Po bronze v Riu už v plnej príprave

22.11.2016

Po bronze v Riu už v plnej príprave

Slovenskí lukostrelci sa v Riu vďaka bronzu Petra Kinika vrátili na medailové pozície. Prečítajte si rozhovor s reprezentačným trénerom Vladimírom Majerčákom o Petrových začiatkoch, aj o PH 2016.


Pamätáte sa na Petrove začiatky pri lukostreľbe?
Prišiel za mnou v roku 2005. V Tatranskej Lomnici vtedy prebiehali majstrovstvá SR v terčovej lukostreľbe, ktoré sme organizovali. On sa tam prišiel pozrieť. Po súťaži ma oslovil s tým, že by sa chcel tiež venovať tomuto športu. Priznám sa, že keď som ho videl, nedával som mu veľké šance na úspech. Chýbajú mu totiž obe nohy, no väčším problémom bola dlaň ľavej ruky, o ktorú prišiel po kolízií s vlakom. Nevedel som si predstaviť, ako by mohol držať luk.

Zisťovali ste aj prečo si vybral práve tento šport?
V tom istom roku sa konal na Remate prieskum, na ktorom chcel Peťo vedieť, aký šport by mohol so svojím znevýhodnením robiť. Vyskúšal si niekoľko športov, no napokon sa rozhodol pre lukostreľbu. Jeho zanietenie pre tento šport bolo tak silné, že som mu jednoducho nemohol povedať nie. Začal som hľadať spôsob, ako mu prispôsobiť luk do takej miery, aby mohol strieľať. Sledoval som detailnejšie jednotlivé druhy zdravotných znevýhodnení. Nakoniec som našiel jedného lukostrelca, ktorý strieľa so zubami. Na tetive mal špeciálne urobené zubadlo. Zdravou rukou natiahol luk, potom už len pustil zubadlo a prišiel výstrel.

Takže sa vám predsa len podarilo nájsť spôsob?
Nie tak celkom. Vyskúšali sme zubadlo, no Petra z toho boleli zuby. Povedali sme si, že tadiaľto cesta nevedie. Znova sme sa ocitli, takpovediac na začiatku. Podarilo sa nám však vymyslieť protézu, ktorá bola ukotvená na luku. Do nej Peťo vložil pahýľ a tak mohol strieľať.

Po dvoch rokoch intenzívnej prípravy sa dostavil prvý fantastický výsledok v podobe titulu majstra sveta. Potom sa však Peter ako by trochu vytratil z lukostreleckej mapy. Čo sa stalo?
Po niekoľkých rokoch vyšlo najavo, že Peter je dominantný ľavák. Bohužiaľ, prišiel práve o ľavú ruku. Všetko sme museli odhodiť preč a vymysleli sme vypúšťač, ktorý používame dodnes. Ten mu pomáha natiahnuť tetivu a zamieriť do stredu terča. Podstatné bolo, že sa dokázal vrátiť späť medzi elitu. Kým v Londýne strieľal pravou rukou, na posledných PH už vypúšťal šíp silnejšou ľavou. Musím uznať, že ešte som nevidel niekoho, kto by za tak krátky čas vedel strieľať oboma rukami rovnako dobre. Vlastne, ešte lepšie.

Na paralympijské hry do Ria ste si vybojovali len dve miestenky. Predtým to bývali aspoň 3-4 miesta. Znížili sa teda aj šance na medailu?
Je pravdou, že počet slovenských reprezentantov v lukostreľbe bol nižší ako po minulé roky, no napriek tomu som veril, že môžeme byť úspešní. Nasvedčovali tomu aj samotné výkony oboch našich športovcov Marcela Pavlíka i Petra Kinika po úvodných tréningoch už v dejisku hier. Chlapci vyzerali byť uvoľnení a koncentrovaní dosiahnuť svoje maximum. Kvalifikačné výsledky to len potvrdili.

V spomínanej kvalifikácii sa darilo obom zástupcom. Peter si vystrieľal tretie a Marcel šieste miesto. Rozstrel je však lotéria, kto z koho....
Presne tak. Ako prvý v ňom začínal Marcel Pavlík, ktorého vtipy zabávali aj samotných novinárov. Táto pohoda ho však sprevádzala len do štvrťfinále, v ktorom podľahol mladému čínskemu lukostrelcovi. Marcel mal stupňovať svoju formu. Nanešťastie, stal sa pravý opak. Kým v prvom súboji dosiahol 141 bodov, v druhom to bolo o bod menej a v treťom dueli získal už len 138 bodov. Určite mal na viac. Nemá problém urobiť 145/150 bodov. Museli sme sa tak uspokojiť so solídnym piatym miestom.

Výkony nášho úspešnejšieho Petra Kinika boli tiež ako na hojdačke. Dokázal sa dostať z nepriaznivého stavu, no aj prehrať, prakticky vyhratý zápas. Čo zohrávalo najdôležitejšiu úlohu?
Ťažko povedať, čo ho dokázalo vyviesť z miery. Začal však veľmi zle. V úvodnom zápase prehrával po prvých dvoch sadách 41:50. Tlak mi stúpol asi na dvesto. Ihneď som šiel za ním. Prízvukoval som mu, aby sa upokojil. Nič ešte nebolo stratené. Veril som, že mladý Španiel z konca tabuľky nezvládne to napätie a neudrží si deväť bodový náskok. Tak sa aj stalo. Petrovi to tam začalo „padať“ a výhra bola na svete. Štvrťfinálový súper Kórejčan Dong-Sub Koo, začal ako z veľkej knihy. Triafal samé desiatky. Potom ale Peter zabral a zvíťazil o dva body 127:125.

Pred vami boli už len posledné dva duely. Ako ich hodnotíte vy?
V semifinálovom boji o medaily stál v ceste český majster sveta a víťaz PH 2008 David Drahoninský. Hoci s ním mal Peter pozitívnu bilanciu a zápas jasne vo svojich rukách, osud to chcel inak. Pred poslednou streľbou mal náš reprezentant náskok štyroch bodov 104:100. Keď videl, že do vytúženého cieľa zostáva už len krôčik, uponáhľal sa a zápas nakoniec prehral. Nepočúval pritom moje odpočítavanie. Na vystrelenie je totiž 20 sekúnd. On prestal brať odrátavanie časomiery do úvahy a vystrelil, desať, deväť, na osem. Výstrel nebol pripravený, nebol uvoľnený, nebol skoncentrovaný. Doslova a do písmena. Drahoninský sa otočil a ďakoval Petrovi za postup do finále. Pred duelom o bronz sme si povedali, že tento zápas už nesmieme pustiť z našich rúk. So záverečným skóre 133:125 v náš prospech si Peter Kinik užíval chuť prvého cenného kovu. Mňa ako trénera tento výsledok, samozrejme, veľmi teší, lebo som celú čas aj jeho osobným trénerom.

Už pred OH sa veľa hovorilo o nebezpečnom víruse zika, ale aj o nekvalitných podmienkach bývania. Potvrdili sa tieto informácie?
Sme radi, že v našom prípade išlo len o fámy. Nezaznamenali sme žiaden zvýšený výskyt komárov, ani nič podobné. Čo sa týka ubytovania v dedine, nebolo až tak komfortné ako v predošlých dejiskách. Na izbe neboli skrine, len akési kovové rámy obtiahnuté látkou. Smutný pohľad sa nám však naskytal pri porovnaní chudoby a moderného Ria. Nad tréningovým štadiónom žili chudobní ľudia z najnižších vrstiev. Živobytie týchto ľudí je spojené najmä s predajom omamných látok. Počas jedného tréningu sa dokonca spustila silná streľba zo samopalu. Nevedeli sme o čo ide. Upokojovali nás až samotní organizátori, ktorí nám vysvetlili, že príčinou streľby je dovoz drog do oblasti. Obchody tak mohli začať.

Čo vás potešilo a čo naopak zarmútilo na tohtoročných PH?
Za pozitívum považujem výber zo 100 druhov jedál, ktoré bolo v paralympijskej dedine k dispozícií 24 hodín denne. Prvýkrát sme mali vlastný slovenský dom, kde sa stretávali športovci po získaní medaily. Spolu s trénermi ich obliekali do trička podľa farby medaily. K tomu úspešní reprezentanti dostali aj maskota hier. Okrem toho sa tam nachádzala slovenská kuchyňa. Ja osobne, som slovenský dom navštívil dvakrát. Chýbalo mi už pravé slovenské jedlo. Tak som si dal naše bryndzové halušky a pečené rebierko s kapustou. Nevýhodou, ale bolo, že vzdialenosť medzi paralympijskou dedinou, kde sme bývali a slovenským domom bola desiatky kilometrov. Podobne to bolo aj s našim tréningovým štadiónom, kde sme cestovali niekoľko hodín. Rio má totiž asi trikrát viac obyvateľov ako celá naša krajina, tak si asi viete predstaviť, ako to tam vyzeralo.

Pýšiť sa medailou z paralympiády musí byť skvelý pocit. No odvtedy ubehlo už niekoľko mesiacov a pred vami stoja nové podujatia a nové výzvy. Aké sú teda vaše ďalšie plány do budúcna?
Pred nami sú teraz štyri roky poctivej prípravy na Tokio 2020. Verím, že sa nám tam podarí získať ešte lepšie umiestnenia ako v tomto roku. Najbližšie nás však čakajú MS v Pekingu, na ktorých bude prvýkrát štartovať nový slovenský zmiešaný tím v zložení Marián Marečák a Diana Pashchenkova. Taktiež hľadáme aj propozície na Svetový pohár do Dubaja. Ide totiž o nový svetový turnaj. Ja som Petrovi sľúbil, že ak získa medailu, tak tam pôjdeme. Žiadne z týchto podujatí nechceme podceniť. Preto sú už tréningy v mestskej športovej hale v plnom prúde. Chceme sa čo najlepšie pripraviť na blížiace sa preteky.
PATRIK HREBEŇÁR


Trávníček a Csejtey v semifinále

Na prvom tohtoročnom turnaji v para stolnom tenise, ktorý sa koná v poľskom Wladyslawowe, sa počas prvého dňa predstavili štyria slovenskí reprezentanti – Peter Mihálik, Boris Trávníček (TT4), Tomáš Valach (TT7) a Richard Csejtey (TT8).


Najlepšie sa darilo Trávníčkovi a Csejteyovi, ktorí vo svojich skupinách postúpili do dnešného semifinále, v ktorom sa stretnú s Francúzom Delaquem, resp. domácim hráčom Grudzienom.

Menej už Mihálikovi, ktorý po dvoch prehrách a jednom víťazstve skončil v skupine na nepostupovom 3. mieste. Dve hladké prehry zaknihoval aj Valach.

Z Poľska informoval reprezentačný tréner Andrej Bardoň.

 


Ocenenie jubilea aj od olympionikov

Počas galavečera k 25. výročiu založenia SPV si prevzal jeho predseda Ján Riapoš pamätnú plaketu od zástupcov Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).


Odovzdali mu ju prezident SOŠV Anton Siekel a generálny sekretár SOŠV Jozef Liba.   FOTO Ján Luky

Boccisti otvoria ligovú sezónu 14. marca

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a ŠTK boccie zverejnili najbližší ligový program. Turnaje 1. kola sa uskutočnia 14. – 15. marca v Športovej hale prof. Rovného na  FTVŠ UK v Bratislave.


14. marec bude hracím dňom pre kategórie BC1, BC2, BC4 a 15. marec BC3, BC5 so začiatkom o 9:00 hod. Prihlášky treba poslať do 9. marca na blazek@omdvsr.sk Viac v PROPZíCIÁCH

Prezident EPC pozdravil 25. ročné jubileum

Na pôde SPV sme dnes privítali vzácnu návštevu – prezidenta Európskeho paralympijského výboru (EPC) Ratka Kovačiča, ktorý sa včera zúčastnil aj osláv 25. výročia založenia SPV na galakoncerte v SND.


Predseda SPV Ján Riapoš mu pri tejto príležitosti odovzdal zbierku odznakov zo všetkých 13 PH a ZPH, kde štartovali slovenskí paralympionici plus odznak 25. výročia. Na stretnutí bol prítomný aj člen exekutívy EPC a generálny sekretár SPV Samuel Roško.  

Podporte Helenu Kašickú v hlasovaní o Slovenku roka 2020

Už po niekoľkýkrát sa o toto prestížne ocenenie uchádza paralympionička, tentokrát viacnásobná majsterka sveta a Európy v para tanečnom športe Helena Kašická z TK Ellegance Košice.


Spolu s ňou boli v kategórii Šport nominované trénerka Športového centra polície Naďa Bendová a slovenská reprezentantka v športovej gymnastike Barbora Mokošová.

Hlasovanie prebieha od 7. februára až do 29. mája 2020 12:00 prostredníctvom SMS, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo online na https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/


Ak chcete podporiť Helenu, pošlite SMS v tvare SR medzera 22 na číslo 7504. Cena SMS je 1 eur s DPH.

Ďakujeme za vaše hlasy!


Oslavy 25 rokov vyvrcholili galavečerom v SND

Jedinečné 120 minútové audiovizuálne predstavenie videla včera veľká sála novostavby SND v Bratislave. Týmto programom vyvrcholili včerajšie oslavy štvrť storočnice Slovenského paralympijského výboru (SPV), ktorý vznikol v januári 1995.  


Úvodným slovom sa prihovoril účastníkom predseda SPV Ján Riapoš. Tento medzník v histórii SPV označil za maják, z ktorého sa môžeme pozrieť do minulosti aj prítomnosti SPV, na silný príbeh víťazstiev a inšpirácie.

Po ňom sa už vystriedal na pódiu celých rad známych umelcov. Medzi ich vystúpeniami defilovali na plátne v krátkych videoukážkach osobnosti paralympijského hnutia so svojimi spomienkami na najväčšie okamihy histórie.

Celým večerom sprevádzal účinkujúcich 80 členný orchester pod taktovkou Tona Popoviča a na pódiu sa postupne objavili Lukáš Adamec, Robo Opatovský, David Koller, Fragile, Katarína Knechtová, tanečníci Helena Kašická – Peter Vidašič, Peter Cmorik a mnohí ďalší.   

FOTOGALÉRIA https://spv.sk/media/filter/galavecer-v-snd-25-rokov-spv


SPV si dnes pripomína 25. výročie svojho vzniku

V bratislavskom hoteli Double Tree by Hilton sa dnes predpoludním konalo slávnostné valné zhromaždenie SPV pri príležitosti 25. výročia vzniku. Účastníci si pripomenuli najdôležitejšie momenty štvrť storočia a viacerí si prevzali pamätné medaily, vydané pri tejto príležitosti.


Program bol prierezom udalostí, súvisiacich so vznikom SPV, a obhliadnutím sa za 13 PH a ZPH, na ktorých sa v ére samostatnosti SR zúčastnili naši paralympionici a na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých. O svoje dojmy sa podelili všetci doterajší predsedovia SPV, medailisti, tréneri, funkcionári, lekári výprav a novinári. Program bol rozdelený do viacerých blokov, pričom každý zahŕňal jedny letné a jedny zimné hry.

Účastníkov SVZ v úvode pozdravil prezident SOŠV Anton Siekel a vyjadril presvedčenie, že oba subjekty budú aj v najbližších rokoch blízkymi partnermi. Spolu s ním bol prítomný aj generálny sekretár SOŠV Jozef Liba, ktorý v tejto funkcii pôvodne pôsobil aj v SPV počas premiérovej paralympiády v slovenských farbách  v Lillehammeri 1994.  

V podvečer pokračujú oslavy 25. výročia SPV  galavečerom v novostavbe SND, kde je pripravený jedinečný audiovizuálny zážitok aj so zostavou známych umelcov.  

Fotogaléria: https://spv.sk/media/filter/slavnostne-valne-zhromazdenie-25-rokov-spv


V „limitoch“ paracyklista Patrik Kuril

Slovenský paralympijský výbor si pripomína 25. výročie svojho založenia. Na zajtrajšom večernom galaprograme v SND sa bude spomínať aj 114 medailí, ktoré získali naši paralympionici na letných aj zimných hrách.


Jednu z nich prispel aj paracyklista Partrik Kuril. Stano Ščepán sa ho spýtal na bronz z Ria 2016, aj z vlaňajších MS v Emmene. 

Počúvajte v utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko pravidelnú reláciu o parašporte „Bez limitov“.


V zajtrajších vydaniach denníkov príloha „25 rokov SPV“

Zajtra si SPV pripomenie štvrť storočnicu svojej existencie dopoludňajším slávnostným valným zhromaždením a galavečerom v SND. Pri tejto príležitosti vyjdú aj štyri prílohy v denníkoch ŠPORT, Plus 1 deň, SME a HN.


V prvých dvoch denníkoch menšieho formátu budú 16 stranové, v SME a Hospodárskych novinách 8 stranové.

Dozviete sa z nich:

  • o histórii medzinárodného aj slovenského paralympizmu
  • koľko medailí z ktorej paralympiády priviezli slovenskí reprezentanti
  • kto sú desiati najúspešnejší Slováci na PH a ZPH

a veľa ďalších zaujímavostí.

 

Už zajtra 18. februára!