„Športovci nezúfajte. Snažte sa z aktuálnej situácie zobrať si len to pozitívne. Vďaka preloženiu paralympiády na budúci rok nemusíte byť zatiaľ pod žiadnym tlakom. Môžete sa vrátiť k tréningu a ešte na ňom popracovať. Ja viem, pri niektorých športoch to môže byť špecifické a v domácich podmienkach nenatrénujete to, čo ste mali v pláne na sústredeniach po svete, ale olympionici sú na tom rovnako. Ale aj tak sa dá s tým niečo robiť. Zostaňte pozitívni,“ odkazuje paralympionikom po celom svete na stránkach IPC najúspešnejšia britská paralympijská atlétka všetkých čias Tanni Grey-Thompsonová. Z atletického oválu má 11 zlatých, čím sa nemôže pochváliť nik. Aj v medailovej bilancii všetkých športov je z pohľadu britských športovcov vysoko – tretia. Viac zlatých medailí majú len plavci Mike Kenny (16) a Sarah Storeyová (14).
Od ocenenia k oceneniu
Možno vám jej meno napriek tomu nič nehovorí, no v Británii je pojmom. V rodnom Walese ju tri razy vyhlásili za športovú osobnosť roku. Veľká Británia jej vlani v decembri udelila cenu za celoživotný športový prínos a už v roku 1993 jej udelili Rád britského impéria. Pre bývalú atletickú kráľovnú to boli dojímavé chvíle. A pritom ju v detstve dlho šport nelákal.
„Otec ma musel presviedčať, aby som to v športe skúsila. Bolo skvelé, že som sa v jednom zo športov napokon našla,“ priznáva dnes 51-ročná politička a televízna komentátorka z waleského Cardiffu. Na vozík je upútaná od narodenia, keďže sa narodila s vývojovou poruchou v oblasti chrbtice.
V trinástich sa však zamilovala do atletiky a v pretekoch od 100 do 800 metrov si napokon vybehala na piatich hrách 16 paralympijských medailí. Z toho 11 zlatých. Už v Soule 1988 stála na stupni víťazov po bronzovej medaile v pretekoch na 400 metrov, o štyri roky neskôr v Barcelone však už vyhrala všetky štyri disciplíny vo svojej kategórii zdravotne znevýhodnených – 100, 200, 400 aj 800 metrov.
„Barcelona nastavila štandardy v paralympizme. Na štadióne nás povzbudzovalo 80-tisíc ľudí, po prvý raz o nás vo veľkom začali písať aj médiá a paralympijské hnutie potom už len rástlo. Je skvelé vidieť, kam sa dostalo do dnešného dňa a aké možnosti sa dnes mladým a zdravotne znevýhodneným ľuďom otvárajú. Je to úžasná správa. Mať možnosť byť aktívny, ak chcete a venovať sa naplno športu,“ vraví Grey-Thompsonová.
A ešte jeden paralympijský moment jej utkvel v hlave hlbšie než ostatné. „Aténska stovka v roku 2004. Moje posledné zlato na mojich posledných hrách. Ak by som si mala vybrať z tých 11 zlatých jednu, na ktorú som najviac hrdá, tak by to bola táto,“ priznáva Tanni, ktorá v kariére prekonala 30 svetových rekordov a šesť ráz vyhrala aj slávny Londýnsky maratón v kategórii vozičkárov.
Nie Carys, Tanni
Mimochodom, rodičia jej pri narodení dali meno Carys, no keďže jej sestre sa zdala až príliš malá, od začiatku ju volala Tiny (Útla). Z ktorej sa neskôr stalo Tanni, ktoré si Grey-Thompsonová napokon osvojila za svoje krstné meno.
Tanni aktívne súťažila do roku 2007. Dnes je matka jednej dcérky (aj manžel Ian je na vozíku) aktívna aj v politike. Dostala sa až do britského parlamentu. Okrem toho robí televíznu moderátorku a aktívne podporuje aj rôzne charity. No najmä pomáha a inšpiruje ďalších zdravotne znevýhodnených, aby si vďaka športu mohli naplniť svoje sny. Tanni je dôkazom, že sa to v živote dá. Len treba bojovať. „Je dôležité, aby všetci mali tú možnosť vybrať si a rozhodnúť sa pre športovú kariéru, ak chcú,“ vraví uznávaná waleská paralympionička.
RASTISLAV HRÍBIK