Slovakia Open 2017 v tenise na vozíku opäť hostí Trnava

14.06.2017

Slovakia Open 2017 v tenise na vozíku opäť hostí Trnava

Prvými zápasmi sa zajtra začne na dvorcoch TC Empire v Trnave 24. ročník medzinárodného turnaja v tenise na vozíku Slovakia Open 2017. Štartovať bude spolu 36 hráčov zo 14 krajín, z toho 24 mužov a 12 žien.


Zapoja sa do súťaží vo dvojhre i štvorhre. Najpočetnejšie zastúpenie budú mať susedné štáty – Česko (10) a Rakúsko (6), po nich Argentína (4). Domáce Slovensko bude reprezentovať dvojica Marek Gergely – Rastislav Soviš.

V mužskom pavúku nájdeme päť hráčov zo svetovej tridsiatky (k 15. máju 2017). Najvyššie nasadeným je Argentínčan D. Casco (18.), tesne za ním nasleduje Poliak K. Fabisiak (19.), ďalší Argentínčan A. Ledesma (21.), Nemec S. Sommerfeld (26.) a Rakúšan N. Langmann (27.). Medzi ženami má najvyššie rebríčkové postavenie Švajčiarka N. Buob (23.).

Finále ženskej dvojhry a mužskej štvorhry je na programe v sobotu. Turnaj vyvrcholí v nedeľu o 10:00 hod. finálovým zápasom mužov. Turnaj, patriaci do okruhu UNIQLO WHEELCHAIR TENNIS TOUR, má celkovú dotáciu 14 000 USD.

V dnešnom vydaní Denníka ŠPORT nájdete špecializovanú osemstranovú prílohu, venovanú tomuto podujatiu. 

                                               *  *   *

Tenisový turnaj vozičkárov SLOVAKIA OPEN sa zrodil v roku 1993 a vďaka účasti viacerých popredných svetových hráčov sa časom stal jedným z najvýznamnejších medzinárodných podujatí zdravotne znevýhodnených športovcov, ktoré sa organizujú na Slovensku.

Prvé kontakty s týmto športom telesne znevýhodnených športovcov sa u nás udiali počas športových hier vozíčkarov, organizovaných Spoločnosťou pre pomoc paraplegikom v Bratislave, keď na pozvanie MUDr. Danice Studenej k nám prišli v roku 1992 predviesť túto hru vtedajšie top hráčky svetového rebríčka - Chantal Vandierendoncková a Ellen de Langeová, neskoršia manažérka ITF pre vozičkársky tenis.

Za účasti asistenta svetovej federácie tenisu na vozíku J. Donkera sa počas súťaží vozičkárov v areáli Slovana Bratislava odohral o rok neskôr prvý ročník turnaja SLOVAKIA OPEN v tenise na vozíku na našom území. Jeho víťazom sa stal Čech M. Brychta, ktorý hral finále s P. Bódym. Zároveň svetová vozíčkarska federácia v uvedenom roku ponúkla Slovensku účasť na prestížnom podujatí World Team Cup, obdobe Davisovho pohára, v rakúskom Villachu.  Slovensko sa tak dostalo do veľkej rodiny tejto nádhernej hry.

Postupne sa zo satelitného turnaja, hraného v areáli TJ Slávia Právnik v Bratislave, stalo vyhľadávané podujatie pre telesne znevýhodnených tenistov a v doterajšej histórii sme mali možnosť vidieť na Slovensku hráčov zo všetkých kontinentov. Štartovali na ňom okrem iných aj  paralympijský víťaz z Atén v roku 2004 R. Ammerlaan, bývalá svetová jednotka R. Mollier, hráči z Japonska, Malajzie, USA, Chile, Brazílie, JAR, Austrálie, N. Zélandu a z takmer všetkých európskych krajín.

Zároveň Slovensko usporiadalo kvalifikačné turnaje na PH 1996  v Atlante, ako aj  na Svetový pohár v New Yorku. Dobrá spolupráca s ITF a kvalitná organizácia podujatia sa prejavila v hodnotení turnaja, keď sa dostal do kategórie ITF 2 NEC Wheelchair Tennis Tour. Podujatie, ktoré organizuje Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom (SPV) a Slovenským tenisovým zväzom (STZ), získal postupne aj na spoločenskej prestíži. Záštitu nad turnajom prebrala vtedajšia manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová a stalo sa, že ceny pre najlepších odovzdávala dokonca spolu s hlavou štátu.

V roku 2007 sa turnaj presťahoval do areálu TJ Slávie STU Bratislava, pričom nebola prerušená kontinuita turnaja. Stalo sa tak vďaka promptnej a konštruktívnej spolupráci SZTPŠ so spomínaným klubom, sídliacim za Ekonomickou univerzitou v Petržalke.

Hoci slovenskí tenisti na vozíku nepatria do svetovej špičky (na paralympiáde debutovali v roku 2004 v Aténach), na domácej pôde sa im podarilo dosiahnuť viacero pozoruhodných výsledkov. Najviac sa darilo Jozefovi Felixovi, ktorý bol dlhé roky najlepším slovenským tenistom na vozíku a pripísal si na konto aj štarty na dvoch paralympijských hrách (po Aténach 2004 aj v Pekingu 2008). Okrem neho sa na najväčšom sviatku zdravotne znevýhodnených športovcov predstavili aj Dávid Chabreček (Atény 2004, Peking 2008, Londýn 2012) a Marek Gergely (Peking 2008), ktorý je aktívny dodnes a bude hájiť slovenské farby aj na tohtoročnom SLOVAKIA OPEN. 

Ďalšej významnej zmeny sa turnaj dočkal v roku 2012. Už nemenil len kurty v rámci hlavného mesta, ale presťahoval sa do Trnavy, konkrétne do areálu TC Empire. Práve tu mali možnosť hráči, ktorí sa na Slovakia Open 2012 prihlásili, vylepšiť svoje postavenie pred londýnskou paralympiádou. Vozičkársky tenis našiel v novom pôsobisku skvelé podmienky a odvtedy sa Trnava stala jeho trvalým domovom, kde veríme, naplní v budúcom roku turnaj SLOVAKIA OPEN svoju štvrťstoročnicu.

 

Viete že …

… tenis na vozíku sa hrá od roku 1976 a jeho zakladateľom bol Brad Parks, ktorý ho začal hrávať so svojimi priateľmi v USA a postupne sa dostal do terajšej podoby. Tento šport je v súčasnosti plne integrovaný do ITF (Medzinárodná tenisová federácia) a jeho súťaže kopírujú turnaje ATP a WTA Tour v podobe NEC Wheelchair Tennis Tour. Tá pozostáva z viac než 130 turnajov po celom svete v jednotlivých kategóriách…

… ITF nezabudla na vozíčkárov ani na grandslamových turnajoch a tak je možné vidieť umenie tenistov na vozíku aj na Australian Open, Roland Garros, Wimbledone a US Open…

… víťazom dvojhry sa na PH 2016 v Riu stal Brit Gordon Reid, medzi ženami triumfovala Holanďanka Jiske Griffioen.

 

 

 

 

 

 

 


Aj parastolní tenisti sa udržujú vo forme v Piešťanoch

V súčasnosti už mala vrcholiť príprava na PH 2020 v Tokiu. Koronavírus však rozhodol inak a v týchto dňoch je ešte otázka štartu na paralympiáde u viacerých reprezentantov v parastolnom tenise otvorená. Vo forme sa udržujú najmä spoločnými sústredeniami v kúpeľnom meste.   


Aj počas tohto týždňa sme ich tam zastihli. V utorok si spestrili deň spolu s deťmi z motivačného kempu „Hľadáme talenty 2020“, ktoré zaúčali do tajov tejto hry spolu s reprezentačným trénerom Andrejom Bardoňom. Zajtra zakončia v miestnom HS Centre sústredenie tretím ligovým kolo, stojacich i vozíčkarov. „Do konca roka máme naplánované takéto sústredenie každý mesiac. Snažíme sa hráčov udržiavať v tempe aspoň takýmto spôsobom“, priblížil reprezentačný tréner situáciu počas tohto netradičného roka. V pláne je v najbližších dňoch výjazd do Hodonína a v posledný augustový týždeň sústredenie v slovinskom Lašku. Či sa aj zrealizujú, je otázne. Všetko závisí od vývoja aktuálnej situácie. Turnaje sú zrušené do konca roka. Prvý figuruje v pláne až v januári, ale jeho osud je rovnako vo hviezdach. Ako teda vplýva súčasná situácia na psychiku hráčov? „Asi ako na všetkých športovcov. Ja sa ich snažím na sústredeniach a tréningoch dostať do pohody. Objemy aktuálne nenaháňame, lebo zatiaľ nemáme určené ciele, ale samozrejme, chýbajú im turnaje a najmä tá medzinárodná konfrontácia“, vysvetlil Andrej Bardoň. Mimo oficiálnych sústredení sa tu viacerí stretávajú aj každý týždeň, lebo podmienky na prípravu sú v HS Centre podľa jeho slov naozaj špičkové. „Prizývame aj nereprezentantov, aby bola tá skupina širšia, a zároveň im aj chceme pomôcť v ďalšom raste, aby sa raz do tej reprezentácie prebojovali. Lebo presadiť sa v medzinárodnej konkurencii je…

V Košiciach rozbiehajú ďalší slovenský para šport

Parabedminton je po utorňajšom oficiálnom štarte paraveslovania v Piešťanoch ďalším športom, ktorý rozšíril rady slovenského para hnutia. Otec a syn Hornungovci sa v košickom klube KPŠ začali venovať prvému slovenskému parabedmintonistovi Viliamovi Opinovi.


Jedenásťročný športovec z Čečejoviec pri Košiciach prekonal detskú obrnu, v dôsledku čoho má problém s pohybom ľavej ruky i ľavej nohy. Nechýba mu však veľká chuť, ani cieľ – raz by si chcel zahrať na paralympiáde. „Vybral som si tento šport, lebo ma nesmierne baví. Hrával som ho s mamou len tak rekreačne, ale potom sme stretli v Kováčovej pána Jambora a ten nás nasmeroval do košického klubu, ktorý sa venuje bedmintonu“, povedala naša parabedmintonová nádej. Miestom, kde viedli jeho kroky, je Klub priateľov športu v Košiciach, kde sa ho trénersky ujali Robert a Peter Hornungovci. „Robíme súťažný bedminton, aj amatérsky, pracujeme s deťmi, takže toto bola pre nás taká výzva a posledný krok, že sme k tomu pridali aj parabedminton. S Viliamom pracujeme zhruba mesiac a pol, takže sme ešte stále len na začiatku cesty“, uviedol Robert Hornung, ktorý v tejto záležitosti oslovil priamo predsedu SPV Jána Riapoša. Ten ho odkázal na Miroslava Jambora (medailistu z PH 20008 v parastolnom tenise), ktorý pracuje ako koordinátor športových aktivít v Paralympijskom motivačnom centre v Kováčovej. A práve tu sa pretli ich cesty s mladým nádejným športovcom. Vilo prišiel s veľkou chuťou, ale nechcú to „prepáliť“, takže zatiaľ s ním trénujú dvakrát týždenne. Vo vlastnej hale, kde majú k dispozícii štyri bedmintonové kurty, ale zároveň vyše 50 športovcov. Od osemročných detí až po ligistov. Najväčšou výzvou je aktuálne pre nich nájsť správne nastavenie…

V Piešťanoch sa účastníci kempu stretli aj so svojimi veľkými vzormi

V stredisku športu zdravotne znevýhodnenej mládeže na Remate prebieha počas tohto týždňa druhý letný kemp mládeže pod názvom „Hľadáme talenty 2020“. Z Rematy si v utorok účastníci netradične odskočili na jeden deň do Piešťan, kde boli svedkom štartu slovenského paraveslovania.


Po júlovom kempe, ktorý sa celý konal v Piešťanoch, a bol zameraný na parataekwondoo a cestnú paracyklistiku nesie prvý augustový označenie „motivačný“. V rámci neho dostalo osem detí od soboty do stredy možnosť oboznámiť sa s viacerými paralympijskými športami. Jeho vedúcim je päťnásobný paralympijský víťaz v paraalpskom lyžovaní Jakub Krako, ktorému pomáha skúsený tím športových inštruktorov. „V nedeľu sme mali na programe parataekwondo pod vedením Miroslava Bitalu z Rimavskej Soboty, ktorý je zároveň trénerom prvého slovenského parataekwondistu Romana Farkaša. Popoludní zaúčal omladinu do tajov paracyklistiky reprezentačný tréner Branislav Režňák. V pondelok prišla na rad boccia v prevedení zlatého medailistu z Ria 2016 Samuela Andrejčíka, ktorý za nami neváhal merať dlhú cestu z východu. Plány nám potom narušilo počasie  a nemohli sme sa venovať plávaniu. Dokonca ani vo vnútri, keďže bazén v Handlovej sa rekonštruuje. Trochu sme teda improvizovali a popoludní sme na ukážky paralukostreľby využili účastníka kempu Šimona Muškáta spolu s jeho otcom, ktorý už má za sebou prvé úspešné vystúpenie v tomto športe. Na dnes máme naplánované testovanie detí, aby sme zistili ich pohybové predispozície a získali o nich nejaké relevantné dáta“, uviedol Jakub. „Je potešiteľné, že teraz tu máme najmä nové deti, čo som rád, lebo v minulých rokoch sme s tým trochu bojovali. Nastal pozitívny posun najmä u rodičov, ktorí už majú viac odvahy prihlásiť svoje…

Nedobehli do cieľa

Angela Madsenová, Rado Kaufmann aj Terry Fox odišli z tohto sveta skôr, než stihli dokončiť svoje zámery, no ich myšlienky žijú ďalej. V rôznych formách. Hlavne v silných príbehoch, ktoré po nich zostali.


„A čo keď umriem? Aspoň umriem pri tom, čo mám rada,“ odvetila 60-ročná Američanka z Ohia Angela Madsenová, keď ju jej bratia a jediná sestra odhovárali od opätovného sólo pokusu preveslovať Tichý oceán. Aj takto chcela Madsenová inšpirovať zdravotne znevýhodnených športovcov a ukázať ostatným, že svet sa úrazom nekončí. Angelin osud zmenil nešťastný pád na chrbát počas basketbalového tréningu na vojenskej škole vo veku 20 rokov. Spoluhráčka jej na dôvažok ešte naň stúpila. Chvíľu nemohla chodiť, zlomené platničky sa však zrástli. No keď si o dvanásť rokov neskôr pri autonehode zlomila nohu, začala sa jej nočná mora. Všetko mala vyriešiť následná operácia, no tá po sérii chýb doktorov dopadla katastrofálne. Keď sa Madsenová prebrala, bolo po nádejach. Zostala definitívne paralyzovaná od pol pása dolu. Neúprosná konečná diagnóza bola však len začiatok jej trápenia. Jej partnerka, s ktorou vychovávala dcéru, ju opustila s konštatovaním, že o životnú družku s takým hendikepom nemá záujem. Ba čo viac, vybielila aj ich bankový účet a ušla na spoločnom aute.Madsenová zostala na ulici len so svojim psom. Spávala na invalidnom vozíku. Najčastejšie pred Disneylandom, kde žobrala o almužnu. Chuť znovu žiť zbierala len ťažko. „Rok po nešťastnej operácii som vážila 150 kíl, čo moju imobilitu len zvyšovala. Keď som v máji oslavovala 34. narodeniny, pristihla som sa pri tom, že si želám, aby som sa nikdy nenarodila,“ priznala pre NY Times žena, ktorá sa už ako 21…

Lukáš Babač víta slovenský paraskif

Viacnásobný medailista z majstrovstiev sveta a Európy Lukáš Babač želá nášmu prvému paraveslárovi Krištofovi Kubalovi pevnú vôľu a výdrž. „Nielen tréning, ale aj samotná regata na dva kilometre budú bolieť,“ odkazuje mu.


Za impulz nielen pre slovenské veslovanie, ale aj pre samotnú lodenicu v Piešťanoch považuje dnes už bývalý slovenský reprezentant Lukáš Babač rozhodnutie 18-ročného prievidzského mladíka Krištofa Kubalu venovať sa paraveslovaniu. Dnes 35-ročný Babač, ktorý sa v minulosti stihol stať akademickým majstrom sveta a neskôr získať medaily aj na seniorských svetových či európskych šampionátoch, však dobre vie, že nášho zdravotne znevýhodneného zástupcu, nečaká nič ľahké. „Dvojkilometrová trať bolí. Chrbát a ruky sú dôležité, no väčšina záberu ide u nás zdravých cez nohy. A tie Krištof používať nemôže. Aj preto mu to bude na vode trvať dlhšie. Ja keď som chcel bojovať o medailu, vedel som, že musím zvládnuť trať za zhruba šesť minút a päťdesiat sekúnd. Paraskifári sú zhruba o polovicu času pomalší. Videl som ich na majstrovstvách sveta, keďže tie máme spoločné. Súťažili hneď po nás. Sú to všetko bojovníci, majú môj rešpekt,“ vraví Babač, piešťanský rodák, ktorý v loďke sedel už ako desaťročný. Jeden končí, druhý začína„Na prvý raz mi to nešlo, aj som sa prevrátil a vykúpal, no od druhého leta sa to rozbehlo samo,“ vraví muž, ktorý sa v tejto sezóne rozhodol ukončiť bohatú pretekársku kariéru. „Už som vnútorne pociťoval, že nedokážem v príprave spraviť viac a posunúť sa na úroveň, ktorá by bola potrebná, aby som mohol bojovať o olympijskú miestenku do Tokia,“ priznal pre SPV. V kontakte s vodou však zostane, keďže sa živí výrobou karbónových…

SPV dnes naštartovalo ďalší šport - paraveslovanie

Stalo sa tak dnes dopoludnia v Piešťanoch oficiálnym uvedením bezbariérového skifu na vodu vo Veslárskom klube Sĺňava. Prvým slovenským paraveslárom sa stal 18 - ročný Krištof Kubala, korý paraskif aj uviedol do života symbolickým poliatím vodou z Váhu. 


„Pôvodne som robil handbike, ale vlani v januári ma oslovili skúsiť paraveslovanie. Najskôr som trénoval doma v Prievidzi na veslárskom trenažéri, ale až na vode som si to zamiloval. Je to úžasný šport a cítim sa na vode slobodný“, uviedol mladý športovec, ktorý vzápätí predviedol početnému auditóriu na brehu svoje umenie aj priamo na vode. Krištof má dokonca teoretickú šancu dostať sa aj na PH v Tokiu. Kvalifikačné preteky sa uskutočnia v apríli v Taliansku.  Veslársky klub Piešťany už dávnejšie začal s vytváraním možností pre telesne znevýhodnených, ktorí by sa chceli tomu športu venovať. Základom bol špeciálne upravený trenažér, ale predovšetkým chuť a energia Andreja Vičana, bývalého úspešného aktívneho pretekára, dnes trénera a funkcionára Slovenského veslárskeho zväzu a aktivity občianskeho združenia APPA, ktoré sa venuje aj pomoci telesne znevýhodneným pri prístupe k športovým aktivitám. Keďže APPA aj Veslársky klub Sĺňava pôsobia v Piešťanoch, prišlo rozhodnutie spojiť sily a umožniť záujemcom aktívne sa venovať paraveslovaniu. Na piešťanskej vernisáži výstavy Paralelity, ktorá vo výtvarných dielach spojila zdravých a telesne znevýhodnených športovcov, stačilo krátke stretnutie APPA s Krištofom Kubalom, ktorého nadšenie pre šport priviedlo nielen na túto výstavu, ale hlavne k mnohým športovým aktivitám. A tak sa rozhodol vyskúšať aj veslovanie. Najskôr prišiel na rad trenažér a keď to počasie dovolilo, aj voda. Trénoval však na dočasne upravenom skife,…

V „limitoch“ pokračuje séria o návratoch do života

Návraty do života bývajú ťažké a nie vždy sa vydaria. Napriek tomu sa oplatí o ne bojovať. V podobnom duchu pôsobí pri Slovenskom paralympijskom výbore aj tím motivátorov v rámci projektu Sme si rovní.


Paralukostrelca a paraatléta na vozíku Milana Kašiaka oslovil Stano Ščepán najskôr s otázkou, čo mu najviac okysličuje krv.

Počúvajte pravidelnú reláciu „Bez limitov“ v tradičnom čase utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


Filozofia poskytovania rozvojových programov sa nemení

Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) prebral od 1. júla 2020 poskytovanie rozvojových programov, ktoré predtým uskutočňovala Nadácia Agitos. Umožní mu to lepšie sa zamerať na kľúčové prvky svojej misie.  


Nadácia Agitos, ktorú založila IPC na londýnskych paralympijských hrách v roku 2012, pôsobila ako rozvojová skupina IPC a slúžila ako globálny líder v poskytovaní športových príležitostí pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Počas posledných ôsmich rokov investovala milióny eur do projektov rozvoja para športu v celom svete a realizovala celý rad programov zameraných na posilnenie hnutia na všetkých úrovniach.

Zamestnanci programu Agitos Foundation vytvoria v rámci IPC novú divíziu Programov členstva, v čele s Felipe Rodriguesom. Tím bude aj naďalej realizovať celý rad úspešných programov, vrátane Grantového podporného programu, Programu rozvoja národných paralympijských výborov. I´m possible a ďalších.

 „Vrátenie programov rozvoja para športu späť do IPC z Nadácie Agitos umožňuje IPC lepšie sa zamerať na kľúčové prvky svojej misie a podporovať členov, aby umožnili para športovcom dosiahnuť športovú výnimočnosť“,  povedal  výkonný riaditeľ IPC Mike Peeters. Felipe Rodrigues ho doplnil: „Od svojho založenia v roku 2012 Nadácia Agitos prospela celému členstvu v IPC a rozvíjala možnosti para športu pre tisícky športovcov, trénerov a funkcionárov  po celom svete“.


Pozvánka na tretie kolo ligy v parastolnom tenise

Uskutoční sa v sobotu 8. augusta od 10:00 hod v HS Centre v Piešťanoch. Svoje prihlášky aj s prípadným doprovodom treba posielať do stredy 5. augusta na dobrotkazc@gmail.com


Organizátor upozorňuje na dodržiavanie stále platných nariadení hlavného hygienika SR ohľadom COVID 19.

Ľuboš Dobrotka, ŠTK parastolného tenisu