V jednom z príbehov píše o dievčatku, ktoré stratilo rodičov a vychováva ju sestra. Keď má sestra narodeniny, dievčatko sa jej rozhodne – ako prejav veľkej vďaky za starostlivosť – kúpiť darček. V meste je iba jedno klenotníctvo, kde je vo výklade nádherný prsteň s briliantom. Klenotníkovi ukáže na prsteň z výkladu a na svojom príbehu vysvetlí, prečo chce kúpiť práve ten. Majiteľ si ju vypočuje a dievčatko upozorní, že prsteň je dosť drahý a či ho vôbec môže dovoliť. Dievčatko vysype na pult všetko, čo najvzácnejšie má pri sebe: gombík, malé hračky a pár drobných mincí. „To je všetko, čo mám,“ spýtavo sa pozrie na klenotníka. Ten si veci vezme, siahne do výkladu, zabalí dievčatku prsteň a vyprevadí svoju vzácnu zákazníčku.
Tým sa príbeh nekončí. Už o hodinu sa dvere klenotníctva otvoria znovu a dovnútra vchádza staršia sestra dievčatka. Na pult položí prsteň a pýta sa majiteľa, prečo ho dievčatku predal, keďže si ho aj tak nemôže dovoliť. ,,Vaša sestra zaplatila viac ako mala lebo dala všetko, čo mala!“ odvetil klenotník.
Viackrát som nad tým uvažoval a vždy som sa vrátil k dvom kľúčovým zisteniam:
1. Dôvera a viera: dnešná doba nám priniesla nedôveru a neveríme už ani vlastnej rodine, deťom, manželke, či rodičom…
Práve aktuálna otázka možného odchodu Veľkej Británie z EÚ (v médiách známa ako Brexit), je toho exemplárnym dôkazom vo verejnom živote. V prieskumoch verejnej mienky a viacerých relevantných komentároch sa opakovane objavujú vyjadrenia, že ľudia čoraz menej veria politikom, preto sa nevedia ani rozhodnúť, na ktorú stranu (odporcov alebo prívržencov Brexitu) sa majú pridať. V princípe už neveríme častokrát ani sami sebe. Slovo je veľká zbraň a sila – postupne sme spôsobili, že slovo stratilo váhu. Častokrát nasľubujeme a nedodržíme, nedôvera vo všetko stúpa a v princípe už neverí nikto ničomu a nikomu. Niekedy slovo stačilo na všetko, slovo platilo a dodržiavalo sa. Dnes máme armádu právnikov, 100- stranové zmluvy, na konci dňa aj tak väčšinou nič neplatí. Zoberme si manželstvo: dobrovoľne predstúpite pred Boha alebo orgán štátnej správy, dáte svoje slovo aj podpis a…výsledok už poznáte zo štatistík.
2. Dať všetko, čo mám…
Tu je otázka nesmierne jednoduchá: Dávame všetko, čo máme? Dávame našim projektom všetko, čo máme? Odpoveď hľadajme každý z nás v sebe: či deťom, manželstvu, svojmu zdraviu, dávate všetko, čo máte, alebo idete len na pol plynu…
Priatelia, ak si chcete v závere Vášho života prevziať diamantový prsteň, pridajte a dajte životu všetko, čo máte!
Blog Jána Riapoša na pkacademy.eu