Za impulz nielen pre slovenské veslovanie, ale aj pre samotnú lodenicu v Piešťanoch považuje dnes už bývalý slovenský reprezentant Lukáš Babač rozhodnutie 18-ročného prievidzského mladíka Krištofa Kubalu venovať sa paraveslovaniu.
Dnes 35-ročný Babač, ktorý sa v minulosti stihol stať akademickým majstrom sveta a neskôr získať medaily aj na seniorských svetových či európskych šampionátoch, však dobre vie, že nášho zdravotne znevýhodneného zástupcu, nečaká nič ľahké. „Dvojkilometrová trať bolí. Chrbát a ruky sú dôležité, no väčšina záberu ide u nás zdravých cez nohy. A tie Krištof používať nemôže. Aj preto mu to bude na vode trvať dlhšie. Ja keď som chcel bojovať o medailu, vedel som, že musím zvládnuť trať za zhruba šesť minút a päťdesiat sekúnd. Paraskifári sú zhruba o polovicu času pomalší. Videl som ich na majstrovstvách sveta, keďže tie máme spoločné. Súťažili hneď po nás. Sú to všetko bojovníci, majú môj rešpekt,“ vraví Babač, piešťanský rodák, ktorý v loďke sedel už ako desaťročný.
Jeden končí, druhý začína
„Na prvý raz mi to nešlo, aj som sa prevrátil a vykúpal, no od druhého leta sa to rozbehlo samo,“ vraví muž, ktorý sa v tejto sezóne rozhodol ukončiť bohatú pretekársku kariéru. „Už som vnútorne pociťoval, že nedokážem v príprave spraviť viac a posunúť sa na úroveň, ktorá by bola potrebná, aby som mohol bojovať o olympijskú miestenku do Tokia,“ priznal pre SPV.
V kontakte s vodou však zostane, keďže sa živí výrobou karbónových pádiel pre kajakárov. Takú udalosť, ako bolo v prvý augustový utorok uvedenie prvého slovenského paraskifu na vodu,si Babač nemohol nechať ujsť. Nášmu prvému reprezentantovi v tomto športe želá len to najepšie. „Hlavne si musí dávať pozor na to, aby ani na chvíľu v tréningu nepovolil. A ísť do toho tvrdo. Bude to náročné, ale musí svojmu úspechu veriť. Nakoniec to určite ovocie prinesie. Vidím však, že má silnú podporu a má sa o koho oprieť,“ hovorí o Krištofovi, s ktorým sa ku koncu stretával v klube Sĺňava Piešťany na veslárskych trenažéroch.
Už nie jeden, ale dva kilometre
Paralympijský skif, v ktorom sa rozhodol bojovať o svoje miesto na slnku Krištof Kubala, je súčasťou paralympiády od Pekingu 2008. Ako jedna zo štyroch paraveslárskych disciplín. V Londýne 2012 aj v Riu 2016 súťažili paraveslári ešte na kilometrovej trati, v Tokiu však už budú mať zdravotne znevýhodnení vodáci rovnakú dĺžku trate ako olympionici – dva kilometre.
A určite sa veslári dočkajú aj veľkej pozornosti záchranárskych hliadok, aby sa neopakovalo to, čo sa vlani prihodilo bieloruskému paraveslárovi Dzmitryjovi Ryškevičovi počas tréningu na majstrovstvách sveta v rakúskom stredisku Linz-Ottensheim. Hoci mal už 33 rokov a bol skúseným pretekárom, odtrhol sa mu plavák, Ryškevič sa s loďou prevrátil a utopil. „Mal smolu. Stalo sa to na zlom mieste. Potápači sa ho síce snažili následne vytiahnuť z vody, ale už bolo neskoro. Aj preto sú odvtedy počas pretekov zdvojnásobené hliadky. Aby sa nič podobné neopakovalo,“ spomínal na vlaňajšiu tragédiu Babač.
Ako sa bude vo vode dariť Kubalovi, ukáže čas, no prvú možnosť predviesť svoj progres, bude mať pri ideálnej konštelácii už v apríli budúceho roku v talianskom Varese, kde sa koná paralympijská kvalifikácia do Tokia. Kubala však nemusí byť v strese, jeho paralympijská kariéra je stále len na začiatku.
RASTISLAV HRÍBIK