Život je veľká nádhera, stačí ju možno viac vnímať okolo seba a pozerať sa ďalej ako 5 metrov okolo seba. Pre mňa toto poznanie priniesla autonehoda v roku 1993, jej následok na mojom fyzickom zdraví a trvalú odkázanosť na pohyb prostredníctvom vozíka. Vtedy nebolo jednoduché motivovať seba k návratu do života. Veľmi veľa otáznikov, čo vlastne bude a nebude. Kde nájsť silu a odvahu ,,kráčať ďalej“. Od tohto okamihu sa motiváciou zaoberám často, stala sa mojou životnou filozofiou, ktorá má základ v starej antike postavenej na kalokagatii a ekecheire, dvoch pilieroch starovekej Olympie. Pohyb – základ pre život, základ pre človeka. Harmonizácia, snaha dostať všetko do vzájomnej harmónie a hlavne je potrebné začať u seba. Pretože v prvom rade sme sami príkladom a dávame príklad svojmu okoliu.
Motivácie je u nás len v začiatkoch
Pokiaľ ide o vzdelanie, podľa mňa záleží len na každom jednotlivcovi, kam sa až chce dostať. Možností máme už v súčasnosti veľmi veľa. Jedna vec je vzdelávanie a systém školstva, druhá oblasť je práve motivácia, ktorá je na Slovensku stále len začínajúcou oblasťou. Ako motivovať Slovákov k tomu, aby každý pracoval na sebe? Možno by v tejto oblasti Slovensko mohlo urobiť oveľa viac. Sme súčasťou Európskej únie, máme slobodu myslenia, konania, pohybu, vzdelávania, ovocie novembra 89. Treba si možno častejšie pripomenúť, aká veľká vec sa podarila, aká dôležitá je sloboda a nevnímať ju ako samozrejmosť, ochraňovať ju a bojovať za ňu ako to robil generál Milan Rastislav Štefánik.
Peter je príkladom
S Petrom Krištofovičom som sa stretol raz pri príprave POWER DAY. Ubehlo pár rokov a stále pri prezentáciách dávam Petra za príklad mladého úspešného človeka. Keď nemusel – ako ja – veľmi ťažkou životnou skúsenosťou dospieť k takému poznaniu, nemusel sa popáliť životom. Učí sa na chybách iných dokonale, poznanie, motivácia, práca na sebe. Asi najlepšie to vystihuje aj názov jeho glosy „Zmeňme seba, zmeníme Slovensko“. Bodaj by Slovensko malo oveľa viac Petrov Krištofovičov.