Útočník slovenskej reprezentácie v para hokeji si čiastočné ochrnutie dolných končatín (nazývané lekársky paraparéza) a poškodenie miechy privodil v Londýne. Mal 21 rokov a vybral sa tam zdokonaľovať v angličtine. Osudnou sa mu stala kamarátska výpomoc, pri ktorej spadol z rebríka…Vyštudoval obchodnú akadémiu v Ružomberku a potom študoval v rovnakom meste na Katolíckej univerzite pedagogický odbor dejepis – výtvarná výchova, ale štúdium nedokončil. K para hokejistom sa pripojil ako tretí hráč v poradí po Štítovi a Kardošovi a začali trénovať spolu v Dolnom Kubíne. Roky chodil s Petrom Štítom trénovať do Zlína, ale nebol jeho hráčom, lebo staval dom a nemal na to dosť času. Zmenilo sa to až v posledných dvoch rokoch a v uplynulej sezóne si pripísal na konto prvý majstrovský titul. S reprezentáciou získal dva bronzy na MS B skupiny 2015 a 2016.
Na otázku, čomu sa venuje v civilnom živote, najprv záhadne odpovedá: „Vyvíjam módne produkty“. Ale to nás zaujíma, tak to napokon rozvedie. „Robím vlastnú edíciu šiltoviek s drevenými šiltami, vyrábam interaktívne oblečenie pre deti a dospelých, plus grafické plátna. Na to mám v Ružomberku živnosť a chránenú dielňu, v ktorej mi vypomáha priateľka“, prekvapí svojou odpoveďou. Práve ide okolo Martin Joppa a na hlave má jeho produkt. Tak sa môžete tiež pokochať. „Potreboval by som trochu reklamy cez známych ľudí“, nezaprie v sebe „fordovského“ ducha…
A s čím prišiel na kvalifikáciu do Švédska? „Vyhrávať a postúpiť. Verím, že tak rozmýšľajú všetci a že spolu urobíme všetko pre to“, zdôraznil.
Z Östersundu Roman Végh