Už je to naše!

13.09.2016

Už je to naše!

Vláčik troch invalidných vozíkov viezol zhmotnenú túžbu, naplnený sen aj tri úžasné ľudské bytosti. Život im zabudol darovať krídla, tak si ich našli sami...


„Už je to naše!“ ozvalo sa skandovanie z tribúny a vzápätí aj priamo zo súťažného kurtu. Samuel Andrejčík sa sotva rozlúčil s pubertou a už prepisuje históriu. Mohutným „machatovským“ hlasom, súcim na čítanie rozprávok, si jednu z najkrajších napísal spolu s Michaelou Balcovou aj Róbertom Ďurkovičom. Stali sa paralympijskými víťazmi. „Už je to naše,“ kričal Samo z plných pľúc uväznených v posede na vozíku. V tej chvíli aj nežičlivé domáce publikum aj brazílski súperi uznanlivo prikyvovali.

Cestou do Ria sme sedeli v lietadle spolu so Samkovou maminou Ľudkou. Často odbiehala za synom, sediacim obďaleč, aby mu pomohla najesť sa, aby ho umyla, zakryla dekou. Starostlivosť rodiča v takýchto prípadoch nepozná hranice. Možno by uviazla v preplakaných nociach, keby Samo - aj napriek pokrúteným rukám, nevyvinutým kĺbom a zlému upnutiu svalov a šliach - od detstva nerozdával energiu a silu druhým. Pospomínali sme jeho operácie, liečenia, strádania ale aj túžby a sny. Pred štyrmi rokmi si poskladal puzzle Ria a ako obraz zavesil vo svojej izbe nad posteľ. Zaspával aj sa zobúdzal s pocitom, že sa do mesta pod Kristovou sochou chce dostať. „Po víťazstve na ME v roku 2013 v Guildorfe sa začala cesta kvalifikácií, na ktorej som už nemohol, zablúdiť. Cieľ bol jasný. Puzzle s Riom som mal stále na očiach. Štyri roky som za tým išiel a podarilo sa...“

Príbeh Michaely Balcovej s rovnakým zdravotným znevýhodnením je športovo ešte o dva roky kratší, než Samov. „Na pohľad sa boccia zdá jednoduchá, no ani pre zdravých nie je, keď si to vyskúšajú.“ Napriek tomu jej stačili dva roky tréningov, príprav a lúskania taktickej abecedy, aby sa dostala do tímu, ktorý získal pre Slovensko prvú a hneď zlatú medailu v boccii v histórii paralympijských hier. Po úvodnej prehre v skupine s Veľkou Britániou si všetci aj s trénerom pripomínali pokoru, s ktorou do Ria pricestovali. „Chceli sme postúpiť zo skupiny,“ priznali sa. Na to však museli ďalšie dve stretnutia vyhrať. Podarilo sa. Nad Hongkongom 4:1 a nad Portugalskom 8:4. Pričom pred záverečnou štvrtou hrou vyhrávali už 8:0. „Pustili im štyri body, v semifináke sa to nemôže stať,“ varoval tréner Martin Gabko. Ani sa nestalo. Andrejčík s Balcovou si ustrážili súperov z Thajska, ktorí až do semifinále pôsobili suverénne a s prehľadom ich „vygumovali“ 6:1. Verili si aj na finále, no iné je nastupovať s odhodlaním a iné ho aj naplniť. Tobôž proti domácej Brazílii, ktorá vyhrala kategóriu zdravotného znevýhodnenia (BC4) na dvoch predchádzajúcich PH.

„Za stavu 0:2 po prvej hre som trochu znervóznela,“ priznala Miška už po finále, ktoré začal lepšie súper. „Očakávali sme, že po svojom podaní si vybudujú náskok. Predsavzali sme si, že bude čo najmenší. Vedeli sme že ich chceme v našej smene natiahnuť úplne dozadu kurtu,“ odhalil taktiku Samuel Andrejčík. Vyrovnanie na 2:2 upokojilo a získanie bodu v tretej smene potešilo. „Teoreticky sme sa mohli pokúsiť bodovať aj dvoma bodmi, no bolo to také riskantné, že sme sa radšej poslednej lopty vzdali.“

Koncert nášho dua vygradoval v záverečnej hre. Tréner Gabko stískal zopnuté dlane pri prvom hode Mišky Balcovej. „Nevyšiel mi a som veľmi vďačná Samovi, že to zachránil. Vďaka jeho následnej lopte sme vyhrali.“ Samo nalepil svoju prvú loptu na „jacka“ a súpera dostal do problémov.  „Po Samkovej famóznej lopte som už vedel, že je zlato na dosah,“ chrlil zo seba príval emócií tréner Martin Gabko. „Ak by ju aj Brazílčania odblokovali, nemali už čím ďalej hrať...“ Pri každom hode súpera bolo najmä Samovi telo pritesné. Išiel z kože vyskočiť, aj keď sa snažil držať nervy na uzde. Rovnako Róbert Ďurkovič, ktorý si odtrpel turnaj v pozícii tretieho hráča na „lavičke“: „Už som len počítal – ešte štyri, tri, dve, každú ich loptu som tlačil očami za našu líniu.“

... a potom to prišlo. Potvrdenie, že zlato je naše! „Do konca života budem na tieto chvíle spomínať,“ vraví Samo s rozžiarenými očami. V Miškiných sa objavujú slzy. Zďaleka nie je sama. Dojímavé chvíle, silné emócie a prívaly radosti uchvátia všetkých blízkych aj našu malú skupinku fanúšikov a novinárov. Intenzita objatí, tancovania, ba aj spievania v zákulisí haly Carioca sa v tých chvíľach vyrovnáva karnevalu samby. Na odovzdávanie medailí idú vo vláčiku. Snažia sa zakývať na všetky strany, no nevyvinuté kĺby im to dovolia len v náznakoch. Vezú si však zhmotnené sny. Dnes je to predsa naše!

„Nemám pocit, že by mi život niečo bral. Ja to vnímam od malička tak, že nežijem život s nevýhodami. Pre mňa to je skôr o tom, nájsť si inú cestu, ako vykonať niečo, čo by iní mohli tvrdiť, že nedokážem,“ hovorí ako z veľkej knihy najmladší paralympijský víťaz Samuel Andrečík. Vlastne je to pri jeho dvadsiatke trochu drzosť. Prísť po prvý raz na paralympiádu a zvíťaziť. „Veru je,“ smeje sa šťastne. A všetci  vieme, že pre tieto emócie je krásne žiť...

Stano Ščepán  


Počúvajte dnes v tradičnom čase „Bez limitov“

V rubrike „Bez limitov“ dnes o 20:40 hod. na Rádiu Slovensko si budeme nielen želať všetko najlepšie v novom roku, ale dáme priestor aj najúspešnejším paralympionikom minulého roka...


... a nazrieme aj do pocitov paralympionikov a olympionikov, ktorí sa v roku 2016 častejšie stretávali na spoločných prijatiach a podujatiach než v minulosti... Reláciu autorsky pripravil Stano Ščepán.


Veselého Silvestra a šťastný nový rok 2017!

Všetko najlepšie do začínajúceho roku 2017, veľa zdravia, šťastia a úspechov, želajú pracovníci sekretariátu Slovenského paralympijského výboru a PMS, s. r. o.


Zároveň vám ďakujeme za podporu a spoluprácu v roku 2016.


Počúvajte „limity“ – retrospektívu roku 2016

V netradičnom čase, v utorok 27. 12. o 13:40 hod., odvysiela Rádio Slovensko ďalšie vydanie pravidelnej relácie „Bez limitov“ s predsedom SPV Jánom Riapošom.


Bude v ňom hodnotiť rok 2016 - najúspešnejší rok slovenských paralympionikov v ére samostatnej SR. Reláciu autorsky pripravil Stano Ščepán.


Šťastné a veselé Vianoce!

Príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok vám želá sekretariát pracovníkov Slovenského paralympijského výboru a PMS, s. r. o.


Zároveň vám ďakujeme za vašu doterajšiu podporu a celoročnú spoluprácu.


Paralympionikom roka 2016 strelkyňa Veronika Vadovičová

Včera večer boli v priamom prenose RTVS vyhlásené výsledky ankety Športovec roka 2016. V rámci nej sa vyhlasoval po druhýkrát aj najlepší paralympionik. Túto poctu získala Veronika Vadovičová, najúspešnejšia slovenská účastníčka PH 2016.


Ďalej boli nominovaný cyklista Jozef Metelka a bocista Samuel Andrejčík. V celkovej ankete medzi všetkými športovcami skončila na 12. mieste, cyklista Jozef Metelka na 11. Najlepším športovcom sa stal atlét Matej Tóth. V kolektívoch sa na peknom 4. mieste umiestnili naši páristi v boccii (Andrejčík, Balcová, Ďurkovič).


Už zajtra posledný tohtoročný Paralympionik!

Návrat k najúspešnejším momentom PH 2016 v Riu s kompletným výsledkovým servisom a bohatou fotodokumentáciou dominujú v časopise Paralympionik č. 4/2016, ktorý nájdete už zajtra vložený v Denníku Šport.


Priestor však dostávajú aj zimné športy – vystúpenia hokejistov a curlerov na MS, či začiatok lyžiarskej sezóny.

Nezabudnite, už zajtra 22. 12.!


Sledujte zajtra Športovec roka 2016!

Výsledky tradičnej ankety Klubu športových redaktorov SSN vyhlásia vo štvrtok 22. decembra večer v novej budove SND pred kamerami RTVS, ktorá pripraví z akcie 80-minútový priamy prenos so začiatkom o 20.20 h. na Jednotke.


Výsledky -  Svetový pohár St. Moritz

18.12.2016 započali naši lyžiari ďalší svetový pohár, tentokrát vo švajčiarskom St. Moritz, kde budú súťažiť do 22.12.2016.


Včera v obrovskom slalome kraľovali v prvej jazde medzi zrakovo znevýhodnenými ženami Henrieta Farkašová (navádzač – Natália Šubrtová) s časom 1:42:89 (prvá jazda 51:33, druhá jazda 51:56) a náskokom 0,38 sekundy pred druhou Millie Knight s navádzačom Brett Wild. Vynikajúcu formu potvrdila Petra Smaržová v kategórii telesne znevýhodnených žien, kde časom 1:47:86 (54:44 prvá jazda, 53:42 druhá jazda) skončila na striebornom mieste za Andrea Rothfuss. Famóznu jazdu predviedol včera reprezentant v kategórii B1* Marek Kubačka spolu so svojou navádzačkou Máriou Zaťovičovou, keď ukázal svoju tvrdú prípravu a získal zlatú medailu s časom 1:34:81, čím prekonal aj svojich kolegov so Slovenska Jakuba Kraka (nav. Branislav Brozman) o 2,22 sekundy a vo vynikajúcej forme jazdiaceho Mira Harausa (nav. Maroš Hudík) o 3,38 sekundy.   Martin France v tažkej konkurencii telesne znevýhodnených mužov obsadil  9. miesto. *B1 kategória – úplne nevidiaci športovci Výsledky ženy - Zrakové znevýhodnenie Výsledky ženy - Telesne znevýhodnené Výsledky muži - Zrakové znevýhodnenie Výsledky muži - Telesné znevýhodnenie    

Google mapy budú zobrazovať bezbariérovú trasu

Novinka v aplikácii Google Mapy prináša možnosť vyhľadať v nastaveniach bezbariérovú trasu.


Skupina pracovníkov Google sa podujala na túto funkciu v rámci možnosti „využitia 20% svojho pracovného času na inom, ako svojom primárnom projekte.“ Aplikácia v súčasnosti zobrazuje okrem polohy rôznych miest aj otváracie hodiny či recenzie návštevníkov daného miesta. Po novom pribudne aj informácia o bezbariérovej prístupnosti. Google si pritom vypomáha svojimi „Local Guides“, čo sú vlastne používatelia Google Máp, ktorí poskytujú podrobné informácie o mieste, ktoré práve navštívili.

 „Poslaním spoločnosti Google je zoskupovať informácie zo všetkých kútov sveta a robiť ich univerzálne prístupnými a užitočnými.“ Rio Akasaka, jeden z tvorcov funkcie tvrdí, že toto motto chce priniesť do reality aj ľuďom, ktorí denno-denne využívajú bezbariérový prístup vo svojom okolí.

zdroj: www.mojandroid.sk