Na hudobnej scéne sa pohybujete 13 rokov, od tretej série reality šou Slovensko hľadká SuperStar, kde ste bojovali o prvenstvo s Vierkou Berkyovou. Dokončujete piaty album, máte tanečnú školu, po spoločnej pesničke s Petrom Cmoríkom ste kývali aj na ponuku Slovenského paralympijského výboru pomôcť s online festivalom Paráda prostredníctvom tanečného workshopu. Ako ste s konečným výsledkom spokojná?
„Bola to výzva, ale keďže Baška, ktorá tancovala so mnou, je na vozíku dlho a má skúsenosti s tancom, šlo to ľahšie. A môj syn Peťo je šoumen. Som prekvapená, ako to zvládol. Na konci už trochu štrajkoval, ale veď poznáte deti. Celé to však dopadlo super.“
Kde ste video natáčali?
„V bratislavskej Refinery Gallery.
Máte k tancu blízko?
„Spev bol, je a zostáva prioritou, ale tancujem od svojich 13 rokov, keď ma otec presvedčil, aby som šla na tanec. Predtým som robila futbal a mala som z toho dokopané píšťaly. A on vyhlásil, že takto to ďalej nejde.“
Prečo futbal?
„Lebo som chcela vyskúšať všetko. Skúšala som volejbal, vybíjanú, basketbal, hádzanú. K futbalu ma tak trochu dostal film Blafuj ako Beckham a môj súčasný manžel, do ktorého som už v dvanástich bola zamilovaná. Hrávala som v Hrnčiarovciach nad Parnou a chcela som ho zaujať. Chodili sme potom spolu domov z tréningu z Hrnčiaroviec do Trnavy, kde sme bývali. Peťo oproti mne. Ale vtedy to malo ešte opačný efekt. Chlapci leteli na baby, ktoré chodili vymaľované von.“
Kde ste začali s tancom?
„Pod jedným známym trénerom, ktorý ma učil spoločenské tance. Bola som u neho dlhé roky. Nikdy som však tanec nebrala profesionálne, ani som ho neštudovala. Len som sa snažila neskôr učiť deti to, čo som sa naučila ja, čo ma bavilo. Nejaké to vzdelanie som však v tomto smere mala, hýbala som sa stále a túžila to využiť v praxi.“
Vieme o vás, že máte vlastné tanečné štúdio. Ako sa mu darí?
„Áno. Už štvrtý rok. V Trnave. Je tam skvelá rodinná atmosféra a to sa mi na ňom páči. Keď sme otvárali, bol to taký prvý ošiaľ. Prišlo asi 150 detí a všetky si mysleli, že každého bude trénovať Dominika Mirgová. To samozrejme nešlo, ale snažila som sa tam byť stále, keď som mohla. Dnes je však spev prvoradý, mám svoju robotu, tak som to nechala na profesionálov. Teraz tam máme asi 70 detí. Uvidíme, ako nám skríži plány koronakríza.“
Baví deti tancovať stále?
„Chodí ich teraz asi 70. Som rada, že sa neflákajú po vonku, nerobia blbosti a venujú ten čas sebe. A že ho plnohodnotne využijú.“
Nenapadlo vás nikdy povýšiť tanec na rovnakú úroveň ako spev?
“Spev bude u mňa vždy číslo 1, ale na druhej strane neviem spievať bez pohybu. A neviem vykonávať pohyb bez spievania. Jedno k druhému patrí a snažím sa obe zložky využívať naplno. Ak by sa mi nedajbože niečo stalo v budúcnosti s hlasivkami, skúsila by som cestu tanečnej lektorky alebo organizovania tanečných projektov. Alebo sa venovala sa tanečnému štúdiu. A keby mi ani to nevyšlo, skúsila by som si nájsť nejakú prácu s deťmi. To by ma tiež bavilo.“
Tohto roku ste okrem iného stihli s Peťom Cmoríkom aj naspievať pesničku Dnes to príde, ktorá má motivovať našich paralympionikov na hrách v Tokiu. Koncom augusta ste ju spolu odspievali v Galérii SPP v rámci inaugurácie poštovej známky Tokio 2020. Užili ste si to?
„Veru áno. Bola to pre mňa česť. Peťo je skvelý spevák, taká rocková slovenská legenda. Má najlepší hlasový potenciál. Bolo to prvý raz live a veľmi emotívne. Kým som v zákulisí čakala, kým sa dostaneme na scénu, uvedomila som si, že to nie je jednoduché ani pre našich paralympionikov. My umelci sme hovorili, ako sme dotknutí súčasnou situáciou, ale ani naši paralympionici či ostatní športovci to nemajú ľahké. Som rada, že som im s Peťom aspoň trochu spríjemnila deň. A rovnako sa teším, že som dostala možnosť podieľať sa na tvorbe pesničky. Cmorík nechal môjmu tímu možnosť urobiť to po svojom, čo sme aj naplno využili.“
Vaša spolupráca s SPV je čoraz užšia. Ako sa vám zatiaľ pozdáva?
„Som rada, že ma oslovili. Spolupracujeme len prvý rok, no pozdáva sa mi to. Aj vďaka tomu som do športu viac ponorenejšia ako doteraz. Ale prispieva k tomu aj môj manžel, ktorý bol športovec.“
Ako veľmi vás ako speváčku obmedzuje koronakríza v práci?
„Tých, ktorí sme boli odkázaní na ľudí, to poznačilo veľmi. Nevieme si stále zarobiť. Ja však nie som veľmi materiálny človek. Veľa ráz som bola na akciách bez honoráru. Ak si plné námestie ľudí spievalo moju pesničku, tak som sa tešilo. Dalo mi to viac ako by mi dali peniaze. Dnes však už som mama a musím myslieť aj na rodinu. Je to náročnejšie.“
Prežívali ste aj ťažké chvíle?
„Najmä počas prvej vlny. Prišli aj depresie. Ešteže som človek, ktorý šetrí. Snažila som sa využiť všetko, čo sme mali. Dnes my umelci máme aspoň sociálne siete, môžeme ľuďom posúvať hudbu aspoň prostredníctvom nich. Preto natáčam videoklipy, preto vyrábam albumy.
Váš v poradí piaty album vyjde v polovičke novembra. Ako sa bude volať a aký je?
„Bude sa volať No a čo a už na ňom dolaďujem posledné detaily. Pracovala som na ňom rok. Najviac ma teší, že som si ho urobila po svojom. Dala seba na prvé miesto. Verím, že si k ľuďom nájde cestu a že si na ňom fanúšikovia nájdu aj starú Dominiku Mirgovú. Jasné, že nemôže byť podobný ako album v časoch SuperStar. Odvtedy už prešli roky a aj fanúšikovia so mnou rastú. Aj hudobne som však už dnes niekde inde, dospela som. Veď za chvíľu budem mať tridsať.“
RASTISLAV HRÍBIK