tandem Race Cup 2020. Pôvodne boli tieto preteky kategórie C1 len pre tandemy, napokon však štartovali aj skupiny C a H.


Slovenský team v Poľsku tvorili: Miloš Hudec (MH3), Daniel Kukľa (MH4), Anna Oroszová (WH3), Juraj Páger (MB) s pilotom Jánom Gallikom a Milan Orosz (vedúci teamu). Najviac sa darilo Anne Oroszovej, ktorá zvíťazila vo všetkých štyroch etapách, čím si zabezpečila prvenstvo aj v celkovom hodnotení. Veľmi dobré výkony však podali všetci naši pretekári.   Výsledky: 1. etapa (cestné preteky) Anna Oroszová (WH3) – 1. miesto J. Práger/J. Gallik (MB) – 4. miesto Daniel Kukľa (MH4) – 5. miesto Miloš Hudec (MH3) – 6. miesto   2.etapa (časovka jednotlivcov) Anna Oroszová (WH3) – 1. miesto J. Práger/J. Gallik (MB) – 4. miesto Daniel Kukľa (MH4) – 5. miesto Miloš Hudec (MH3) – 6. miesto   3. etapa (cestné preteky) Anna Oroszová (WH3) – 1. miesto J. Práger/J. Gallik (MB) – 3. miesto Miloš Hudec (MH3) – 4. miesto Daniel Kukľa (MH4) – 6. miesto   4. etapa (kritérium) Anna Oroszová (WH3) – 1. miesto J. Práger/J. Gallik (MB) – 4. miesto Daniel Kukľa (MH4) – 4. miesto Miloš Hudec (MH3) – 6. miesto   Celkové poradie: Anna Oroszová (WH3) – 1. miesto J. Práger/J. Gallik (MB) – 4. miesto Daniel Kukľa (MH4) – 5. miesto Miloš Hudec (MH3) – 6. miesto                                                          Informoval reprezentačný tréner Branislav Režňák.