Na dráhové MS pocestujú už dvaja Slováci

29.01.2019

Na dráhové MS pocestujú už dvaja Slováci

V marci (14. – 17.) bude holandský Apeldoorn dejiskom UCI majstrovstiev sveta v dráhovej paracyklistike a Slovensko bude mať po prvýkrát v hre dvoch zástupcov. K multišampiónovi Jozefovi Metelkovi pribudne Ondrej Strečko.


Rodák z Prešova (35) bude štartovať v skupine MC 5, čiže so „štvorkárom“ Metelkom sa v priamom súboji na dráhe nestretne.

Cyklistike sa venoval od ôsmej triedy ZŠ a od tretieho ročníka na strednej škole hlavne dráhovej. Medzi juniormi si vybojoval najskôr dve bronzové medaily, čo ho motivovalo k tomu, aby zabojoval o titul republikového šampióna. Stalo sa – a boli z toho až štyri zlaté -  v šprinte na 200 m, na 1 km, v individuálnej 3 km stíhačke aj na rovnakej trati v súťaži družstiev.

Jeho kariéra však nenabrala strmú „saganovskú“ krivku. Ultimátum trénera, že sa bude venovať škole alebo cyklistike, mu nesadlo. Namiesto dvoch kolies dal prednosť Komenskému a  vyštudoval v Prešove Fakultu športu. Cyklistické prázdno vypĺňal pár rokov amatérskymi pretekmi a zároveň robil inštruktora vo fitnesscentre.

Medzitým sa priženil do Nových Zámkov a k svojmu obľúbenému športu sa aktívne vrátil v roku 2016 – už medzi paralympionikmi. „Hoci som pretekal so zdravými, od narodenia mám kratšiu achilovku na pravej nohe, ako aj atrofované lýtko a stehno, čiže majú menší objem“, vysvetľuje dôvod, ktorý mu umožňuje štartovať v športe zdravotne znevýhodnených. 

A kto ho tam nasmeroval? „Ešte keď som žil v Poprade a robil policajta, som sa cez kolegov – triatlonistov dostal k Patrikovi Kurilovi (majster sveta a držiteľ bronzovej medaily z PH 2016 v Riu), ktorý mi dal kontakt na reprezentačného trénera Braňa Režňáka. A to, čom som dovtedy iba nosil v hlave, som postupne začal napĺňať, teda súťažiť v paracyklistike“, vysvetľuje. 

Hoci sa považuje za dráhara, do sveta paralympijského športu vstúpil na cestných pretekoch. Zahraničný debut zažil v spomínanom roku 2016 na pretekoch Svetového pohára v belgickom Oostende, kde však polámal bicykel. Paradoxne – po kolízii s Paťom Kurilom... „Na cestu som dosť ťažký, ale keďže v paracyklistike sa jazdí väčšinou po rovine a špurt mi vyhovuje, skúsil som to“, hovorí a dodáva, že k tomu prispel aj fakt, že dráhový bicykel v tom čase nevlastnil, iba cestný.

V roku 2017 už štartoval na svojich prvých cestných MS v juhoafrickom Pietermaritzburgu a zaknihoval dve 10. miesta v časovke aj v cestných pretekoch s hromadným štartom. Na vlaňajšom šampionáte v talianskom Maniagu si už v oboch disciplínach polepšil o dve miesta. Doteraz najlepší výsledok urobil vlani na Svetovom pohári v holandskom Emmene, kde skončil v časovke na 4. mieste. „To som už mal časovkársky bicykel a posunulo ma to“. V roku 2018 pribudli na jeho konto aj prvenstvá v pretekoch Európskeho pohára vo svojej kategórii MC5, čo tiež dokumentuje jeho vzostup. „Myslím, že môžeme mať onedlho ďalšieho elitného paracyklistu. Vlohy aj vôľu na to má“, konštatuje na margo Ondreja reprezentačný tréner Branislav Režňák.

Dokázať to môže už v marci na dráhe v Apeldoorne, kde bude štartovať v disciplíne 1 km s pevným štartom a v stíhacích pretekoch na 4 km. A aký výsledok by ho v premiére na dráhe uspokojil? „Umiestnenie do 6. miesta“, odpovie z voleja. Na tieto preteky trénuje so zdravými slovenskými dráharmi na ovále Ferry  Dusika Halle vo Viedni. „Cestujem tam jeden až dvakrát týždenne, zvyšok oddriem na ceste, keďže gros tréningu na dráhu sa aj tak odohráva na ceste. Iba techniku, vrátane náklonov, dopilujeme na dráhe. V lete využívam na tréningy aj dráhu v Prešove, keď som u rodičov“, vysvetľuje paracyklista, ktorý už myslí na PH Tokio 2020. Tam by rád zažil svoju premiéru a ako hovorí – rovno na dráhe aj na ceste. Tak mu držme palce, nech to vyjde!

ROMAN VÉGH


Dve striebra Rexovej

Počas víkendu pokračovalo dvomi disciplínami slalomu podujatie Svetového pohára v paraalpskom lyžovaní vo švajčiarskom stredisku Veysonnaz. Príjemnýmn prekvapením pre Slovensko boli dve druhé miesta nádejnej Alexandry Rexovej medzi zrakovo znevýhodnenými ženami.


Spolu vybojovali slovenskí reprezentanti 9 pódiových umiestnení. Najviac sa darilo Jakubovi Krakovi s navádzačom Branislavom Brozmanom, ktorý v obidvoch obrovských slalomoch i slalomoch obsadili druhú priečku. "Je to 14 mesiacov po tom, čo som absolvoval operáciu kolena, čiže myslím si, že bola to celkom pre mňa výzva. Máme 320 bodov do svetového pohára", povedal Krako.   Po dvojročnej pauze zapríčinenej zranením kolena sa predstavila aj 9-násobná paralympijská šampiónka Henrieta Farkašová."V dvoch obrovských slalomoch som sa umiestnila raz na druhom, raz na treťom mieste, a v dvoch slalomoch som sa umiestnila dvakrát na štvrtom mieste. S výsledkom som celkom spokojná, aj keď mi chýba ešte väčší pocit istoty v bránach, hlavne v slalome som sa necítila komfortne." Nad očakávanie si počínala spomínaná len 15-ročná Alexandra Rexová pod navádzačskou taktovkou Evy Trajčíkovej s dvomi striebrami, posledný bronzový kov pridal Miroslav Haraus.      Slalom č. 1   Zrakovo znevýhodnené ženy 1. Veronika Aigner /n. Elisabeth Aigner (AUT) 1:29,80 2. Alexandra Rexová /n. Eva Trajčíková (SVK) +9,96 4. Henrieta Farkašová /n. Michal Červeň (SVK) + 10,62    Zrakovo znevýhodnení muži 1. Giacomo Bertagnolli /n. Andrea Ravelli (ITA) 1:30,66 2. Jakub Krako /n. Branislav Brozman (SVK) +5,44 3. Miroslav Haraus /n. Martin Pavlák (SVK) + 8,26 Marek Kubačka /n. Mária Zaťovičová (SVK) nedokončil   Telesne znevýhodnení muži - stojaci 1. Arthur Bochet (FRA) 1:28,03 10. Martin France …

Za Jurajom Štefákom

V sobotu opustil naše rady po dlhej ťažkej chorobe vo veku 69 rokov dlhoročný člen paralympijskej rodiny, lekár, klasifikátor a funkcionár Juraj Štefák. Posledná rozlúčka s ním bude zajtra v Dolnom Kubíne.


MUDr. Juraj Štefak sa narodil sa v Trnave 7. februára 1951 a bol absolventom Lekárskej fakulty v Bratislave. Jeho prvý kontakt so športom zdravotne znevýhodnených sa datuje z roku 1980 po stretnutí s prvým slovenským účastníkom ZPH, nevidiacim Jozefom Búrošom. Na svojom prvom klasifikačnom seminári sa zúčastnil v roku 1997, medzinárodným klasifikátorom sa stal v roku 2001 a hlavným klasifikátorom v roku 2009. Bol uznávaným ortopédom a vo svete para športu špičkou medzi odborníkmi v zdravotnej oblasti. Na prvej paralympiáde sa ako lekár zúčastnil v roku 1992 v Tignes/Albertville, kde ešte poslednýkrát štartovala spoločná česko – slovenská výprava. Odvtedy sa so samostatnou slovenskou zúčastnil viacerých hier v rôznych funkciách, prevažne ako lekár výpravy. V Aténach 2004 bol vedúcim výpravy, v Turíne 2006 zástupcom vedúceho výpravy a v Londýne 2012 už ako ITTF Chief Medical Officer (vedúci zdravotníckej sekcie pre parastolný tenis). Na svojich posledných hrách v Riu 2016 bol ako ITTF/PTT klasifikátor. Posledná rozlúčka s Jurajom Štefákom sa bude konať zajtra 26. januára o 14. hod. v Kostole Povýšenia svätého kríža na Brezovci v Dolnom Kubíne.

V prípravách na Tokio pokračujú ďalej

Medzinárodný olympijský a paralympijský výbor spolu s organizačným výborom Tokia 2020 popierajú čerstvé zvesti o zrušení hier aj v tomto roku.


Japonská vláda prišla počas súkromných rozhovorov k záveru, že pre pretrvávajúce problémy a komplikácie s pandémiou koronavírusu bude nutné zrušiť aj preložené olympijské a paralympijské Hry v Tokiu naplánované na tento rok. Japonsko sa vraj bude uchádzať o usporiadanie tohto gigantického športového sviatku až pre rok 2032 – takéto správy prebehli viacerými médiam,i vrátane napríklad britského magazínu The Times. A rýchlo sa šírili. „Nikto to nechce povedať ako prvý, ale panuje zhoda, že je to celé príliš zložité. Osobne si nemyslím, že sa hry budú konať,“ povedal nemenovaný zdroj denníku The Times. Ideme ďalej – podľa plánu Reakcia Medzinárodného olympijského výboru a Medzinárodného paralympijského výboru prišla takmer okamžite. Sú to vraj len špekulácie, pochádzajúce z anonymného zdroja, odrážajúce súkromný názor jedného človeka. „IPC a IOC, vrátane organizačného výboru tokijských hier a všetkých partnerov, sa stále plne sústredia na prípravu a zabezpečenie bezpečných hier – olympijských aj paralympijských. Naša situácia zostáva rovnaká, o čom sme dostali opätovne uistenie od zodpovedných orgánov, vrátane japonskej vlády,“ píše sa v spoločnom oficiálnom stanovisku. „Od pôvodného preloženia hier pracujú všetci neúnavne na opatreniach proti pandémii a vytvorení plánu, vďaka ktorému – ako všetci veríme – dokážeme minimalizovať riziko nákazy pre všetkých zúčastnených. Nielen pre športovcov a realizačné tímy, ale aj…

Na „bedni“ opäť Krako a Farkašová

Aj v treťom obrovskom slalome vo Veysonnaz sa slovenskí paraalpskí lyžiari dostali na medailové priečky. Jakub Krako opäť nestačil iba na Taliana Bertagnoliho, bronz pridala Henrieta Farkašová.


Pred najúspešnejšiu účastníčku ZPH 2018 sa však tentokrát okrem Rakúšanky Aignerovej vklinila aj Nemka Ristauová. Prísľubom je štvrtá priečka mladej Rexovej v rovnakej kategórii. Obrovský slalom č. 3 sa opäť započítaval do klasifikácie Svetového pohára. Prvý bol súčasťou EP. Teraz čakajú na účastníkov dva slalomy.      Výsledky: Obrovský slalom, Svetový pohár, 21. januára   Zrakovo znevýhodnené ženy 1. Veronika Aigner /n. Elisabeth Aigner (AUT) 1:45,73 3. Henrieta Farkašová /n. Michal Červeň (SVK) + 11,31 4. Alexandra Rexová /n. Eva Trajčíková (SVK) +14,14   Zrakovo znevýhodnení muži 1. Giacomo Bertagnolli /n. Andrea Ravelli (ITA) 1:45,02 2. Jakub Krako /n. Branislav Brozman (SVK) +3,42 4. Marek Kubačka /n. Mária Zaťovičová (SVK) +6,94 5. Miroslav Haraus /n. Martin Pavlák (SVK) + 6,97   Telesne znevýhodnení muži - stojaci 1.Arthur Bochet (FRA) 1:44,57 13. Martin France (SVK) +7,76 (vg)

Slováci bodovali v úvodných pretekoch

Paraalpskí lyžiari majú za sebou úvodné preteky v roku 2021. Vo švajčiarskom stredisku Veysonnaz odjazdili zatiaľ dva obrovské slalomy, pričom prvý bol započítaný do Európskeho a druhý do Svetového pohára. Na stupňoch víťazov nechýbali slovenskí reprezentanti. 


Zrakovo znevýhodnení Henrieta Farkašová a Jakub Krako obsadili v oboch pretekoch druhé miesta, s tretími sa pridali v rovnakej kategórii Alexandra Rexová a Miroslav Haraus. Na preteky sa dostavilo 81 lyžiarov z 21 štátov. Za prísnych protipandemických opatrení absolvujú do 23. januára ešte jeden obrovský slalom a dva slalomy.   Výsledky: Obrovský slalom, Európsky pohár, 19. januára Zrakovo znevýhodnené ženy 1. Veronika Aigner /n. Elisabeth Aigner (AUT) 1:53, 91 2. Henrieta Farkašová /n. Michal Červeň (SVK) + 15,48 3. Alexandra Rexová /n. Eva Trajčíková (SVK) +17,09   Zrakovo znevýhodnení muži 1. Giacomo Bertagnolli /n. Andrea Ravelli (ITA) 1:52,80 2. Jakub Krako /n. Branislav Brozman (SVK) +4,11 3. Miroslav Haraus /n. Martin Pavlák (SVK) + 10,81   Telesne znevýhodnení muži - stojaci 1. Arthur Bochet (FRA) 1:50,86 10. Martin France (SVK) +9,81   Marek Kubačka /n. Mária Zaťovičová (SVK) DISQ   Obrovský slalom, Svetový pohár, 20. januára   Zrakovo znevýhodnené ženy 1. Veronika Aigner /n. Elisabeth Aigner (AUT) 1:52, 59 2. Henrieta Farkašová /n. Michal Červeň (SVK) + 9,38   Zrakovo znevýhodnení muži 1. Giacomo Bertagnolli /n. Andrea Ravelli (ITA) 1:51,21 2. Jakub Krako /n. Branislav Brozman (SVK) +2,21 4. Marek Kubačka /n. Mária Zaťovičová (SVK) +7,0 6. Miroslav Haraus /n. Martin Pavlák (SVK) + 11,98   Telesne znevýhodnení muži - stojaci 1. Arthur Bochet (FRA) 1:50,78 12. Martin France (SVK) +8,94   Alexandra Rexová /n. Eva Trajčíková (SVK)…

Medzi svahom a bazénom

Náš talentovaný mladík, 15 - ročný Bratislavčan Martin Batka, zatiaľ delí lásku medzi dva športy – paraalpské lyžovanie aj paraplávanie. „Mám to zatiaľ fifty-fifty,“ konštatuje.


V zime monolyža, v lete plavecký bazén. Pandémia Martinovi poprehadzovala termínový kalendár, no na šport nedá dopustiť. A sníva, že sa raz prebojuje na paralympijské hry. Či už ako paraplavec alebo paraalpský lyžiar. „Ani neviem, či niektorý z tých dvoch športov uprednostňujem. Mám to tak fify-fifty,“ vysvetlil nám zo šamorínskej bubliny, kde sa už po druhý raz pripravuje na nadchádzajúce športové súťaže. A popritom usilovne študuje - online. „Predtým chodil do Bratislavy na evanjelické osemročné gymnázium, ale povedal si, že mu to nestačí. Teraz je prvák na bilingválnom anglickom gymnáziu. Je to drahá škola, ale dostal štipendium,“ vysvetľuje nám jeho mama Martina Batková, ktorá okrem Martina vychováva aj o tri roky staršieho brata Braňa. Už 20 operácií Kým starší Braňo sa narodil zdravý, Martin trpí vrodenou genetickou chorobou (skeletová dysplázia), ktorá postihuje všetky kĺby. Najskôr vládal chodiť aspoň s barlami, od desiatich rokov je už len na vozíku. „Tú diagnózu mám asi ako jediný na Slovensku. Do dnešného dňa mám za sebou viac ako dvadsať ortopedických operácií. Svoje šťastie som si vyčerpal hneď po narodení,“ napísal Martin v školskej eseji. Ťažko sa to číta. Po každej operácii nasledujú dni v sadre a týždne v kúpeľov, kde sa učí chodiť odznova, no Martin sa so životom napriek všetkým prekážkam ruve ďalej. „Tie operácie musí absolvovať až do ukončenia rastu. Na elimináciu deformácií. No práve on nás s tým naučil žiť,&…

Zopár inšpirácií pre náročné obdobie

Pripravil ich vo videu pre športovcov a členov realizačných tímov športový psychológ a kouč Peter Kuračka. Majú im pomôcť preklenúť čas epidemiologických obmedzení.


Video nájdete tu 3 inšpirácie v dobe Covid-19 - YouTube

 

 

 


Poznačil ju Černobyľ, dnes zbiera medaily z paralympiád

Dvadsiatehošiesteho apríla 1986 sa udiala v Černobyle najväčšia jadrová katastrofa v histórii, na ktorú o tri roky neskôr doplatila Oksana Mastersová. Rádioaktivita mala na Oksanu účinky už vo vnútromaternicovom vývine.


Narodila sa ako zdravé dieťa, ale mala výrazné vrodené chyby končatín a niekoľkých orgánov. Na rukách mala päť prstov, no žiadne palce a na každej nohe o jeden prst viac. Jej ľavá noha bola o 15,24 centimetra kratšia ako pravá a obom dolným končatinám chýbali kosti nesúce váhu. V neposlednom rade, ľavé koleno plávalo v tvare písmena C. Na Ukrajine podstúpila viacnásobné a v niektorých prípadoch scestné operácie. Neskôr lekári zistili, že jej chýba časť žalúdka, časti svalov na rukách a väzy či zubná sklovina. MRAZIVÉ SPOMENIKY Z UKRAJINY Prvých sedem rokov svojho života strávila v detskom domove, kde trpela nedostatkom jedla, fyzickým a sexuálnym zneužívaním. Mnoho spomienok z tohto obdobia sa snaží blokovať, ale pre ESPN uviedla, že pracovníci zvykli s deťmi kupliarčiť. Po prejdení si troma sirotincami si ju adoptovala Gay Mastersová, slobodná Američanka, ktorá ju po zložitom dvojročnom procese priviedla do USA. "Pamätám si tie dlhé chodby. Prisahám, že boli navrhnuté tak, aby boli čo najdesivejšie. Pamätám si, aká tam bola zima. Bolo normálne, že sme videli svoj dych. Pamätám si noc. Väčšina z najhorších vecí sa stala neskoro v noci. V detskom domove ste si spánok spájali so zneužívaním. Keď som sa dostala do svojho nového domova a do tejto pohodlnej postele, akoby na ničom z tohto nezáležalo. Neznášala som spánok. Akokoľvek to môže znieť čudne, posteľ bola pre mňa spočiatku príliš pohodlná. Spala som na tvrdej podlahe. Musela som určitým spôsobom znova spracovať…

Sladký reštart po troch deťoch

Austrálsku paraatlétku Elizu Ault-Connellovú pomkli k návratu na športovú dráhu dcéry. Napriek desaťročnej prestávke sa dokázala prebojovať do Tokia. A v Los Angeles 2028 chce na hrách súťažiť už aj s najstaršou dcérou.


„Mami, veď to muselo byť super, keď si súťažila,“ vyhlásila jedna z dcér bývalej austrálskej paraatlétky na vozíku Elizy Ault-Connellovej, keď spolu pozerali program finálových disciplín paralympijských hier na atletickom ovále v Riu 2016. „Netušila som, že je to také vzrušujúce,“ pridala sa druhá dcéra. „Veď to je úžasné. A nechceš to znovu skúsiť?“ pýtali sa zrazu zvedavo obe dievčatá. To bol prvý moment, kedy sa v tom čase 34-ročná Austrálčanka začala možným návratom na atletické ovály zaoberať. Dnes už má – aj vďaka plnej podpore rodiny - istotu štartu v Tokiu a uvažuje, že vydrží možno aj dlhšie. Z jej najstaršej dcéry rastie austrálska nádej v skoku do diaľky a Ault-Connellová tajne dúfa, že sa jej veľký sen súťažiť na OH 2028 v Los Angeles vyplní. „Mohli by sme tam byť spolu. Ja na olympiáde, ty na paralympiáde,“ povedala jej. „Nebudem klamať, bolo by to naozaj skvelé,“ zasnívala sa aj jej mama. Zlom spôsobila meningitída Eliza v šestnástich dostala meningitídu, po ktorej upadla do kómy. Bakteriálny zápal jej napadol nohy. Aby vôbec mala šancu prežiť, museli jej lekári obe nad kolenami amputovať. Dovtedy nádejná basketbalistka a hráčka netbalu, ktorý je v Austrálii populárny dodnes, musela začať nový život. No nerezignovala. Po pol roku v nemocnici a špeciálnych protézach, ktoré jej umožňovali ďalej chodiť, sa vrátila do života a našla si aj cestu k novému športu – atletike. Súťažila na vozíku…