Nedobehli do cieľa

05.08.2020

Nedobehli do cieľa

Angela Madsenová, Rado Kaufmann aj Terry Fox odišli z tohto sveta skôr, než stihli dokončiť svoje zámery, no ich myšlienky žijú ďalej. V rôznych formách. Hlavne v silných príbehoch, ktoré po nich zostali.


„A čo keď umriem? Aspoň umriem pri tom, čo mám rada,“ odvetila 60-ročná Američanka z Ohia Angela Madsenová, keď ju jej bratia a jediná sestra odhovárali od opätovného sólo pokusu preveslovať Tichý oceán. Aj takto chcela Madsenová inšpirovať zdravotne znevýhodnených športovcov a ukázať ostatným, že svet sa úrazom nekončí.
Angelin osud zmenil nešťastný pád na chrbát počas basketbalového tréningu na vojenskej škole vo veku 20 rokov. Spoluhráčka jej na dôvažok ešte naň stúpila.
Chvíľu nemohla chodiť, zlomené platničky sa však zrástli. No keď si o dvanásť rokov neskôr pri autonehode zlomila nohu, začala sa jej nočná mora. Všetko mala vyriešiť následná operácia, no tá po sérii chýb doktorov dopadla katastrofálne. Keď sa Madsenová prebrala, bolo po nádejach. Zostala definitívne paralyzovaná od pol pása dolu.
Neúprosná konečná diagnóza bola však len začiatok jej trápenia. Jej partnerka, s ktorou vychovávala dcéru, ju opustila s konštatovaním, že o životnú družku s takým hendikepom nemá záujem. Ba čo viac, vybielila aj ich bankový účet a ušla na spoločnom aute.
Madsenová zostala na ulici len so svojim psom. Spávala na invalidnom vozíku. Najčastejšie pred Disneylandom, kde žobrala o almužnu. Chuť znovu žiť zbierala len ťažko. „Rok po nešťastnej operácii som vážila 150 kíl, čo moju imobilitu len zvyšovala. Keď som v máji oslavovala 34. narodeniny, pristihla som sa pri tom, že si želám, aby som sa nikdy nenarodila,“ priznala pre NY Times žena, ktorá sa už ako 21-ročná v armáde otvorene priznala ku svojej sexuálnej orientácii.
Všetko napokon zmenila nehoda v sanfranciskom metre. Angela nešťastne spadla na koľaje a preľakla sa, že má zlomený krk. No nebola to pravda a Madsenová sa prestala ľutovať. „Pochopila som, že nemám na čo čakať a musím žiť a užívať si to, čo mi osud ponúka,“ vysvetlila.

Sloboda v lodi
Pomohla jej aj organizácia vojnových veteránov, ktorá sa starala o svojich zdravotne znevýhodnených členov. Zrazu mala kde bývať a vzápätí objavila šport - paraveslovanie. Stala sa v ňom trojnásobnou majsterkou sveta (2003 – 2005), ba v Londýne 2012 jej na krk zavesili aj bronzovú paralympijskú medailu v atletike - vo vrhu guľou.
V lodi sa však cítila najviac slobodná. Jej hendikep bol zrazu minulosťou. Už v roku 1999 brázdila oceán ako členka veslárskej regaty, no najviac ju lákali sólo plavby. Bol to vraj najlepší spôsob ako dokázať, čoho všetkého je človek schopný. Aj keď mu nohy neslúžia.
„Veslovať oceánom je síce monotónne, no pre mňa zároveň nesmierne vzrušujúce, povznášajúce, radostné aj bolestné. Je to niečo neobyčajné,“ nadchýnala sa samotou v lodi.
Na prvý sólo pokus preveslovať Tichý oceán z Los Angeles do Honolulu sa odhodlala pred siedmimi rokmi, no silná búrka ju donútila plavbu po pár týždňoch ukončiť.
Tak to v apríli tohto roku skúsila na svojej šesťmetrovej lodi znovu. Do cieľa na Havaji mala doraziť v júli, no v predposlednú júnovú nedeľu sa svojej novej partnerke Debre (vzali sa v roku 2013) zrazu prestala ozývať. Keď Debra zistila, že ani jej loď sa na satelitoch nepohybuje, zalarmovala záchrannú akciu. No už bolo neskoro. Madsenovú našli záchranári v lodi bez známky života. Zomrela na infarkt, no pri tom, čo milovala najviac. Slobodu a oceán.
Prvou paraplegičkou, ktorá preveslovala sama Tichý oceán sa už nestane, ani najstaršou ženou, ktorá čosi podobné dokázala, no Madsenovej príbeh inšpiruje aj napriek tomu. Ktovie, možno sa raz dočkáme paraveslárskych pretekov na jej počesť.

Vytrvalý Fox 

Tak ako sa dnes po celom svete organizujú Behy Terryho Foxa na pomoc v boji proti rakovine – chorobe, ktorá mladého Kanaďana tak skoro obrala o život.
Fox sa rovnako boril s nepriazňou osudu. Rakovina kosti mu vzala nohu už ako osemnásťročnému, no rozhodol sa brániť svojsky. Zaumienil si bežať naprieč Kanadou a vyzbierať tak finančné prostriedky na výskum v boji proti tejto chorobe.
Keď 12. apríla 1980 vyrazil z mestečka St. John´s v Newfoundlands nikto si ho nevšímal. Len kamionisti naňho zlostne trúbili, keď sa im motal do cesty.
Fox nemal spočiatku žiadnu reklamnú kampaň, za sebou žiadnych sponzorov. Len veľký sen vyzbierať milión dolárov. Terry preto neúnavne deň čo deň zdolával maratón za maratónom – každý deň 42 kilometrov. S protézou namiesto jednej z nôh. Celú akciu nazval Maratón nádeje, čo hrdo hlásal aj nápis na jeho tričku.
Rovnakú dávku bežal takmer päť mesiacov. Za 143 dní ubehol celkovo 5373 kilometrov. Už po troch mesiacoch ho v Toronte, v hlavnom meste provincie Ontario, vítalo 10-tisíc ľudí. Vrátane vtedajšieho premiéra Pierra Trudeaua.
Keď v máji pri Thunder Bay v Ontariu musel svoj beh pre rakovinu pľúc ukončiť, bol už národný hrdina. Keď o rok neskôr vo veku 22 rokov kučeravý bojovník z Winnipegu umrel, celá Kanada zvesila vlajky na pol žrde. A Fox sa ešte na nemocničnom lôžku dozvedel, že vyzbieral viac než 24 miliónov dolárov. Dnes je po ňom pomenovaná nadácia, ktorá sa výskumu rakoviny venuje, ba vo viacerých mestách stojí jeho socha.

Nezlomný Kaufmann
Náš Radovan Kaufmann je podobný prípad. Rodáka z Partizánskeho pripravilo onkologické ochorenie o pravú nohu, už ako šestnásťročného. No aj tak stihol v Sydney 2000 získať v cyklistike pre Slovensko zlatú medailu. Dva roky po tom, ako sa s protézou v americkom Colorade stal majstrom sveta v stíhacích pretekoch na 1 km.
Dožil sa len 25 rokov, no v poslednom roku svojho života (2003) sa stihol oženiť s priateľkou Zuzkou aj iniciovať celoštátnu akciu „Na kolesách proti rakovine“, ktorou sa snažil vyburcovať verejnosť k silnejšej podpore v boji proti tejto chorobe.
Záverečného podujatia 1. ročníka v Liptovskom Hrádku, naplánovaného na 29. júna 2003, sa už nedožil. Dva týždne predtým zhubnej chorobe podľahol, no odvtedy sa podujatie Na kolesách proti rakovine stalo v mnohých slovenských mestách každoročnou tradíciou. Trvá dodnes a počas akcií sa vyzbierali desiatky tisíc eur.
Kaufmannov príbeh nám dnes pripomína aj Radova socha v jeho rodnom meste Partizánske – prvé umelecké dielo na verejnom priestranstve venované paralympionikovi. „Je to symbolická socha, ktorá nemá byť pietnym miestom, ale miestom, kde deti prídu a budú čerpať energiu z Kaufmannovho odkazu,“ vyhlásil predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.

RASTISLAV HRÍBIK


Boccisti trénovali aj regenerovali v Piešťanoch

Slovenskí reprezentanti v boccii absolvovali sústredenie v Piešťanoch, kde skĺbili kvalitnú regeneráciu so športovou prípravou. Aj najbližšie zamieria opäť do Piešťan a následne na herné sústredenie do Belej.


Aj na bocciu, rovnako ako na ostatné športy, doľahlo toto ťažké „kovidové“ obdobie. Všetky súťaže v zahraničí aj doma sú zrušené, ale udržiavať sa vo forme je potrebné. V dňoch 14. - 22. septembra absolvovali sústredenie, na ktorom sa zúčastnila šestica reprezentantov: Samuel Andrejčík, Michaela Balcová, Martin Strehársky, Róbert Mezík, Peter Minarech a Tomáš Král. Dopoludnia sa v rámci rehabilitácie starali o svoje zdravie, poobede ich čakala v športovej hale miestneho HS Centra trojhodinová tréningová jednotka. „My sme tu maximálne spokojní, pretože sme tu našli výborné podmienky ako pre športovú prípravu, tak aj kvalitnú regeneráciu. Športovci si doslova môžu našiť procedúry na svoje diagnózy a odstrániť zdravotné problémy. Okrem toho sme absolvovali aj psychologickú prípravu s Petrom Bielikom“, priblížil náplň sústredenia reprezentačný tréner Martin Gabko.   Boccisti sa sem onedlho vrátia v trochu pozmenenej zostave, nakoľko majú už rezervovaný termín od 8. - 16. októbra. Následne sa v poslednej tretine októbra vyberú do Belej pri Žiline, kde ich bude čakať čisto športové sústredenie. „V Belej sú to sedem až osem hodinové tréningy a očakávame širšiu účasť, vrátane nereprezentantov“, dodal Martin Gabko.   (vg)

Vozíčkari tentokrát iba so symbolickým okruhom

Medzinárodný maratón mieru (MMM), ktorý sa bude konať v nedeľu 4. októbra, budú sprevádzať mnohé obmedzenia a škrty v programe, ale podľa organizátorov je najdôležitejšie, že sa vôbec uskutoční. 


Bude patriť medzi málo výnimiek medzi maratónskymi behmi s certifiká-tom Silver Label, ktoré sa uskutočnia aj v roku 2020. Na štarte hlavnej disciplíny bude iba 1.000 bežcov, okrem maratónu "prežil" škrty už iba minimaratón, ktorý bude na programe o deň skôr v sobotu 3. októbra. Hoci pandémia koronavírusu a opatrenia s ňou súvisiace významne zasiahli do organizácie MMM, jeho organizátori si nepripustili myšlienku neuskutočniť 97. ročník. "Výhodou, ale čiastočne aj ťarchou MMM, je jeho tradícia. Od začiatku sme si vraveli, že 97. ročník sa v roku 2020 musí bežať. Museli sme vy-pustiť niektoré disciplíny a aj okresať sprievodný program. Vážime si, že aj v neľahkej situácii nás podržali naši partneri a do budúcna máme rovnaké vyhliadky, aké sme mali takto pred rokom," poznamenal predseda Mara-tónskeho klubu Ján Sudzina. Na 97. ročníku si organizátori pripomenú 30. výročie od prvého štartu hendikepovaných športovcov na tratiach MMM. V roku 1990 sa na trať vydalo 12 vozíčkarov, ktorí tým otvorili novú kapitolu MMM. Okrúhle výročie však neoslávia ďalším štartom, ale mnohonásobní víťazi MMM Anna Oroszová a Daniel Kukla aspoň symbolicky prejdú maratónskym okruhom na čele bežeckých pretekov. "Pre nás to bude symbolická jazda. Všetci sa na maratón tešili, ľudia ho milujú. Je mi ľúto, že sa nemôžeme riadne zúčastniť, no verím, že o rok to už bude možné. Ja som však rada, že sa maratón vôbec uskutoční. My sme mali počas roka 2020 zrušené takmer všetky preteky," poznamenala Oroszová,…

Memorandum o podpore aktivít v Košickom a Prešovskom kraji

Na pôde SPV v Bratislave sa dnes uskutočnil podpis Memoranda o spolupráci medzi Slovenským paralympijským výborom a košickými občianskymi združeniami Bez bariéry – Národná platforma proti bariéram a Košice Crows.


„Cieľom tohto memoranda je zriadiť v metropole východného Slovenska bezbariérové centrum športu, poskytujúce možnosti na realizáciu pravidelného športovania detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením. Spolupráca bude mať niekoľko fáz a v tej prvej sa zameriame najmä na promoaktivity SPV prostredníctvom prezentácie konkrétnych vybraných športov a náboru nových adeptov v Košickom a Prešovskom kraji. V spojitosti s realizáciou aj ďalších projektov SPV chceme využiť potenciál paralympijských športovcov, našich trénerov a odborníkov a ďalších zainteresovaných na rozvoj paralympijských i neparalympijských športov v regióne. Ide o pilotnú iniciatívu, ktorú by sme časom chceli rozšíriť a realizovať v každom krajskom meste“, uviedol generálny sekretár SPV Samuel Roško.

Memorandum podpísali Ján Riapoš (predseda SPV), Petr Kučera (Bez bariéry – Národná platforma proti bariéram o.z.) a Filip Fabišík (Košice Crows).  


Už túto sobotu septembrový Paralympijský magazín

Pravidelný Paralympijský magazín v sobotu 26. septembra ponúka niekoľko reportáží, ale aj pohľadov do zákulisia paralympijského hnutia. Sledujte od 11:20 hod. na Dvojke RTVS.


Aj v období obmedzovania športových podujatí prináša magazín reportáže z Európskeho pohára v paracyklistike, z exhibičného turnaja tenistov na vozíku, ktorí v priamom súboji zdolali hokejistov Tomáša Strarostu a Marka Daňa, ale aj zo sústredenia skupiny paratlakárov v Bánovciach nad Bebravou  Pod taktovkou trénera Michala Čaplu sa pripravovali na preteky Svetového pohára, ktoré sú naplánované v októbri v Poľsku.

Nechýba ani téma magazínu "Za oponou", ktorá pripomína absenciu spinálnych jednotiek na Slovensku a reportáž zo slávnostného uvedenia poštovej známky k PH v Tokiu aj s našou paralympijskou víťazkou Veronikou Vadovičovou, ktorá je na nej vyobrazená.

Zaujímavosťou je vytváranie podmienok pre zdravotne znevýhodnených športovcov na hranie golfu. Predstavíme možnosti využitia "paragolferu" pre vozíčkárov, aj nášho najlepšieho paragolfistu.


Záverečné kolo ligy aj stolnotenisový maratón

Cez víkend sa uskutoční v Žarnovici záverečné V. kolo ligy v parastolnom tenise 2020 vozíčkarov i stojacich. Zároveň bude spojené s jubilejným X. ročníkom stolnotenisového maratónu.


Rozhodnutie uskutočniť toto podujatie pri dodržaní platných epidemiologických opatrení sa zrodilo po pracovnom stretnutí s predsedom SPV Jánom Riapošom a viceprimátorkou mesta Žarnovica. Časový program: sobota, 26.09.2020 10:00 hod začiatok kola vozičkárov a 10.ročníka stolnotenisového maratónu 13:00 hod vyhodnotenie ligy vozičkárov 14:00 hod začiatok ligy stojacich 17:00 hod vyhodnotenie ligy stojacich 18:00 hod pokračovanie stolnotenisového maratónu nedeľa, 27.09.2020  10:00 hod záver a vyhodnotenie stolnotenisového maratónu Účasť porosíme nahlásiť aj s prípadným doprovodom do štvrtka 24. septembra na dobrotkazc@gmail.com V prípade, že niekto bude mať záujem zúčastniť sa aj maratónu, ubytovanie bude mať zabezpečené. Vzhľadom k platným epidemiologickým opatreniam je v čase 20:00  - 07:00 hod stanovený max. počet osôb v priestoroch ŠK Žarnovica 25 v jednom okamihu.  

V „limitoch“ o príprave paratlakárov

V Bánovciach nad Bebravou sa počas uplynulého týždňa uskutočnilo tréningové sústredenie paratlakárov, ktorí sa pripravujú na októbrové medzinárodné preteky vo Wroclavi. Viac podrobností o dlhom období bez súťaží aj o ambíciách prezradili paralympionik Marek Kamzík a reprezentačný tréner Michal Čapla.


Počúvajte v utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko v pravidelnej rubrike „Bez limitov“.    


Vydarená golfová sobota v Agama klube

Charitatívny golfový turnaj v Koši neďaleko Prievidze sa napriek odhláseniu českých paragolfistov vydaril. Zdravotne znevýhodneným ukázal ďalšiu možnosť začlenenia sa do spoločnosti.


Bez pozvaných zástupcov z Českej golfovej asociácie hendikepovaných, keďže koronavírus u našich susedov nepoľavuje, no aj tak sa charitatívny turnaj na ihrisku Agama klubu v Koši neďaleko Prievidze vydaril. Charity golf cup zorganizovala Slovenská golfová asociácia hendikepovaných a zúčastnil sa ho predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš či prezident Slovenskej golfovej asociácie Tomáš Stoklasa. Nechýbala ani 22-ročná Martinčanka Anika Bolčíková, úradujúca majsterka Slovenska, ktorá sa tomto športe túži presadiť sa aj medzi profesionálmi, či vlaňajší víťaz medzinárodných majstrovstiev Česka v paragolfe Jaroslav Šalaváry. Bolčíková, študentka Auburn University v Alabame, si v Koši vyskúšala ešte pred turnajom aj paragolfer – špeciálny stroj, určený pre zdravotne znevýhodnených športovcov. Najmä tým na vozíku. Na turnaji si Bolčíková zahrala spolu s Filipom Graňom, ktorý sa napriek Downovmu syndrómu venuje westernovému jazdeniu a úspešne nás reprezentuje aj na špeciálnych olympiádach. Na víťaznú dvojicu Milan Hatara – Peter Mihálik to nestačilo, no o poradie na tejto jedinečnej akcii až tak nešlo. Snahou organizátorov je najmä propagácia golfu pre zdravotne znevýhodnených občanov, no aj nadviazanie spolupráce s SPV, keďže paragolf už teraz sníva smelé sny o účasti na niektorej z budúcich paralympiád. Rodinný kolorit turnaja na golfovom klube Agama, ktorý funguje už 19 rokov, dotváral skalický burčiak, pečené kačky i skvelé koláče. „Opäť sa…

Za člena Rady RTVS zvolili Jozefa Vozára

Poslanci Národnej rady SR zvolili vo štvrtok za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) pre oblasť práva advokáta Jozefa Vozára. Do funkcie ho navrhol Slovenský paralympijský výbor. Zvolili ho na funkčné obdobie do 10. februára 2021.


Vozára zvolili za odborníka v oblasti práva v rade po tom, čo sa predchádzajúci člen David Soukeník v apríli vzdal členstva. Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá na stredajšom rokovaní konštatoval splnenie podmienok troch kandidátov. Okrem Vozára sa o tento post uchádzali aj advokát Ivan Dlhopolec, ktorého navrhlo záujmové združenie právnických osôb Tribunál, a Milota Liková, ktorá sa venuje právnemu poradenstvu a nominovalo ju občianske združenie Klub podnikových médií.

Jozef Vozár je dlhoročným členom Nadácie SPV a pomáha SPV pri riešení právnych záležitostí.


Narodil sa dva razy

Jaroslavovi Šalavárymu po ťažkej havárii pomáha v druhom živote aj paragolf. Už v ňom zažiaril na majstrovstvách Česka a sníva, že si ho zahrá aj na majstrovstvách sveta.


Paragolf zatiaľ nie je súčasťou paralympijských hier, neuvidíme ho ani o rok na hrách v Tokiu, no počet jeho nadšencov pomaly, ale isto rastie a je pravdepodobne len otázkou času, kedy ho Medzinárodný paralympijský výbor prijme za svojho člena. Aj Slovensko už má dobrého talentovaného hráča. Jaroslav Šalaváry z Malých Kozmáloviec v okrese Levice už stihol vlani vyhrať v poradí tretie otvorené medzinárodné majstrovstvá Česka Czech Disabled Open za účasti aj zahraničných reprezentantov a následne uhrať dobrý výsledok aj v rakúskom Linzi. Tento rok ako obhajca skončil na českom šampionáte až tretí, no s o to väčšou vervou trénoval na ihrisku Tri duby na Sliači, kde sme si dohodli stretnutie. Niet sa na koho vyhovoriť „Golf je úžasná hra. Keď som si to pred ôsmimi rokmi šiel v Ivánke pri Nitre len tak vyskúšať, netušil som, že ma tak chytí. Odhalí všetky vaše slabiny, psychiku. Loptička vás vždy čaká, kam ste ju poslali vy. Nemáte sa na koho vyhovárať, ak úder pokazíte,“ teší sa zo svojej novej lásky otec dvoch dcér - 14-ročnej Sofie a 11-ročnej Saskie. Šalaváry má dnes 42 rokov, no ako sám tvrdí, má dva dátumy narodenia. Prvým je marec 1978, druhým 21. október 1999, keď ho na križovatke pri Zlatých Moravciach pri návrate z Ameriky, kde pracoval na stavbách a pri oprave lodí, zramovalo auto s hercami Štátneho bábkového divadla Banská Bystrica. „Sedel som v ňom s vtedajšou priateľkou a dnešnou manželkou Lýdiou. Odstredivá sila ma vyhodila cez okno na pole,…