Už je to naše!

13.09.2016

Už je to naše!

Vláčik troch invalidných vozíkov viezol zhmotnenú túžbu, naplnený sen aj tri úžasné ľudské bytosti. Život im zabudol darovať krídla, tak si ich našli sami...


„Už je to naše!“ ozvalo sa skandovanie z tribúny a vzápätí aj priamo zo súťažného kurtu. Samuel Andrejčík sa sotva rozlúčil s pubertou a už prepisuje históriu. Mohutným „machatovským“ hlasom, súcim na čítanie rozprávok, si jednu z najkrajších napísal spolu s Michaelou Balcovou aj Róbertom Ďurkovičom. Stali sa paralympijskými víťazmi. „Už je to naše,“ kričal Samo z plných pľúc uväznených v posede na vozíku. V tej chvíli aj nežičlivé domáce publikum aj brazílski súperi uznanlivo prikyvovali.

Cestou do Ria sme sedeli v lietadle spolu so Samkovou maminou Ľudkou. Často odbiehala za synom, sediacim obďaleč, aby mu pomohla najesť sa, aby ho umyla, zakryla dekou. Starostlivosť rodiča v takýchto prípadoch nepozná hranice. Možno by uviazla v preplakaných nociach, keby Samo - aj napriek pokrúteným rukám, nevyvinutým kĺbom a zlému upnutiu svalov a šliach - od detstva nerozdával energiu a silu druhým. Pospomínali sme jeho operácie, liečenia, strádania ale aj túžby a sny. Pred štyrmi rokmi si poskladal puzzle Ria a ako obraz zavesil vo svojej izbe nad posteľ. Zaspával aj sa zobúdzal s pocitom, že sa do mesta pod Kristovou sochou chce dostať. „Po víťazstve na ME v roku 2013 v Guildorfe sa začala cesta kvalifikácií, na ktorej som už nemohol, zablúdiť. Cieľ bol jasný. Puzzle s Riom som mal stále na očiach. Štyri roky som za tým išiel a podarilo sa...“

Príbeh Michaely Balcovej s rovnakým zdravotným znevýhodnením je športovo ešte o dva roky kratší, než Samov. „Na pohľad sa boccia zdá jednoduchá, no ani pre zdravých nie je, keď si to vyskúšajú.“ Napriek tomu jej stačili dva roky tréningov, príprav a lúskania taktickej abecedy, aby sa dostala do tímu, ktorý získal pre Slovensko prvú a hneď zlatú medailu v boccii v histórii paralympijských hier. Po úvodnej prehre v skupine s Veľkou Britániou si všetci aj s trénerom pripomínali pokoru, s ktorou do Ria pricestovali. „Chceli sme postúpiť zo skupiny,“ priznali sa. Na to však museli ďalšie dve stretnutia vyhrať. Podarilo sa. Nad Hongkongom 4:1 a nad Portugalskom 8:4. Pričom pred záverečnou štvrtou hrou vyhrávali už 8:0. „Pustili im štyri body, v semifináke sa to nemôže stať,“ varoval tréner Martin Gabko. Ani sa nestalo. Andrejčík s Balcovou si ustrážili súperov z Thajska, ktorí až do semifinále pôsobili suverénne a s prehľadom ich „vygumovali“ 6:1. Verili si aj na finále, no iné je nastupovať s odhodlaním a iné ho aj naplniť. Tobôž proti domácej Brazílii, ktorá vyhrala kategóriu zdravotného znevýhodnenia (BC4) na dvoch predchádzajúcich PH.

„Za stavu 0:2 po prvej hre som trochu znervóznela,“ priznala Miška už po finále, ktoré začal lepšie súper. „Očakávali sme, že po svojom podaní si vybudujú náskok. Predsavzali sme si, že bude čo najmenší. Vedeli sme že ich chceme v našej smene natiahnuť úplne dozadu kurtu,“ odhalil taktiku Samuel Andrejčík. Vyrovnanie na 2:2 upokojilo a získanie bodu v tretej smene potešilo. „Teoreticky sme sa mohli pokúsiť bodovať aj dvoma bodmi, no bolo to také riskantné, že sme sa radšej poslednej lopty vzdali.“

Koncert nášho dua vygradoval v záverečnej hre. Tréner Gabko stískal zopnuté dlane pri prvom hode Mišky Balcovej. „Nevyšiel mi a som veľmi vďačná Samovi, že to zachránil. Vďaka jeho následnej lopte sme vyhrali.“ Samo nalepil svoju prvú loptu na „jacka“ a súpera dostal do problémov.  „Po Samkovej famóznej lopte som už vedel, že je zlato na dosah,“ chrlil zo seba príval emócií tréner Martin Gabko. „Ak by ju aj Brazílčania odblokovali, nemali už čím ďalej hrať...“ Pri každom hode súpera bolo najmä Samovi telo pritesné. Išiel z kože vyskočiť, aj keď sa snažil držať nervy na uzde. Rovnako Róbert Ďurkovič, ktorý si odtrpel turnaj v pozícii tretieho hráča na „lavičke“: „Už som len počítal – ešte štyri, tri, dve, každú ich loptu som tlačil očami za našu líniu.“

... a potom to prišlo. Potvrdenie, že zlato je naše! „Do konca života budem na tieto chvíle spomínať,“ vraví Samo s rozžiarenými očami. V Miškiných sa objavujú slzy. Zďaleka nie je sama. Dojímavé chvíle, silné emócie a prívaly radosti uchvátia všetkých blízkych aj našu malú skupinku fanúšikov a novinárov. Intenzita objatí, tancovania, ba aj spievania v zákulisí haly Carioca sa v tých chvíľach vyrovnáva karnevalu samby. Na odovzdávanie medailí idú vo vláčiku. Snažia sa zakývať na všetky strany, no nevyvinuté kĺby im to dovolia len v náznakoch. Vezú si však zhmotnené sny. Dnes je to predsa naše!

„Nemám pocit, že by mi život niečo bral. Ja to vnímam od malička tak, že nežijem život s nevýhodami. Pre mňa to je skôr o tom, nájsť si inú cestu, ako vykonať niečo, čo by iní mohli tvrdiť, že nedokážem,“ hovorí ako z veľkej knihy najmladší paralympijský víťaz Samuel Andrečík. Vlastne je to pri jeho dvadsiatke trochu drzosť. Prísť po prvý raz na paralympiádu a zvíťaziť. „Veru je,“ smeje sa šťastne. A všetci  vieme, že pre tieto emócie je krásne žiť...

Stano Ščepán  


Strelci ocenili svojich najlepších

Slovenský strelecký zväz ocenil včera v Bratislave svojich najlepších športovcov za rok 2016, ktorý bol rokom konania OH a PH v Riu. Tradične medzi ocenenými nechýbala najlepšia paralympijská strelkyňa Veronika Vadovičová.


Členka Športového centra polície okrem dvoch zlatých a jednej striebornej z Ria dosiahla viacero pozoruhodných výsledkov aj v seriáli Svetového pohára 2016 (Bangkok, Štetín, Al Ain), keď sa desaťkrát dostala na stupeň víťazov (bilancia 4 - 3 - 3), navyše vo vzduchovej puške 60 poležiačky dvakrát zlepšila svetový rekord.

Ceremónia, na ktorej sa oceňovali jednotlivci i družstvá s najlepšími výsledkami, sa uskutočnila v Grand hoteli Pressburg v bratislavskej Petržalke.


V druhom zápase prijateľná prehra s Čechmi

Aj po druhom vystúpení MS B skupiny v japonskom Tomakomai zostávajú slovenskí hokejisti na sánkach bez bodu. Po prehre s Japoncami (1:3) zverenci Miroslava Drába nestačili na favorizovaných Čechov a podľahli im 0:3.


Slovensko - Česko 0:3 (0:0, 0:2, 0:1)

Góly: 18. Hábl (Geier, Krupička), 20. Geier (Raul), 42. Palát (Hrbek, Berger)

Pomer striel: 24:9 (9:4, 9:1, 6:4)

Vylúčenia: 4:5

Najlepší hráči zápasu: Stašák - Hábl

Zostava SR:

Lepáček - Štít, Kardoš, Ferenčík, Stašák - Joppa, Ligda, Fojtík, Večerek, Gergely, Rauš

Kapitán Peter Štít: "Dnes sme hrali so súperom, ktorý nepatrí do B skupiny MS. Nedalo sa hrať inak, ako defenzívne. Snažili sme sa rovnomerne striedať všetkých hráčov, aby sme vydržali naplno až do konca. Jednu tretinu sme dokázali držať bezgólový stav. Na začiatku druhej tretiny sme dostali dva rýchle góly, a to bolo rozhodujúce. Potom sme nedokázali dostať súpera pod tlak a zdramatizovať zápas. Česi sú objektívne lepší. Výsledok je najlepším, aký sme kedy s týmto súperom dosiahli. Teraz nás čaká deň voľna a potom dva zápasy s Veľkou Britániou. V prvom pôjde iba o umiestnenie v základnej skupine. Druhý bude oveľa dôležitejší, rozhodne o postupujúcom do kvalifikácie na paralympijské hry. Dúfam, že sa aj naďalej budú napĺňať papierové predpoklady, tentokrát budeme favoritom my."

Druhý dnešný zápas:

Japonsko - Veľká Británia 6:0 (3:0, 1:0, 2:0)

 

 


Hokej MS B 2016: na úvod prehra s domácimi

Slovenskí reprezentanti v hokeji na sánkach odohrali dnes v Tomakomai úvodné stretnutie MS B skupiny s Japonskom a prehrali 1:3 (0:2, 1:0, 0:1).


O výsledku rozhodla úvodná tretina. V druhej sa nám podarilo znížiť gólom Ligdu, ale v záverečnej sme už vyrovnať nedokázali. Naopak, Japonci v závere dosiahli gólovú poistku.  V druhom stretnutí sa zajtra stretneme s Českom o 6:30 hod. SEČ.    Súhrn: Japonsko - Slovensko 3:1 (2:0, 0:1, 1:0) Góly: 4. Kumagai (Sudo), 9. Kumagai (Sudo), 44. Sudo (Yoshikawa) - Ligda (Fojtík) Pomer striel: 17:13 (9:5, 2:7, 6:1) Vylúčenia: 4:3 Najlepší hráči zápasu: Sudo - Lepáček Poznámka: zápas sa hrá 3x15 minút Zostava SR: Lepáček - Štít, Kardoš, Ferenčík, Stašák - Joppa, Ligda, Fojtík, Večerek, Gergely. Hlavný tréner Miroslav Dráb: "Zápas s jedným z favoritov turnaja sme začali náporom, no nepodarilo sa nám skórovať z vyložených šancí. Hneď nato sme inkasovali v oslabení a súper začal hrať aktívnejšie. Výsledkom bol druhý inkasovaný gól. V druhej tretine sme prevzali iniciatívu na naše hokejky a dokázali sme znížiť na rozdiel gólu. Škoda, že sa nám nepodarilo vyrovnať. V druhej tretine sme nastrelili aj dve žŕdky. V poslednej tretine si mužstvo Japonska umnou hrou udržalo vedenie a na konci zápasu tretím gólom definitívne rozhodlo o svojom víťazstve. Za predvedený výkon treba pochváliť celé mužstvo na čele s brankárom Eduardom Lepáčkom, ktorého vyhlásili za najlepšieho hráča z nášho mužstva." Prvý dnešný zápas: Česko - Veľká Británia 12:0 (4:0, 5:0, 3:0)

Počúvajte v Rádiu Slovensko o 20:40, sledujte zajtra live o 9:30

Dnes sa otváracím ceremoniálom začína B šampionát v hokeji na sánkach. Naši nastúpia zajtra v úvodnom zápase proti domácemu Japonsku, čo môže byť kľúčový zápas o postup do elitného „áčka“.


Počas turnaja štyroch krajín koncom októbra v Ostrave sme s nimi prehrali tesne 1:2, keď sa našim nepodarilo premeniť viacero dobrých šancí. Sledujte naživo od 9.30 hod.

Slovákov následne čakajú ešte Česi a Briti, v závere finále alebo zápas o bronz.

Hokejovej téme sa venuje aj pravidelná rubrika v Rádiu Slovensko „Bez limitov“. Stamo Ščepán vyspovedal pred odletom našich hráčov, s akými ambíciami cestujú do Japonska. Počúvajte dnes v tradičnom čase o 20:40 hod.


SPV dnes upravoval stanovy podľa zákona o športe

V Bratislave sa dnes uskutočnilo Valné zhromaženie Slovenského paralympijského výboru (SPV), ktorého hlavným bodom bola úprava stanov v súlade so Zákonom o športe č. 440/2015 Z.z.


„Zákon nastavil šport zdravotne znevýhodnených do úplne nového systému fungovania a do dnešných dní zatiaľ nie úplne presne vieme, ako to bude vyzerať“, uviedol predseda SPV Ján Riapoš. Navyše už zhruba po 10 mesiacoch platnosti sa do pléna NR SR dostáva novelizácia tohto zákona. Zákon okrem iného explicitne uvádza SPV ako jediného prijemcu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre celý šport zdravotne znevyhodnených na území Slovenska. Zmeny sa týkali technických záležitostí, pričom upresňovali resp. dopĺňali niektoré ustanovenia, špecifikovali orgány a osoby oprávnené na výkon niektorých úkonov a činností, upravovali procesy hlasovania a volieb do orgánov SPV. Delegáti VZ schválili tieto navrhované zmeny. Na VZ odzneli aj správy jednotlivých členov Výkonného výboru SPV, zodpovedných za jednotlivé oblasti, ako aj celkové zhodnotenie činnosti SPV v rokoch 2015 - 2016 a účasti na PH 2016 v Riu. 

Valné zhromaždenia o zmenách stanov

Dnes o 15. hod. sa uskutoční Valné zhromaždenie Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov. Zajtra od 10. hod. bude Valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru.


Ide o nevolebné valné zhromaždenia a hlavnou témou oboch bude zmena stanov v súlade s novým zákonom o športe. Miestom konaní oboch VZ bude Hotel NH Bratislava Gate One.


V Japonsku o ZPH 2018, aj o postup do „áčka“

Zajtra odlietajú do Japonska na MS B skupiny slovenskí reprezentanti v hokeji na sánkach. Šampionát sa uskutoční v meste Tomakomai na ostrove Hokkaidó.


Presun na trase Viedeň – Frankfurt – Tokio – Sapporo ohrozuje štrajk pilotov spoločnosti Lufthansa, ktorý by sa však mal dnes skončiť.

V pondelok 28. novembra majú Slováci dopoludnia miestneho času naplánovaný prvý tréning a večer je na programe otvárací ceremoniál. Súpermi našich budú hokejisti hostiteľskej krajiny, Česka a Veľkej Británie.

Program zápasov:

29.11. JAP – SVK    17:30

30.11. SVK - CZE    14:30

2.12.   GB – SVK      14:30

3.12.  o 3. miesto   11:00, o 1. miesto 14:30

Začiatky sú uvádzané v miestnom čase, SEČ je - 8 hodín

Zostava SR: Miroslav Pastucha, Eduard Lepáček (brankári), Peter Štít (kapitán), Martin Joppa, Marián Ligda,  Aleš Rauš, Erik Fojtík, Miroslav Kardoš, Miroslav Stašák, Slavomír Ferenčík, Miloš Večerek, Marek Gergely (hráči v poli). Realizačný tím: Miroslav Dráb, Radoslav Bielečka (tréneri), Albín Michalica (kustód), Martin Šóš (fyzioterapeut), Maroš Čambal (vedúci výpravy).


Nové auto pre Veroniku

Podpredseda vlády a mininister vnútra SR Róbert Kaliňák odovzdal včera trojnásobnej zlatej paralympioničke Veronike Vadovičovej kľúče od nového špeciálne upraveného automobilu.


"Veronika je pre nás osobitná princezná v našom Športovom centre polície. Je jedinou profesionálnou paralympioničkou na Slovensku. Robí nám iba radosť, pretože nosí obrovské množstvo medailí. Som rád, že jej môžem odovzdať kľúče od auta, ktoré ju odvezie všade tam, kam bude potrebovať. Chcem poďakovať firme KIA, ktorá upravila vozidlo podľa jej potrieb bez ďalších nákladov pre nás. Sme radi, že aj investori, ktorí u nás vyrábajú autá, chcú aj takýmto spôsobom pomôcť reprezentantom," povedal Kaliňák. Vadovičová poďakovala za automobil i vytvorené podmienky v ŠCP. "Snažím sa reprezentovať našu krajinu čo najlepšie. Pre mňa začína nový paralympijský cyklus, príprava na Tokio. Verím, že aj odtiaľ donesiem ďalšie cenné kovy," dodala. (TA SR, vg)

Po bronze v Riu už v plnej príprave

Slovenskí lukostrelci sa v Riu vďaka bronzu Petra Kinika vrátili na medailové pozície. Prečítajte si rozhovor s reprezentačným trénerom Vladimírom Majerčákom o Petrových začiatkoch, aj o PH 2016.


Pamätáte sa na Petrove začiatky pri lukostreľbe? Prišiel za mnou v roku 2005. V Tatranskej Lomnici vtedy prebiehali majstrovstvá SR v terčovej lukostreľbe, ktoré sme organizovali. On sa tam prišiel pozrieť. Po súťaži ma oslovil s tým, že by sa chcel tiež venovať tomuto športu. Priznám sa, že keď som ho videl, nedával som mu veľké šance na úspech. Chýbajú mu totiž obe nohy, no väčším problémom bola dlaň ľavej ruky, o ktorú prišiel po kolízií s vlakom. Nevedel som si predstaviť, ako by mohol držať luk. Zisťovali ste aj prečo si vybral práve tento šport?V tom istom roku sa konal na Remate prieskum, na ktorom chcel Peťo vedieť, aký šport by mohol so svojím znevýhodnením robiť. Vyskúšal si niekoľko športov, no napokon sa rozhodol pre lukostreľbu. Jeho zanietenie pre tento šport bolo tak silné, že som mu jednoducho nemohol povedať nie. Začal som hľadať spôsob, ako mu prispôsobiť luk do takej miery, aby mohol strieľať. Sledoval som detailnejšie jednotlivé druhy zdravotných znevýhodnení. Nakoniec som našiel jedného lukostrelca, ktorý strieľa so zubami. Na tetive mal špeciálne urobené zubadlo. Zdravou rukou natiahol luk, potom už len pustil zubadlo a prišiel výstrel. Takže sa vám predsa len podarilo nájsť spôsob? Nie tak celkom. Vyskúšali sme zubadlo, no Petra z toho boleli zuby. Povedali sme si, že tadiaľto cesta nevedie. Znova sme sa ocitli, takpovediac na začiatku. Podarilo sa nám však vymyslieť protézu, ktorá bola ukotvená na luku. Do nej Peťo vložil pahýľ a tak mohol strieľať.…