Nielen nečakaný triumf Tampa Bay Buccaneers nad Kansas City Chiefs a rekordný siedmy prsteň pre 43-ročného rozohrávača víťazného tímu Toma Bradyho rezonoval po finále 55. ročníka SuperBowlu. V prestávke najsledovanejšieho zápasu amerického futbalu, počas ktorej sa ceny reklamných spotov vyšplhali na viac než päť a pol milióna dolárov, sa Toyota prezentovala minútovým spotom, v ktorom vyrozprávala emotívny príbeh americkej paralympijskej plavkyne Jessicy Longovej.
„Bola to jedna z najväčších vecí, akej sme v paralympijskom hnutí u nás v Amerike boli zatiaľ svedkami,“ znel jeden z trefných ohlasov na sociálnych sieťach. „Fakt pôsobivé. Toyota zhrnula celý môj život do šesťdesiatich sekúnd. Boli tam aj emócie, na ktoré som medzičasom zabudla,“ chválila reklamu samotná Jessica.
Z Tatiany Jessica
Aj dojímavý Longovej príbeh, ktorá sa narodila v sibírskom meste Bratsk ako Tatiana Kurilovová, je dôkazom, že paralympijské hnutie sa čoraz viac tlačí do povedomia aj v USA. „Aj tak by som sa však raz chcela dožiť dňa, keď už nikomu nebudem musieť vysvetľovať, čo to paralympiáda je,“ želá si Jessica Longová, jedna z najúspešnejších paraplavkýň v histórii tohto športu.
Už v dvanástich sa v Aténach 2004 dočkala troch paralympijských zlatých medailí. V štrnástich sa na svetovom šampionáte v juhoafrickom Durbane stala deväťnásobnou majsterkou sveta (7 individuálnych prvenstiev + 2 ako členka víťaznej americkej štafety). Na konte má množstvo svetových rekordov a celkovo 23 paralympijských cenných kovov.
Práve nedávnu reklamu Toyoty, marketingového partnera olympijského i paralympijského tímu však Longová, ktorá koncom februára oslávi len 29. narodeniny, označila za jeden z vrcholov svojej doterajšej kariéry. „Spolu s faktom, že si v minulosti mohla zatrénovať s legendárnym americkým plavcom Michaelom Phelpsom a prvou zlatou medailou z Atén. „To sú okamihy, na ktoré nikdy nezabudnete,“ netají Longová. Spoločný tréning s Phelpsom v roku 2006 ju vraj bavil o to viac, že pomáhal odstraňovať predsudky, ktoré americká spoločnosť často má. Mnoho ľudí sa stále domnieva, že paralympionici nie sú ani zďaleka v športe takí dobrí ako olympionici.
Zo sirotinca do Ameriky
Je tak trochu zázrak, čo všetko sa Jessice vzhľadom na jej ťažké detstvo napokon v živote podarilo zrealizovať. Jej rodičia boli ešte tínedžeri, keď ju vo februári 1992 priviedli v malej sibírskej dedinke neďaleko mesta Bratsk na svet.
Tatiana, ako ju nazvali, sa narodila s chýbajúcou nohou od kolena nižšie a aj tá druhá bola znetvorená. Chýbala jej lýtková kosť, členok, prsty. Lekári rodičom oznámili, že nikdy nebude môcť chodiť. A pridali obavy, že pre ňu za daných okolností neexistuje v okolí žiadna možnosť adekvátnej starostlivosti. Tak sa jej rodičia zriekli a skončila v sibírskom sirotinci.
Napriek svojmu hendikepu sa však dočkala adopcie relatívne skoro. Rodičia Beth a Steve Longovci z Marylandu si malú Rusku adoptovali v trinástich mesiacoch. Ba z rovnakého sirotinca si vzali aj chlapca, ktorého nazvali Joshua.
Vedeli, že malú Tatianu, ktorí premenovali na Jessicu, čaká amputácia oboch nôh, no starali sa o svoju novú dcéru tak ako o všetky ostatné deti, ktoré vychovávali.
Vo vode ako doma
S protézami neskôr Jessica fungovala ako ostatné deti a robila všetky športy, ktoré ju zaujali. Gymnastiku, lezenie, cheerleading, trampolínu. Keď však na záhrade u rodičov objavila bazén, bolo rozhodnuté. „Nešla som plávať, aby som sa stala paralympijskou víťazkou. Vo vode som sa však cítila naozaj najprirodzenejšie. Milujem ju. Aj preto, že všetky problémy, ktoré v živote mám, v bazéne zmiznú. Zostanem len ja a voda“ vyznala sa americká paraplavecká šampiónka.
Hoci s pôvodnou rodinou z Ruska neudržiavala žiaden vzťah, jej adoptívni rodičia sa domnievali, že je naozaj sirotou, napokon sa s ňou stretla. Vďaka sestre Anastasii, ktorá sa v ôsmich rokoch dozvedela, že má kdesi v Amerike súrodenca. Keď podrástla, odletela do Moskvy a zorganizovala stretnutie prostredníctvom ruskej reality šou. V roku 2014 jej príbeh sfilmovala vo vyše 20-minútovom dokumente aj televízna stanica NBC v programe Long Way Home (Dlhá cesta domov).
Vysvitlo, že biologickí rodičia Jessicy sa neskôr vzali a mali ďalšie tri deti. Jedno z nich rovnako hendikepované ako Tatiana, no už si ho vziať nedali. „Mrzí ma, že som sa jej vzdala, no mala som strach. Nemala som vtedy inú možnosť. Žila som len s otcom a mamou v malom domčeku. V duchu som si hovorila, že si ju neskôr zoberiem domov späť, no to sa už nestalo. O to viac ma potešilo, keď som sa dozvedela, že si ju aj tak adoptovali a že sa stala úspešnou,“ priznala médiám jej biologická matka Natalia.
Jessica neskôr tvrdila, že sa na ňu nehnevá. Je vraj úžasné, kam to napriek všetkým prekážkam v živote dotiahla. „Už tie zlaté chvíle v bazéne boli neuveriteľné, no keď mi niekto v minulosti potom povedal, že som jeho hrdinka, bolo to ešte krajšie. Veď si to len predstavte, kedysi som bola len malé dievčatko, ktoré prišlo o nohy. A aj tak sa presadila. Na tom bude vždy niečo špeciálne,“ vraví Jessica.
RASTISLAV HRÍBIK