Zo sirotinca na Sibíri k reklamnej hviezde

17.02.2021

Zo sirotinca na Sibíri k reklamnej hviezde

Emotívny príbeh Jessicy Longovej sa snaží Američanom ukázať aj krásu paralympijského športu. Toyota za reklamný spot o paraplavkyni ruského pôvodu počas SuperBowlu zaplatila milióny dolárov.


Nielen nečakaný triumf Tampa Bay Buccaneers nad Kansas City Chiefs a rekordný siedmy prsteň pre 43-ročného rozohrávača víťazného tímu Toma Bradyho rezonoval po finále 55. ročníka SuperBowlu. V prestávke najsledovanejšieho zápasu amerického futbalu, počas ktorej sa ceny reklamných spotov vyšplhali na viac než päť a pol milióna dolárov, sa Toyota prezentovala minútovým spotom, v ktorom vyrozprávala emotívny príbeh americkej paralympijskej plavkyne Jessicy Longovej. 

„Bola to jedna z najväčších vecí, akej sme v paralympijskom hnutí u nás v Amerike boli zatiaľ svedkami,“ znel jeden z trefných ohlasov na sociálnych sieťach. „Fakt pôsobivé. Toyota zhrnula celý môj život do šesťdesiatich sekúnd. Boli tam aj emócie, na ktoré som medzičasom zabudla,“ chválila reklamu samotná Jessica.

Z Tatiany Jessica

Aj dojímavý Longovej príbeh, ktorá sa narodila v sibírskom meste Bratsk ako Tatiana Kurilovová, je dôkazom, že paralympijské hnutie sa čoraz viac tlačí do povedomia aj v USA. „Aj tak by som sa však raz chcela dožiť dňa, keď už nikomu nebudem musieť vysvetľovať, čo to paralympiáda je,“ želá si Jessica Longová, jedna z najúspešnejších paraplavkýň v histórii tohto športu.

Už v dvanástich sa v Aténach 2004 dočkala troch paralympijských zlatých medailí. V štrnástich sa na svetovom šampionáte v juhoafrickom Durbane stala deväťnásobnou majsterkou sveta (7 individuálnych prvenstiev + 2 ako členka víťaznej americkej štafety). Na konte má množstvo svetových rekordov a celkovo 23 paralympijských cenných kovov.

Práve nedávnu reklamu Toyoty, marketingového partnera olympijského i paralympijského tímu však Longová, ktorá koncom februára oslávi len 29. narodeniny, označila za jeden z vrcholov svojej doterajšej kariéry. „Spolu s faktom, že si v minulosti mohla zatrénovať s legendárnym americkým plavcom Michaelom Phelpsom a prvou zlatou medailou z Atén. „To sú okamihy, na ktoré nikdy nezabudnete,“ netají Longová. Spoločný tréning s Phelpsom v roku 2006 ju vraj bavil o to viac, že pomáhal odstraňovať predsudky, ktoré americká spoločnosť často má. Mnoho ľudí sa stále domnieva, že paralympionici nie sú ani zďaleka v športe takí dobrí ako olympionici.

Zo sirotinca do Ameriky

Je tak trochu zázrak, čo všetko sa Jessice vzhľadom na jej ťažké detstvo napokon v živote podarilo zrealizovať. Jej rodičia boli ešte tínedžeri, keď ju vo februári 1992 priviedli v malej sibírskej dedinke neďaleko mesta Bratsk na svet.

Tatiana, ako ju nazvali, sa narodila s chýbajúcou nohou od kolena nižšie a aj tá druhá bola znetvorená. Chýbala jej lýtková kosť, členok, prsty. Lekári rodičom oznámili, že nikdy nebude môcť chodiť. A pridali obavy, že pre ňu za daných okolností neexistuje v okolí žiadna možnosť adekvátnej starostlivosti. Tak sa jej rodičia zriekli a skončila v sibírskom sirotinci.

Napriek svojmu hendikepu sa však dočkala adopcie relatívne skoro. Rodičia Beth a Steve Longovci  z Marylandu si malú Rusku adoptovali v trinástich mesiacoch. Ba z rovnakého sirotinca si vzali aj chlapca, ktorého nazvali Joshua.

Vedeli, že malú Tatianu, ktorí premenovali na Jessicu, čaká amputácia oboch nôh, no starali sa o svoju novú dcéru tak ako o všetky ostatné deti, ktoré vychovávali.

Vo vode ako doma

S protézami neskôr Jessica fungovala ako ostatné deti a robila všetky športy, ktoré ju zaujali. Gymnastiku, lezenie, cheerleading, trampolínu. Keď však na záhrade u rodičov objavila bazén, bolo rozhodnuté. „Nešla som plávať, aby som sa stala paralympijskou víťazkou. Vo vode som sa však cítila naozaj najprirodzenejšie. Milujem ju. Aj preto, že všetky problémy, ktoré v živote mám, v bazéne zmiznú. Zostanem len ja a voda“ vyznala sa americká paraplavecká šampiónka.

Hoci s pôvodnou rodinou z Ruska neudržiavala žiaden vzťah, jej adoptívni rodičia sa domnievali, že je naozaj sirotou, napokon sa s ňou stretla. Vďaka sestre Anastasii, ktorá sa v ôsmich rokoch dozvedela, že má kdesi v Amerike súrodenca. Keď podrástla, odletela do Moskvy a zorganizovala stretnutie prostredníctvom ruskej reality šou. V roku 2014 jej príbeh sfilmovala vo vyše 20-minútovom dokumente aj televízna stanica NBC v programe Long Way Home (Dlhá cesta domov).

Vysvitlo, že biologickí rodičia Jessicy sa neskôr vzali a mali ďalšie tri deti. Jedno z nich rovnako hendikepované ako Tatiana, no už si ho vziať nedali. „Mrzí ma, že som sa jej vzdala, no mala som strach. Nemala som vtedy inú možnosť. Žila som len s otcom a mamou v malom domčeku. V duchu som si hovorila, že si ju neskôr zoberiem domov späť, no to sa už nestalo. O to viac ma potešilo, keď som sa dozvedela, že si ju aj tak adoptovali a že sa stala úspešnou,“ priznala médiám jej biologická matka Natalia.

Jessica neskôr tvrdila, že sa na ňu nehnevá. Je vraj úžasné, kam to napriek všetkým prekážkam v živote dotiahla. „Už tie zlaté chvíle v bazéne boli neuveriteľné, no keď mi niekto v minulosti potom povedal, že som jeho hrdinka, bolo to ešte krajšie. Veď si to len predstavte, kedysi som bola len malé dievčatko, ktoré prišlo o nohy. A aj tak sa presadila. Na tom bude vždy niečo špeciálne,“ vraví Jessica. 

RASTISLAV HRÍBIK


O príprave Európskych paralympijských hier

V pravidelnej rozhlasovej rubrike „Bez limitov“ vyspovedal Stano Ščepán člena exekutívy Európskeho paralympijského výboru (EPC) Samuela Roška o pripravovanom projekte Európskych paralympijských hier.


Tie by mali v budúcnosti okrem rozšírenia možností vrcholných súťaží pre paralympionikov a ich ďalšej motivácie slúžiť aj ako ďalší priestor v rámci kvalifikačných kritérií pre  účasť na celosvetových PH.

Počúvajte v utorok ráno v pravidelnom čase o 5:36 hod. na Rádiu Slovensko.


IPC sa teší na spoluprácu s novou prezidentkou

Seiko Hashimo sa stala novou prezidentkou organizačného výboru hier Tokio 2020. Donedávna pôsobila vo funkcii ministerky pre OH a PH. Na čele organizačného výboru vymenila Yoshira Moriho, ktorý rezignoval.


Nová šéfka organizačného výboru pozná výborne prostredie hier ako bývalá olympionička a ministerka, je politicky dobre prepojená a prinesie organizačnému výboru silný pohľad športovca. Je bronzovou olympijskou medailistkou. Štartovala na štyroch zimných hrách ako rýchlokorčuliarka a trikrát na letných v cyklistike.

„Pani Hashimoto povedie fantastický tím, najsilnejší a najlepšie pripravený organizačný výbor a hostiteľské mesto, s ktorým IPC kedy mala tú radosť pracovať. Taktiež sa pripája v kritickom a náročnom čase, keď organizačný výbor nepretržite spolupracuje so svojimi partnermi IOC a IPC na zaistení bezpečných hier“, uviedol prezident Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) Andrew Parsons.


30 rokov víťazstiev, úspechov, sily, odhodlaní

Pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) bola včera premiérovo uvedená prvú časť dvojdielneho dokumentárneho filmu pod názvom „Príbeh vytrvalosti“. Na pozadí príbehov športovcov, funkcionárov a trénerov dokumentuje históriu SZTPŠ očami režisérky Andrei Horečnej.


"Príbeh vytrvalosti" mapuje cestu, na ktorej sa amatérsky telesne znevýhodnení športovci, cez rekreačno–rehabilitačné cvičenia, postupne vypracovali za obdobie 30 rokov na paralympijských víťazov. Za každým členom športových klubov, združených v SZTPŠ, je silný príbeh. A práve tieto príbehy ožívajú v spomienkach Karola Kirchmayera, Heleny Hankovej, Danice Studenej, Jána Riapoša, Daniely Šipošovej, Martina Čaplu, Jozefa Širokého, Veroniky Vadovičovej a mnohých ďalších. Prvú časť dokumentárneho filmu, zameranú na históriu, si môžete pozrieť tu: https://sztps30.sk/pribeh-vytrvalosti/ SZTPŠ oslávil v závere roka 2020 už 30. výročie svojho založenia. Vznikol 6. októbra 1990. Je zakladajúcim členom SPV (v roku 1995) a členom viacerých medzinárodných zväzov ako sú IWAS, World Para-Volley, IWBF, BISFed, CP-ISRA. Okrem spomínaného filmu bola k tomuto významnému jubileu spustená v závere minulého týždňa aj nová web stránka www.sztps30.sk, na ktorej nájdu fanúšikovia zväzu všetko podstatné z histórie i súčasnosti, aj bohatú fotogalériu. SZTPŠ je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života slovenskej spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku (pre rok 2020 – 59 členských subjektov). Organizuje…

Čuchranov medailový zápis v Dubaji

Na Svetovom pohári v paraatletike v Dubaji získali slovenskí reprezentanti tri medailové umiestnenia. Zlato a striebro Marián Kuřeja, ktorý si predĺžil pobyt o tréningové sústredenie. Bronz vybojoval v hode oštepom Ladislav Čuchran.


Práve s nováčikom na svetovom podujatí sa zhováral Stano Ščepán. Okrem výsledku bola pre neho dôležitá aj zdravotná klasifikácia. 

Odznelo v dnešnej relácii Bez limitov na Rádiu Slovensko (v tradičnom čase o 5:36 hod.) Pokiaľ ste nestihli, vypočujte si tu:

 

 

 


Nový web SZTPŠ k 30. výročiu

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) oslávil v závere roka 2020 už 30. výročie svojho založenia. V týchto dňoch sa k spomínanému jubileu spustila nová web stránka www.sztps30.sk, na ktorej nájdu fanúšikovia zväzu všetko podstatné z histórie i súčasnosti, aj bohatú fotogalériu.


Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (vznikol 6.10.1990) je významným subjektom spoločenského života a športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku.

Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života našej spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku (pre rok 2020 – 59 členských subjektov). Organizujeme športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, zabezpečujeme ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc.

V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí.

30 rokov víťazstiev, úspechov, sily, odhodlaní.

(vg)


Po bronze a striebre prišlo aj dubajské zlato

Najcennejší kov dnes vybojoval na podujatí Svetového pohára v paraatletike v Dubaji (SAE) Marián Kuřeja v hode kuželkou skupín F32/51 výkonom 29,36 m. Zvíťazil pred Alžírčanom Ferhahom a Uzbekistancom Abduchakimovom. 


"Dnes to boli náročné preteky, ktoré trvali skoro štyri hodiny, keďže nás bolo veľa. Zo zlatej medaily sa veľmi teším, lebo kvôli situácii s covidom sa nedalo naplno trénovať. Výkon bol k tomu primeraný, hoci som tajne dúfal, že to bude za 30 m. Asi až hodinu po pretekoch som sa online dozvedel, že som vyhral, lebo nám spojili dve skupiny, takže potom to museli preratúvať koeficientom na body. Vedel som, že budem prvý alebo druhý, ale nevedel som to presne. Nakoniec to bolo zlato, ale bolo to fakt o chlp, rozdiel bol len pár bodov", uviedol Marián Kuřeja. Do súťaží sa dnes zapojili aj ďalší dvaja Slováci - Július Hutka (9. miesto v hode oštepom F56/57 výkonom 29,90 m) a Miroslav Čerešňa (tiež v hode oštepom, ale nepostúpil do finále). Predtým už vybojoval striebro Marián Kuřeja v hode diskom a bronz Ladislav Čuchran v hode oštepom. "Favoriti nesklamali. Tí, čo mali naplniť moje očakávania, ich naplnili. Majo Kuřeja v kuželke zvíťazil, hoci mu na sto percent nevyšiel ani jeden pokus. V tréningu hádzal cez 30 metrov, ale preteky sú vždy špecifické. A v disku druhé miesto je milým prekvapenim. Laco Čuchran posunul svoj osobný rekord o vyše 40 cm a 28,68 m mu stačilo na bronz. Ak bude mať podmienky na trénovanie, čaká ho skvelá budúcnosť. Je to talentovaný športovec. Julo Hutka predviedol svoj štandard, teda výkon, na ktorý má natrénované. Mirovi Čerešňovi preteky celkom nesadli. V ťažkej konkurencii mal možnosť iba na tri pokusy a do finále sa neprebojoval. Chalani pristúpili…

Dve zlaté z online turnajov

Slovenská reprezentantka v parataekwondo Dominika Kuchtová sa zúčastnila ďalších dvoch online turnajov v tomto športe a v oboch získala zlatú medailu. Jedenásťročná Bratislavčanka vyhrala predminulý víkend turnaj organizovaný Veľkou Britániou a počas uplynulého víkendu Bavarian Open.


Na podrobnosti tohto typu súťaženia sme sa spýtali jej trénera Petra Zagyiho. „Turnaje prebiehajú tak, že nahráme video s odcvičenou zostavou na stránku turnaja alebo ho zašleme cez youtube. Potom sa v čase konania turnaja zostava prehráva a rozhodcovia hodnotia live výkony pretekárov“. Ako ďalej uviedol, išlo o dva turnaje spojené so zdravými športovcami, na ktorých online formou súťažilo okolo 500 resp. 300 pretekárov. Dominiku ako mladú pretekárku musia niekedy pripojiť ku skupine starších pretekárov, ako sa to stalo aj teraz. Vlani sa však zúčastnili aj na súťažiach, kde cvičila svoju zostavu naživo prostredníctvom skypeu alebo zoomu. Napríklad v decembri štartovala na súťaži, ktorú organizovali Chorvátsko. Domáci pretekári štartovali na mieste, zahraničných hodnotili prostredníctvom obrazovky. Dominika si tam vybojovala v individuálnej súťaži disciplíny Pomsae striebro a v tímoch s klubovým kolegom Oliverom Hlavinkom zlato. Najbližší turnaj čaká členku klubu ŠKP Ryong Bratislava prvý marcový víkend. „Trénujeme tiež iba online, nakoľko v tomto období nie je možné sa stretávať. Okrem našich tréningov sa Dominika pridáva k tréningom iných klubov, ktoré tiež prebiehajú týmto spôsobom“, povedal tréner. Mama našej reprezentantky Miroslava doplnila, že Dominika využíva najmä možnosť pripojiť sa ku košickej skupine, vedenej prezidentom Slovenskej asociácie taekwondo WT Pavlom Ižarikom. Dominika Kuchtová navštevuje IV. ročník ZŠ na Mokrohájskej ul. V…

Nedokončené sny

Štvrté pokračovanie seriálu „Paralympijskí hrdinovia a funkcionári, ktorí už nie sú medzi nami". Plány Márie Pillárovej odviala zákerná choroba. V októbri od jej skonu uplynie 15 rokov.


Slovenská reprezentantka v parastolnom tenise bojovala na štyroch paralympiádach (Barcelona 1992, Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004), bola majsterkou Európy v družstvách (Jesolo 2005), dvojnásobnou vicemajsterkou sveta v singloch (Paríž 1998, Taiwan 2002) a v apríli 2004 vo svojej kategórii aj druhou najlepšou hráčkou sveta. Po úraze v mladosti zostala pripútaná na invalidný vozík, hoci mala pred sebou ešte množstvo plánov. Zákerná choroba (rakovina) jej však v októbri 2006 prekazila všetky túžby. Práve počas svetového šampionátu vo švajčiarskom Montreux. „Mali sme to v súťaži družstiev dobre rozohraté, no Marika musela predčasne skončiť,“ spomína jej dlhoročná spoluhráčka Alena Kánová. Pillárovú previezli do bratislavskej ružinovskej nemocnice, kde o pár dní neskôr skonala. Vo veku 54 rokov. Prekážky nepoznala „Škoda, že tak skoro. Mala pred sebou ešte veľké plány a túžby. Vždy si za nimi šla vytrvalo a cieľavedome. Nepoznala prekážky,“ spomína na ňu jej blízka priateľka z Piešťan Zita Žiaková. Pillárová sa narodila v Bardejovských Kúpeľoch, no neskôr sa usadila práve v Piešťanoch. Práve v tamojších kúpeľoch v roku 1974 Zitu stretla. „Mali sme podobné osudy, na vozíku sme sa ocitli príliš skoro. Aj to nás zblížilo. Spolu sme cvičili, trénovali chôdzu, motivovali sa a neskôr sa rozhodli začať nový život na vozíku v Piešťanoch. Stretli sme tam veľa mladých ľudí, ktorí nám pomohli na vozík zabudnúť,“ obzerá sa späť Žiaková. A…

Dubaj: Slováci s dvomi cennými kovmi

Naši paraatléti majú za sebou prvé vystúpenia na Svetovom pohári v Dubaji. Marián Kuřeja vybojoval striebro v disku a Ladislav Čuchran bronz v oštepe.


Kuřejovi patrilo druhé miesto za výkon 10, 38 m v spojenej skupine F51-53. Jeho hlavná disciplína hod kuželkou, z ktorej má bronz z PH 2016 v Riu, ho ešte čaká. „Mám úspešne po prvých pretekoch v mojej druhej disciplíne hod diskom. Získal som striebornú medailu, z čoho sa veľmi teším, keďže to nie je môj hlavný pretek. Držte palce silno v piatok, začínam skoro ráno o 6:30 vášho času. Je to moja hlavná disciplína - hod kuželkou. Dúfam, že sa vám na začiatku sezóny budem môcť znova takto pochváliť. Žiaľ, kvôli covid opatreniam nie sú medailové ceremoniály, preto iba takéto fotky“, napísal slovenský reprezentant na svojej stránke. Čuchran štartoval v skupine F53-54 v hode oštepom a na tretiu priečku sa prepracoval výkonom 28,68 m. Víťazný Iránec Amiri hodil 30,96 m. Podujatie má oficiálny názov 12th Fazza Championship World Para Athletics Grand Prix 2021 a potrvá od 6. do 14. februára.