„Vždy sa teším, keď si z toho ľudia niečo osvoja a zoberú zo sebou,“ priznáva bývalý elitný lyžiar, ktorý stihol vo Svetovom pohári zdravých absolvovať 37 pretekov, ba raz sa postaviť na stupne víťazov. V roku 2005 v americkom Beaver Creek bol tretí v obrovskom slalome.
Rana z Kvitfjellu
Marec 2008 a posledný úsek superobrovského slalomu v nórskom Kvitfjelli mu však obrátil život hore nohami. Rakúšan na predposlednom skoku na trati narazil v plnej rýchlosti do bránky a potom už len nekontrolovateľne letel do ochrannej siete. Utrpel otvorenú zlomeninu ľavej nohy pod kolenom, no keďže si zároveň tak ťažko poškodil cievy, že sa lekárom nepodarilo obnoviť v nohe krvný obeh, museli mu ju neskôr amputovať.
„Asi to tak malo byť, je to osud,“ hovoril mesiac po nehode už v salzburskej nemocnici, keď prvý raz predstúpil pred novinársku verejnosť. Prišiel na vozíku, držal za ruku svoju priateľku Evu, s ktorou má dnes dve zdravé deti. „Nezostáva mi nič iné ako sa popasovať s novými výzvami a ísť ďalej,“ uzavrel v tom čase 27-ročný rakúsky pretekár.
Dnes má o dvanásť rokov viac a za sebou úspechy aj na paralympijských hrách. Aj medzi zdravotne znevýhodnenými športovcami lyžoval tak dobre, že ho doma v roku 2013 vyhlásili za najlepšieho paralympionika roka.
Svoju rýchlosť potvrdil aj o rok neskôr na olympiáde v Soči, kde získal striebro v super-G aj v zjazde. O rok neskôr si doviezol dva cenné kovy (opäť za druhé miesta) aj zo svetového šampionátu v Kanade, no hneď po nich sa rozhodol zo súťažným paralympijským lyžovaním prestať.
Paralympijský medailista Matthias Lanzinger sa rýchlosti ani po strate nohy nevzdáva
Na dvoch kolesách
Lákali ho nové výzvy a ešte väčšia rýchlosť – motorky. Lanzinger sa stal značkou spoločnosti KTM, ktorá mu umožnila aj testovať jej nové výrobky a súťažiť na pretekoch Moro Paralympic. Minulý mesiac si zajazdil aj na pretekoch na Pannonia ringu v Maďarsku. Ako inak, skončil druhý.
Neskôr prijal možnosť robiť aj v oblasti športového marketingu v spoločnosti Amer Sports and Salomon, no k rýchlym strojom a k rýchlosti má Rakúšan stále blízko.
Strach z nej nemá, čo Matthias dokázal už krátko po nehode. Na svah do nórského Kviftjelu sa o rok vrátil a miesto, kde prišiel o časť nohy, zišiel ešte raz. V pomalšom tempe, no bez pádu. A možno s malým pocitom krivdy, keďže Rakúska lyžiarska federácia krátko po nehode ostro kritizovala organizátorov, že ak by prišiel lekársky zásah včas, nemusel o nohu prísť. Lanzinger to však už neriešil. Načo sa v tom ďalej pitvať. Aj tak to už nezmením,“ vyhlásil muž, ktorý je ďalším príkladom toho, že úrazom sa život nekončí. „Ide ďalej, no nie?,“ dodal optimisticky Rakúšan, ktorý v decembri tohto roka oslávi štyridsiatku. O nehode príliš nerozpráva. Aj preto, že si z nej veľa nepamätá a ako sám tvrdí, nemá zmysel sa k udalosti vracať. Všetko je to dnes už len minulosť.
RASTISLAV HRÍBIK