Ako hráč pôsobil v dvoch kluboch nemeckej Bundesligy a v Schwalbe Tündern hral dokonca v jednom tíme s aktuálnou európskou jednotkou Dimitrijom Ovtcharovom. Túto sezónu odohral v českom klube El Niňo Praha a radoval sa zo zisku Českého pohára a bronzových medailí v extralige.
Namiesto odpočinku po jej skončení však prišiel pomáhať svojmu bratovi, ktorý je hlavný tréner slovenskej reprezentácie na šampionáte v Bratislave. “Otec sa trénovaniu zdravotne znevýhodnených venuje už viac než 10 rokov a v Bratislave na Mokrohájskej v klube Altius sa mu podarilo vytvoriť slušné podmienky. Najprv mu pomáhal s tréningom práve brat Andrej a potom som cez leto začal pomáhať aj ja. Poznám súčasnú generáciu hráčov a hráčok už viac než päť rokov a viem, že je to dobrá partia. Keď sa Andrej stal hlavým trénerom reprezentácie a požiadal ma o pomoc s prípravou reprezentantov, neváhal som ani sekundu,” povedal po slávnostnom otvorení šampionátu, ktoré sledoval spoločne s celým národným tímom.
Sám si ani nepamätá, na koľkých majstrovstvách sveta ako hráč štartoval, ale s úsmevom priznáva, že nikdy tam žiaden úspech nemal. O to viac sa teší, že by sa medzi najlepšími hráčmi a hráčkami sveta mohli presadiť jeho zverenci. “Určite je omnoho ťažšie zúčastniť sa takéhoto turnaja ako hráč. Jedine on totiž rozhoduje o úspechu a neúspechu. Som teraz síce troška nervózny, pretože budem trénovať mužstvo na majstrovstvách sveta, ale hráči to skutočne majú omnoho zložitejšie.”
To, že trénuje zdravotne znevýhodnených športovcov, mu nepripadá vôbec zvláštne. Stále svoju rolu považuje za výpomoc a najskôr čas ukáže, či pri tejto činnosti zostane. “Je to úplne rovnaké ako príprava a tréning zdravých hráčov a hráčok. Všetci musia na sebe tvrdo pracovať, učiť sa nové veci, pracovať s psychikou. Pokiaľ budem cítiť, že som užitočný, budem rád pomáhať. Chcel by som u pingpongu zostať aj po definitívnom skončení kariéry a toto je jedna z možností.”
Pred ôsmimi rokmi hral semifinále turnaja ITTF World Tour v Slovinsku, má za sebou dlhú a úspešnú kariéru, v ktorej sa prebojoval blízko prvej stovky svetového rebríčku. Cíti však, že ho hráči a hráčky, s ktorými spolupracuje berú úplne normálne.” Na otázku rešpektu sa musíte opýtať ich. Ja to nevnímam nijako zložito. Skrátka dúfam, že im môžem pomôcť v tréning a odovzdať im niečo zo svojich skúsenosti, ktorých mám pomerne dosť. Vidím, že v reprezentačnom tíme sú okrem skúsených medailistov z paralympiád aj mladí, a to je veľmi dobré”, dodal.
Privacy Overview
This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.