Lyžiar z Turzovky na Kysuciach by tak mohol štartovať už na svojej štvrtej paralympiáde. Najlepšie spomienky má na Salt Lake City 2002, kde sa mu podarilo vybojovať striebornú medailu v behu na 5 km. „Možno nám pridelia miestenku už v novembri, ale definitívna uzávierka je 25. februára. Dovtedy sa ešte môžu plniť kritéria“, konštatuje.
V januári ho čaká Svetový pohár, ktorý bude rozdelený na dve časti – v nemeckom Oberstdorfe a rakúskom Oberriede. Práve tu by mal v prípade nutnosti splniť podmienky na štart v Soči.
Intenzívnu prípravu odštartoval v máji tohto roku doma na suchu. Kombinácia kolieskových bežiek a handbiku v kopcovitej lokalite Makov – Kasárne mu pomohla nabrať kondíciu i vieru, že to ešte môže skúsiť aj na paralympijskej trati. Neskôr začal kombinovať prípravu aj s Dolným Kubínom, kde sa zameral na streľbu. Práve tu totiž pôsobí jeho dlhoročný tréner Vladimír Gogolák a aby mohli spolu tráviť čo najviac času, rozhodli sa podeliť tréningové dávky rovnomerne medzi tieto dve miesta. Začiatkom novembra však už museli zamieriť aj do vyšších nadmorských výšok. „Vysokohorskú prípravu absolvujeme na Štrbskom Plese. V Soči sú bežecké trate položené vo výške 1 560 metrov, takže potrebujeme namodelovať čo možno najvernejšie podmienky“, vysvetľuje V. Gajdičiar. Práve tu by chcel absolvovať aj prípravu na snehu, ako druhá alternatíva sa ponúka Skalka.
Samozrejme, bude s napätím očakávať potvrdenie miestenky. „Za sezónu 2011/12 som mal splnené klasifikačné kritéria, ale posudzovali až ďalšiu sezónu, v ktorej som z dôvodu pracovnej vyťaženosti nesúťažil. Ale som optimista. Verím, že v Soči si to ešte raz rozdá naša stará garnitúra“, hovorí.