Štartuje SPV TV

25.06.2020

Štartuje SPV TV

Po slávnostnom galavečeri na počesť 25. výročia založenia má Slovenský paralympijský výbor ďalší dôvod na oslavu. Už tento štvrtok spúšťa vlastnú SPV TV, ktorú budete môcť sledovať buď priamo na youtube kanáli alebo sa k videu prelinkovať cez stránku spv.tv


Diskusie nad aktuálnymi témami dneška má SPV v pláne pridávať v mesačnom intervale, v týždennom sa môžete tešiť na predstavovanie našich športovcov, trénerov a ľudí, ktorí majú blízko k športu zdravotne znevýhodnených.
„Som rád, že SPV TV uzrelo svetlo sveta a v tomto okamihu môžeme prinášať nové informácie z domova i zo sveta. No nielen z pohľadu športového, ale aj mnohých iných tém. Verím, že tento projekt zaujme všetkých na Slovensku a obohatí divákov tak ako všetkých nás, ktorí sme ho pripravovali,“ okomentoval zrod televízie predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.

Dar z nebies

Hoci nad natáčaním prvej časti diskusnej relácie SPV TV na streche budovy patriacej Slovenskému rozhlasu visel po málo vídanom upršanom predposlednom júnovom víkende mrak neistoty, počasie sa napokon uľútostilo a doprialo pozvaným hosťom predsa len vľúdne počasie.

Hneď v pilotnom dieli diskusie, venovanej práve 25. výročiu založenia paralympijského výboru, sa zišla zostava ako hrom. Na streche sa spolu s moderátorom programu Jurajom Turisom usadil trojlístok, ktorý má konte v súčte 21 paralympijských účastí. Pozvanie prijala naša najúspešnejšia strelkyňa a trojnásobná paralympijská šampiónka Veronika Vadovičová, lyžiar Jakub Krako (tri účasti na PH, päť zlatých medailí) aj Peter Matiaško, kedysi lyžiar a dnes tréner, ktorý zažil na vlastnej koži jedenásť paralympiád.

„Je fajn mať podobný projekt. Keď som lyžoval na prvých majstrovstvách sveta ešte za čias Československa a došli za mnou novinári s otázkami, musel som si dať dva deci vína, aby som sa porozprával. Teraz mi stačí pozrieť sa na štartové číslo, aké som mal na konkrétnych pretekoch na trati a hneď si všetko vybavím,“ vravel Handlovčan Peter Matiaško, ktorý štartoval už v Innsbrucku 1984.
Veronika Vadovičová si posledné roky diskusie užíva. „Som skúsenejšia, mám za sebou množstvo zážitkov, je už o čom rozprávať. Pamätám si, keď ma Stano Ščepán na strelnici vo Vištuku spovedal ako 15-16 ročnú. On kládol otázky v pekných vetách či súvetiach, no zo mňa nevedel vytiahnuť iné slovo než áno alebo nie. To som sa diskusií ešte bála,“ smeje sa dnes Veronika, jedna z najlepších strelkýň sveta vo svojich disciplínach.

Krakove nové cviky

Jakub Krako si vraj musí dávať pozor len na to, aby sa nedostal do tzv. flowu. „Lebo potom zabudnem, čo som povedal predtým,“ usmieval sa otec 2,5 ročného Leonarda a štvormesačnej Šarlotky. „Mám sa vďaka nim skvele, aj keď sa s manželkou musíme obracať. Využil som po koronakríze na pomoc rodine takmer všetko čas. Spočiatku nebola totiž k dispozícii ani rehabilitácia na to moje zranené koleno z jesene minulého roku. No aspoň som sa naučil trénovať doma, niektoré nové cviky a metódy budem určite používať aj do budúcna,“ vraví Krako, vôbec prvý športovec, ktorý pre Slovenské získal na zimných paralympijských hrách zlatú medailu.

Veroniku Vadovičovú koronakríza paradoxne trochu upokojila. „Keď bolo jasné, že hry v Tokiu v roku 2020 nebudú, odložila som pušku a išla si domov poumývať okná. Už samozrejme znovu trénujem, ale nie tak intenzívne. Dopriala som si viac oddychu. Dokonca som asi po ôsmich rokoch vytiahla aj hvezdársky ďalekohľad, na ktorý som doteraz nemala čas a pozorovala hviezdy. Čítala knižky, vyšantila sa v kuchyni. Bol to taký pohodovejší život. Človeku dobre padne chvíľu sa nenaháňať.“

Peter Matiaško si zasa po konci trénerskej spolupráce s poľskými lyžiarmi našiel čas na poľovačky aj včely, o ktoré sa na Remate rozhodol starať. A potom sa chce vrátiť k lyžovaniu a tréningom. „Už ma volajú, len si však najskôr musím dať do poriadku koleno. Odišlo mi,“ priznáva bojovník z Handlovej, ktorý prišiel o nohu pri banskom nešťastí v roku 1979.

Veľa divákov želajú Opatovský aj Šarközi

Pilotného dielu sa nezúčastnili len naše športové esá. Podeliť zo svojimi dojmami sa prišiel aj spevák Robo Opatovský, ktorý sa v tieto dni teší z nového singlu Modlím sa hudbou a možnosti opätovne koncertovať po koronakríze. „Bodaj by sa táto televízia dočkala čo najväčšieho počtu divákov. A nielen preto, že som dlhoročný podporovateľ paralympionikov,“ želá novému projektu SPV Opatovský.

Spolu so známym spevákom dorazil aj víťaz maďarskej talentovej súťaže X Factor Ricco Šarközi, ktorý sa zviditeľnil aj v jej slovenskom vydaní (spolu s Claudiou Farkašovou skončili na druhom mieste). „Želám SPV TV veľa divákov, odberateľov a veľa dobrých relácií, aby o živote ľudí v paralympijskom hnutí vedeli čo najviac. Nielen o ich úspechov ale aj o tom, čo zažívajú každodenne,“ poznamenal Ricco, ktorý sám musí od autohavárie v roku 2009 používať invalidný vozík.

Želáme SPV TV vydarený štart. „A k tomu zvedavých divákov a ľudí, ktorí majú čo povedať a čím inšpirovať,“ dodáva Veronika Vadovičová.


V sobotu augustový Paralympijský magazín

Do rodiny paralympijských športov pribudlo od augusta aj paraveslovanie. SPV, Veslársky klub Piešťany a občianske združenie APPA spojili sily a Krištof Kubala si vyskúšal na Sĺňave nový paraskif.


Je prvým paraveslárom na Slovensku a čaká, kto sa k nemu zo zdravotne znevýhodnených detí pridá. Viaceré si otestovali svoje možnosti v rôznych športoch v rámci ďalšieho kempu SPV "Hľadáme talenty 2020". Medzi motivátormi sa zároveň objavili mnohí úspešní paralympionici.

V augustovom Paralympijskom magazíne uvidíte aj portrét tenistu na vozíku Tomáša Masaryka či spomienky na Rio 2016, kde sa mimoriadne darilo našim paracyklistom - Jozef Metelka a Patrik Kuril tam získali na dráhe aj na ceste dve zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu.    

Sledujte už túto sobotu 15. augusta na Dvojke RTVS o 11:25 hod.


Paraplavci už zarezávajú v Poprade

Včera začali paraplavci v Aquacity Poprad vylaďovať formu na túto sezónu pod vedením trénerov Henricha Krča a Miroslava Čmela. Absolvujú tu dvojtýždňové sústredenie. 


Reprezentačný tím sa v tomto roku rozrástol o Martina Batku, ktorý sa pripojil k ostatným reprezentantom Tatiane Blattnerovej, Radomírovi Pacákovi, Alexovi Hrušovskému, Alžbete Kubovej a Denisovi Nadzonovi. Sústredenia sa zúčastnia aj paraplavkyne Katarína Chudá a Lea Špindorová, ktoré o svoje miesto v reprezentácii hodlajú zabojovať.  „Veríme, že svoju formu preukážu na jeseň na plánovaných Majstrovstvách Nemecka v Berlíne a troch pretekoch Česko-slovenského pohára v Karlových Varoch, Brne a Prahe“, uviedol predseda ŠTK plávania Svätopluk Pacák a poprial všetkým plavcom úspešné sústredenie a veľa úspechov do jesennej sezóny.

Plážoví volejbalisti až o osem rokov

Nový šport, ktorý nahradil stojacich volejbalistov, by sa v Paríži mal predstaviť ako ukážkový, no v Los Angeles 2028 by sa už v ňom malo bojovať o medaily.


Triu slovenských zdravotne znevýhodnených športovcov Rudolfovi Makovínimu, Martinovi Dubovskému a Jurajovi Kucejovi patrí momentálne v rebríčku svetovej organizácie World Paravolley štvrté miesto za Američanmi a dvomi poľskými družstvami, no o účasti na paralympiáde môžu naši reprezentanti iba snívať. Plážový volejbal medzi zdravými zažíva skutočný rozmach, do programu paralympijských hier sa však zatiaľ neprebojoval. „Máme však prísľub, že sa tak stane v roku 2028. Už o štyri roky v Paríži by mal byť zaradený do programu ako ukážkový. Predstaviť by sa na ňom malo šesť družstiev“ hovorí Helena Hanková, reprezentačná trénerka našich plážových volejbalistov. „Podmienkou však je, aby sme dovtedy usporiadali majstrovstvá sveta,“ vysvetľuje Hanková, mimochodom prvá predsedníčka Slovenského paralympijského výboru. Plážový volejbal by sa do programu paralympiád mal dostať ako náhrada za volejbal stojacich. Ten po Sydney 2000, kde Slováci získali bronz, z hier vyhodili. „Plakali sme všetci a plačeme dodnes, no bohužiaľ aj v našom športe úraduje politika. Hoci by do športu zdravotne znevýhodnených nemala patriť. Existoval záujem pretlačiť do programu hier aj ženy a keďže sa nepodarilo navýšiť počet miest pre náš šport, stojaci z neho vypadli,“ vysvetľuje Hanková. Dnes robí všetko pre to, aby sa volejbal zdravotne znevýhodnených stal vo svojej plážovej podobne rovnako paralympijským. „Mám momentálne pár hráčov, ktorí k nám prešli z klasického…

Dve prvenstvá Mareka Gergelyho v Piešťanoch

Západoslovenské kúpeľné mesto bolo cez víkend dejiskom turnaja Piešťany Open 2020 ako súčasť česko – slovenskej série  HVM Plasma Tour v tenise na vozíku.  V dvojhre aj vo štvorhre si pripísala prvenstvá na svoje konto slovenská jednotka Marek Gergely.  


Ako jediný Slovák vo štvorici nasadených napokon zvládol dvojhru a vo finále zdolal Michala Stefanu dvakrát 6:3. Druhý slovenský zástupca Jozef Felix vypadol vo štvrťfinále s porazeným finalistom po tuhom boji 7:6, 4:6, 7:10. Gergely si prvenstvo odniesol aj zo štvorhry, kde triumfoval so Svašekom nad dvojicou Kubát – Stefanu 6:3, 7:5.   Hralo sa na kurtoch piešťanského HS Centrum, kde aktuálne prebieha príprava väčšiny slovenských para športovcov.   Fotogaléria:  https://spv.sk/media/filter/cesko-slovenska-tour-paratenis-piestany

V „limitoch“ o mládežníckych kempoch

Počas minulého týždňa sa konal druhý letný kemp „Hľadáme talenty 2020“, ktorý bol označený ako motivačný. Z Rematy si účastníci odbehli na jeden deň do Piešťan. Stano Ščepán sa naň pýtal vedúceho projektu Juraja Mederu.  


Zaujímalo ho najmä to, aké nádejné mladé talenty sa v kempe objavili.

Počúvajte v utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko tradičnú reláciu „Bez limitov“.

 


Aj parastolní tenisti sa udržujú vo forme v Piešťanoch

V súčasnosti už mala vrcholiť príprava na PH 2020 v Tokiu. Koronavírus však rozhodol inak a v týchto dňoch je ešte otázka štartu na paralympiáde u viacerých reprezentantov v parastolnom tenise otvorená. Vo forme sa udržujú najmä spoločnými sústredeniami v kúpeľnom meste.   


Aj počas tohto týždňa sme ich tam zastihli. V utorok si spestrili deň spolu s deťmi z motivačného kempu „Hľadáme talenty 2020“, ktoré zaúčali do tajov tejto hry spolu s reprezentačným trénerom Andrejom Bardoňom. Zajtra zakončia v miestnom HS Centre sústredenie tretím ligovým kolo, stojacich i vozíčkarov. „Do konca roka máme naplánované takéto sústredenie každý mesiac. Snažíme sa hráčov udržiavať v tempe aspoň takýmto spôsobom“, priblížil reprezentačný tréner situáciu počas tohto netradičného roka. V pláne je v najbližších dňoch výjazd do Hodonína a v posledný augustový týždeň sústredenie v slovinskom Lašku. Či sa aj zrealizujú, je otázne. Všetko závisí od vývoja aktuálnej situácie. Turnaje sú zrušené do konca roka. Prvý figuruje v pláne až v januári, ale jeho osud je rovnako vo hviezdach. Ako teda vplýva súčasná situácia na psychiku hráčov? „Asi ako na všetkých športovcov. Ja sa ich snažím na sústredeniach a tréningoch dostať do pohody. Objemy aktuálne nenaháňame, lebo zatiaľ nemáme určené ciele, ale samozrejme, chýbajú im turnaje a najmä tá medzinárodná konfrontácia“, vysvetlil Andrej Bardoň. Mimo oficiálnych sústredení sa tu viacerí stretávajú aj každý týždeň, lebo podmienky na prípravu sú v HS Centre podľa jeho slov naozaj špičkové. „Prizývame aj nereprezentantov, aby bola tá skupina širšia, a zároveň im aj chceme pomôcť v ďalšom raste, aby sa raz do tej reprezentácie prebojovali. Lebo presadiť sa v medzinárodnej konkurencii je…

V Košiciach rozbiehajú ďalší slovenský para šport

Parabedminton je po utorňajšom oficiálnom štarte paraveslovania v Piešťanoch ďalším športom, ktorý rozšíril rady slovenského para hnutia. Otec a syn Hornungovci sa v košickom klube KPŠ začali venovať prvému slovenskému parabedmintonistovi Viliamovi Opinovi.


Jedenásťročný športovec z Čečejoviec pri Košiciach prekonal detskú obrnu, v dôsledku čoho má problém s pohybom ľavej ruky i ľavej nohy. Nechýba mu však veľká chuť, ani cieľ – raz by si chcel zahrať na paralympiáde. „Vybral som si tento šport, lebo ma nesmierne baví. Hrával som ho s mamou len tak rekreačne, ale potom sme stretli v Kováčovej pána Jambora a ten nás nasmeroval do košického klubu, ktorý sa venuje bedmintonu“, povedala naša parabedmintonová nádej. Miestom, kde viedli jeho kroky, je Klub priateľov športu v Košiciach, kde sa ho trénersky ujali Robert a Peter Hornungovci. „Robíme súťažný bedminton, aj amatérsky, pracujeme s deťmi, takže toto bola pre nás taká výzva a posledný krok, že sme k tomu pridali aj parabedminton. S Viliamom pracujeme zhruba mesiac a pol, takže sme ešte stále len na začiatku cesty“, uviedol Robert Hornung, ktorý v tejto záležitosti oslovil priamo predsedu SPV Jána Riapoša. Ten ho odkázal na Miroslava Jambora (medailistu z PH 20008 v parastolnom tenise), ktorý pracuje ako koordinátor športových aktivít v Paralympijskom motivačnom centre v Kováčovej. A práve tu sa pretli ich cesty s mladým nádejným športovcom. Vilo prišiel s veľkou chuťou, ale nechcú to „prepáliť“, takže zatiaľ s ním trénujú dvakrát týždenne. Vo vlastnej hale, kde majú k dispozícii štyri bedmintonové kurty, ale zároveň vyše 50 športovcov. Od osemročných detí až po ligistov. Najväčšou výzvou je aktuálne pre nich nájsť správne nastavenie…

V Piešťanoch sa účastníci kempu stretli aj so svojimi veľkými vzormi

V stredisku športu zdravotne znevýhodnenej mládeže na Remate prebieha počas tohto týždňa druhý letný kemp mládeže pod názvom „Hľadáme talenty 2020“. Z Rematy si v utorok účastníci netradične odskočili na jeden deň do Piešťan, kde boli svedkom štartu slovenského paraveslovania.


Po júlovom kempe, ktorý sa celý konal v Piešťanoch, a bol zameraný na parataekwondoo a cestnú paracyklistiku nesie prvý augustový označenie „motivačný“. V rámci neho dostalo osem detí od soboty do stredy možnosť oboznámiť sa s viacerými paralympijskými športami. Jeho vedúcim je päťnásobný paralympijský víťaz v paraalpskom lyžovaní Jakub Krako, ktorému pomáha skúsený tím športových inštruktorov. „V nedeľu sme mali na programe parataekwondo pod vedením Miroslava Bitalu z Rimavskej Soboty, ktorý je zároveň trénerom prvého slovenského parataekwondistu Romana Farkaša. Popoludní zaúčal omladinu do tajov paracyklistiky reprezentačný tréner Branislav Režňák. V pondelok prišla na rad boccia v prevedení zlatého medailistu z Ria 2016 Samuela Andrejčíka, ktorý za nami neváhal merať dlhú cestu z východu. Plány nám potom narušilo počasie  a nemohli sme sa venovať plávaniu. Dokonca ani vo vnútri, keďže bazén v Handlovej sa rekonštruuje. Trochu sme teda improvizovali a popoludní sme na ukážky paralukostreľby využili účastníka kempu Šimona Muškáta spolu s jeho otcom, ktorý už má za sebou prvé úspešné vystúpenie v tomto športe. Na dnes máme naplánované testovanie detí, aby sme zistili ich pohybové predispozície a získali o nich nejaké relevantné dáta“, uviedol Jakub. „Je potešiteľné, že teraz tu máme najmä nové deti, čo som rád, lebo v minulých rokoch sme s tým trochu bojovali. Nastal pozitívny posun najmä u rodičov, ktorí už majú viac odvahy prihlásiť svoje…

Nedobehli do cieľa

Angela Madsenová, Rado Kaufmann aj Terry Fox odišli z tohto sveta skôr, než stihli dokončiť svoje zámery, no ich myšlienky žijú ďalej. V rôznych formách. Hlavne v silných príbehoch, ktoré po nich zostali.


„A čo keď umriem? Aspoň umriem pri tom, čo mám rada,“ odvetila 60-ročná Američanka z Ohia Angela Madsenová, keď ju jej bratia a jediná sestra odhovárali od opätovného sólo pokusu preveslovať Tichý oceán. Aj takto chcela Madsenová inšpirovať zdravotne znevýhodnených športovcov a ukázať ostatným, že svet sa úrazom nekončí. Angelin osud zmenil nešťastný pád na chrbát počas basketbalového tréningu na vojenskej škole vo veku 20 rokov. Spoluhráčka jej na dôvažok ešte naň stúpila. Chvíľu nemohla chodiť, zlomené platničky sa však zrástli. No keď si o dvanásť rokov neskôr pri autonehode zlomila nohu, začala sa jej nočná mora. Všetko mala vyriešiť následná operácia, no tá po sérii chýb doktorov dopadla katastrofálne. Keď sa Madsenová prebrala, bolo po nádejach. Zostala definitívne paralyzovaná od pol pása dolu. Neúprosná konečná diagnóza bola však len začiatok jej trápenia. Jej partnerka, s ktorou vychovávala dcéru, ju opustila s konštatovaním, že o životnú družku s takým hendikepom nemá záujem. Ba čo viac, vybielila aj ich bankový účet a ušla na spoločnom aute.Madsenová zostala na ulici len so svojim psom. Spávala na invalidnom vozíku. Najčastejšie pred Disneylandom, kde žobrala o almužnu. Chuť znovu žiť zbierala len ťažko. „Rok po nešťastnej operácii som vážila 150 kíl, čo moju imobilitu len zvyšovala. Keď som v máji oslavovala 34. narodeniny, pristihla som sa pri tom, že si želám, aby som sa nikdy nenarodila,“ priznala pre NY Times žena, ktorá sa už ako 21…