Po bronze v Riu už v plnej príprave

22.11.2016

Po bronze v Riu už v plnej príprave

Slovenskí lukostrelci sa v Riu vďaka bronzu Petra Kinika vrátili na medailové pozície. Prečítajte si rozhovor s reprezentačným trénerom Vladimírom Majerčákom o Petrových začiatkoch, aj o PH 2016.


Pamätáte sa na Petrove začiatky pri lukostreľbe?
Prišiel za mnou v roku 2005. V Tatranskej Lomnici vtedy prebiehali majstrovstvá SR v terčovej lukostreľbe, ktoré sme organizovali. On sa tam prišiel pozrieť. Po súťaži ma oslovil s tým, že by sa chcel tiež venovať tomuto športu. Priznám sa, že keď som ho videl, nedával som mu veľké šance na úspech. Chýbajú mu totiž obe nohy, no väčším problémom bola dlaň ľavej ruky, o ktorú prišiel po kolízií s vlakom. Nevedel som si predstaviť, ako by mohol držať luk.

Zisťovali ste aj prečo si vybral práve tento šport?
V tom istom roku sa konal na Remate prieskum, na ktorom chcel Peťo vedieť, aký šport by mohol so svojím znevýhodnením robiť. Vyskúšal si niekoľko športov, no napokon sa rozhodol pre lukostreľbu. Jeho zanietenie pre tento šport bolo tak silné, že som mu jednoducho nemohol povedať nie. Začal som hľadať spôsob, ako mu prispôsobiť luk do takej miery, aby mohol strieľať. Sledoval som detailnejšie jednotlivé druhy zdravotných znevýhodnení. Nakoniec som našiel jedného lukostrelca, ktorý strieľa so zubami. Na tetive mal špeciálne urobené zubadlo. Zdravou rukou natiahol luk, potom už len pustil zubadlo a prišiel výstrel.

Takže sa vám predsa len podarilo nájsť spôsob?
Nie tak celkom. Vyskúšali sme zubadlo, no Petra z toho boleli zuby. Povedali sme si, že tadiaľto cesta nevedie. Znova sme sa ocitli, takpovediac na začiatku. Podarilo sa nám však vymyslieť protézu, ktorá bola ukotvená na luku. Do nej Peťo vložil pahýľ a tak mohol strieľať.

Po dvoch rokoch intenzívnej prípravy sa dostavil prvý fantastický výsledok v podobe titulu majstra sveta. Potom sa však Peter ako by trochu vytratil z lukostreleckej mapy. Čo sa stalo?
Po niekoľkých rokoch vyšlo najavo, že Peter je dominantný ľavák. Bohužiaľ, prišiel práve o ľavú ruku. Všetko sme museli odhodiť preč a vymysleli sme vypúšťač, ktorý používame dodnes. Ten mu pomáha natiahnuť tetivu a zamieriť do stredu terča. Podstatné bolo, že sa dokázal vrátiť späť medzi elitu. Kým v Londýne strieľal pravou rukou, na posledných PH už vypúšťal šíp silnejšou ľavou. Musím uznať, že ešte som nevidel niekoho, kto by za tak krátky čas vedel strieľať oboma rukami rovnako dobre. Vlastne, ešte lepšie.

Na paralympijské hry do Ria ste si vybojovali len dve miestenky. Predtým to bývali aspoň 3-4 miesta. Znížili sa teda aj šance na medailu?
Je pravdou, že počet slovenských reprezentantov v lukostreľbe bol nižší ako po minulé roky, no napriek tomu som veril, že môžeme byť úspešní. Nasvedčovali tomu aj samotné výkony oboch našich športovcov Marcela Pavlíka i Petra Kinika po úvodných tréningoch už v dejisku hier. Chlapci vyzerali byť uvoľnení a koncentrovaní dosiahnuť svoje maximum. Kvalifikačné výsledky to len potvrdili.

V spomínanej kvalifikácii sa darilo obom zástupcom. Peter si vystrieľal tretie a Marcel šieste miesto. Rozstrel je však lotéria, kto z koho....
Presne tak. Ako prvý v ňom začínal Marcel Pavlík, ktorého vtipy zabávali aj samotných novinárov. Táto pohoda ho však sprevádzala len do štvrťfinále, v ktorom podľahol mladému čínskemu lukostrelcovi. Marcel mal stupňovať svoju formu. Nanešťastie, stal sa pravý opak. Kým v prvom súboji dosiahol 141 bodov, v druhom to bolo o bod menej a v treťom dueli získal už len 138 bodov. Určite mal na viac. Nemá problém urobiť 145/150 bodov. Museli sme sa tak uspokojiť so solídnym piatym miestom.

Výkony nášho úspešnejšieho Petra Kinika boli tiež ako na hojdačke. Dokázal sa dostať z nepriaznivého stavu, no aj prehrať, prakticky vyhratý zápas. Čo zohrávalo najdôležitejšiu úlohu?
Ťažko povedať, čo ho dokázalo vyviesť z miery. Začal však veľmi zle. V úvodnom zápase prehrával po prvých dvoch sadách 41:50. Tlak mi stúpol asi na dvesto. Ihneď som šiel za ním. Prízvukoval som mu, aby sa upokojil. Nič ešte nebolo stratené. Veril som, že mladý Španiel z konca tabuľky nezvládne to napätie a neudrží si deväť bodový náskok. Tak sa aj stalo. Petrovi to tam začalo „padať“ a výhra bola na svete. Štvrťfinálový súper Kórejčan Dong-Sub Koo, začal ako z veľkej knihy. Triafal samé desiatky. Potom ale Peter zabral a zvíťazil o dva body 127:125.

Pred vami boli už len posledné dva duely. Ako ich hodnotíte vy?
V semifinálovom boji o medaily stál v ceste český majster sveta a víťaz PH 2008 David Drahoninský. Hoci s ním mal Peter pozitívnu bilanciu a zápas jasne vo svojich rukách, osud to chcel inak. Pred poslednou streľbou mal náš reprezentant náskok štyroch bodov 104:100. Keď videl, že do vytúženého cieľa zostáva už len krôčik, uponáhľal sa a zápas nakoniec prehral. Nepočúval pritom moje odpočítavanie. Na vystrelenie je totiž 20 sekúnd. On prestal brať odrátavanie časomiery do úvahy a vystrelil, desať, deväť, na osem. Výstrel nebol pripravený, nebol uvoľnený, nebol skoncentrovaný. Doslova a do písmena. Drahoninský sa otočil a ďakoval Petrovi za postup do finále. Pred duelom o bronz sme si povedali, že tento zápas už nesmieme pustiť z našich rúk. So záverečným skóre 133:125 v náš prospech si Peter Kinik užíval chuť prvého cenného kovu. Mňa ako trénera tento výsledok, samozrejme, veľmi teší, lebo som celú čas aj jeho osobným trénerom.

Už pred OH sa veľa hovorilo o nebezpečnom víruse zika, ale aj o nekvalitných podmienkach bývania. Potvrdili sa tieto informácie?
Sme radi, že v našom prípade išlo len o fámy. Nezaznamenali sme žiaden zvýšený výskyt komárov, ani nič podobné. Čo sa týka ubytovania v dedine, nebolo až tak komfortné ako v predošlých dejiskách. Na izbe neboli skrine, len akési kovové rámy obtiahnuté látkou. Smutný pohľad sa nám však naskytal pri porovnaní chudoby a moderného Ria. Nad tréningovým štadiónom žili chudobní ľudia z najnižších vrstiev. Živobytie týchto ľudí je spojené najmä s predajom omamných látok. Počas jedného tréningu sa dokonca spustila silná streľba zo samopalu. Nevedeli sme o čo ide. Upokojovali nás až samotní organizátori, ktorí nám vysvetlili, že príčinou streľby je dovoz drog do oblasti. Obchody tak mohli začať.

Čo vás potešilo a čo naopak zarmútilo na tohtoročných PH?
Za pozitívum považujem výber zo 100 druhov jedál, ktoré bolo v paralympijskej dedine k dispozícií 24 hodín denne. Prvýkrát sme mali vlastný slovenský dom, kde sa stretávali športovci po získaní medaily. Spolu s trénermi ich obliekali do trička podľa farby medaily. K tomu úspešní reprezentanti dostali aj maskota hier. Okrem toho sa tam nachádzala slovenská kuchyňa. Ja osobne, som slovenský dom navštívil dvakrát. Chýbalo mi už pravé slovenské jedlo. Tak som si dal naše bryndzové halušky a pečené rebierko s kapustou. Nevýhodou, ale bolo, že vzdialenosť medzi paralympijskou dedinou, kde sme bývali a slovenským domom bola desiatky kilometrov. Podobne to bolo aj s našim tréningovým štadiónom, kde sme cestovali niekoľko hodín. Rio má totiž asi trikrát viac obyvateľov ako celá naša krajina, tak si asi viete predstaviť, ako to tam vyzeralo.

Pýšiť sa medailou z paralympiády musí byť skvelý pocit. No odvtedy ubehlo už niekoľko mesiacov a pred vami stoja nové podujatia a nové výzvy. Aké sú teda vaše ďalšie plány do budúcna?
Pred nami sú teraz štyri roky poctivej prípravy na Tokio 2020. Verím, že sa nám tam podarí získať ešte lepšie umiestnenia ako v tomto roku. Najbližšie nás však čakajú MS v Pekingu, na ktorých bude prvýkrát štartovať nový slovenský zmiešaný tím v zložení Marián Marečák a Diana Pashchenkova. Taktiež hľadáme aj propozície na Svetový pohár do Dubaja. Ide totiž o nový svetový turnaj. Ja som Petrovi sľúbil, že ak získa medailu, tak tam pôjdeme. Žiadne z týchto podujatí nechceme podceniť. Preto sú už tréningy v mestskej športovej hale v plnom prúde. Chceme sa čo najlepšie pripraviť na blížiace sa preteky.
PATRIK HREBEŇÁR


Pozvánka na republikový šampionát v boccii

Športová hala na Lafranconi v Bratislave bude v sobotu 22. apríla dejiskom majstrovstiev SR v boccii - v súťažiach tímov a párov. Uzávierka prihlášok pre slovenských hráčov je do 18. apríla.


Súťažiť budú tímy BC1 a BC2, páry BC3, BC4. Slávnostné otvorenie podujatia sa uskutoční o 8:45. hod. Viac v priložených propozíciách.  

   Plážoví volejbalisti sa predstavia aj na domácej pôde

Slovenských plážových volejbalistov čakajú v roku 2017 dva významné turnaje. Na prelome júna a júla budeme hostiť Slovakia Cup v Handlovej, v prvej polovici augusta zamieria do Kazachstanu.


Slovakia Cup sa odohrá v dňoch 28. júna – 2. júla v Handlovej na dvoch ihriskách. Predpokladá sa účasť 7 až 10 krajín, chýbať by nemali reprezentanti Poľska, Česka, Nemecka, Kazachstanu, USA a Malajzie. Slovenský výber tvoria: Josef Mihalco, Juraj Kucej, Martin Dubovský, Rudolf Makovíni, Pavol Sedlák, trénerkou je Helena Hanková. Tá predpokladá, že SR by mohla postaviť dve družstvá.  

Od 9. do 15. augusta bude kazašské mesto Atyrau dejiskom III. ročníka Medzinárodného turnaja v plážovom volejbale.

Tento šport riadi medzinárodná  organizácia  ParaVolley, člen IPC. Plážový volejbal je paralympijský šport, ale nie je zatiaľ v programe PH. Tam je momentálne zaradený iba volejbal v sede. Slováci sa v posledných rokoch zúčastnili na turnajoch v Nemecku, Poľsku či Kazachstane.

Na PH 2000 v Sydney získalo Slovensko svoju zatiaľ poslednú medailu vo volejbale stojacich, ktorý bol následne od Atén 2004 vyradený z programu paralympijských hier.

 


Zapojte sa do fotografickej súťaže!

Dnes bola z iniciatívy Klubu Fair Play otvorená fotografická súťaž, do ktorej sa môže zapojiť každý návštevník facebookovej stránky SOV prihlásením fotografií s tematikou tolerancie, rešpektu, spolupatričnosti a čestnosti v športe.


Zároveň má každý návštevník stránky možnosť dať svoj hlas konkrétnej fotografii.
https://www.facebook.com/slovenskyolympijskytim/photos/gm.629417120585292/1456731361038837/?type=3&theater

 


Janov predstavil projekt EPYG 2017

Taliansky prístav na Ligurskej riviére bude v dňoch 9. – 15. októbra dejiskom ďalšieho ročníka mládežníckych hier zdravotne znevýhodných športovcov Europen Para Youth Games - EPYG 2017. Súťažiť sa bude v 11 športoch a štartovať budú aj slovenskí reprezentanti.


Pre niektorých sa práve tieto mládežnícke hry stali odrazovým mostíkom k veľkému paralympijskému športu. Patrí medzi nich napríkald dvojica našich paralympijských šampiónov v boccii Michaela Balcová a Samuel Andrejčík. Hry sa konajú z iniciatívy Euróspkeho paralympijhského výboru (EPC) a práve za účasti jeho prezidenta Johna Peterssona bol 5. aríla v miestnom Palazzo Ducale ofciciálne predstavený project EPYG 2017.Mládežníci budú športovať v nasledovných odvetviach: atletika, boccia, futbal s piatimi hráčmi, futbal so siedmymi hráčmi, goalball, judo, lukostreľba, plávanie, stolný tenis, veslovanie, volejbal v sede. Viac na http://www.epyg2017.com/en/2017/04/05/epyg-press-release/ https://www.facebook.com/epyg2017/  

Dnešné „limity“ o paralympijských známkach

Spájanie športu a umenia má pevné korene už od antických olympijských hier. V rubrike „Bez limitov“ tentoraz dávame priestor akademickému maliarovi Igorovi Piačkovi, ktorý je autorom poštových známok k PH...


... Peking 2008, Rio 2016 a najnovšie pripravuje k ZPH 2018 Pjongčang. Igor Piačka študoval na VŠVU v Bratislave aj na Academie Royale des Beaux v Bruseli a v súčasnosti pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 1990 usporiadal viac ako sto samostatných výstav doma aj v zahraničí. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, exlibris, ilustrácii aj známkovej tvorbe.
Počúvajte dnes o 20:40 hod. na Rádiu Slovensko. Reláciu pripravil Stano Ščepán.


Naši curleri sú opäť prvoligoví!

Slovenské curlingové družstvo vozíčkarov odohralo cez víkend finálový zápas play-off druhej slovenskej curlingovej ligy. Zvíťazilo v ňom nad družstvom Icebreakers Bratislava 11:7 a postúpilo do najvyššej súťaže.


„Slovenský curlingový zväz nám už sedem rokov umožňuje hrať ligové súťaže aj medzi zdravými športovcami. Pravidelne hrávame zápasy druhej slovenskej ligy. Aj vďaka tomu sa dokážeme kvalitne pripraviť na naše vozičkárske súťaže a majstrovstvá. Nakoľko účasť na ZPH 2018 sme si zabezpečili už pred rokom, máme dostatok času na kvalitnú prípravu. V tejto sezóne sa nám podarilo po základnej časti obsadiť prvé miesto v druhej ligy. V play-off sme boli nasadení priamo do finále. Postup medzi najlepšie curlingové družstvá na Slovensku nás teší. Práve v sezóne, keď máme paralympiádu v Kórei, budeme môcť odohrať kvalitné zápasy a dobre sa pripraviť. Bude sa opakovať situácia spred štyroch rokov, keď sme pred Soči 2014 hrávali takisto prvú slovenskú ligu“, zhodnotil tréner František Pitoňák. V apríli absolvujú ešte dva turnaje. Finále medzinárodnej vozíčkárskej ligy v Prahe, kde obhajujú titul z minulého roka, a medzinárodný turnaj Czechoslovak Open so zdravými športovcami v Bratislave.Postup do najvyššej súťaže vybojovalo družstvo v zložení: Radoslav Ďuriš (skip), Dušan Pitoňák, Monika Kunkelová, Peter Zaťko a Imrich Lyócsa.

Podporte v ankete Henrietu Farkašovú!

Slovenský paralympizmus dosiahol vo februári ďalší významný úspech. V ankete IPC o najlepšieho paralympionika sveta za tento mesiac dostala najviac hlasov strelkyňa Veronika Vadovičová!


A Slovensko má ďalšiu kandidátku na toto ocenenie aj v ankete za mesiac marec. Vďaka skvelým výkonom vo finále Svetového pohára 2016/17 sa do konečnej nominácie dostala naša najúspešnejšia zjazdárka Henrieta Farkašová.
Svoj hlas jej máte možnosť dať na stránke Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) https://www.paralympic.org/news/vote-now-allianz-athlete-month-march-2017 do utorka 11. apríla 12:00 hod.

Okrem nej sú nominovaní: plavkyňa Maria Paula Barrera (Kolumbia), cyklista Joseph Berenyi (USA), severský lyžiar Benjamin Daviet (Francúzsko), curler Rune Lorensten (Nórsko) a parasnoubordista Mike Minor (USA).


Dvanásty ročník maratónu aj s Jozefom Metelkom

Dvojnásobný paralympijský víťaz z Ria 2016 bol v nedeľu jedným z ambasádorov podujatia pod názvom ČSOB Bratislava Marathon. Štartovalo na ňom takmer 12 tisíc bežcov.


Tí pomáhali nielen sebe, ale aj deťom, pre ktoré je bežný pohyb problematický. ČSOB nadácia prispela za každého z bežcov v ktorejkoľvek disciplíne jedným eurom na Konto bariéry.
"Moje motto je: Ak si cestu nenájdem, tak si ju spravím. A naozaj to funguje. Jednoducho, ak je problém, tak ho treba riešiť. Hľadajme cestu a nie kadejaké výhovorky, prečo sa to nedá," motivoval všetkých Metelka.


Marek Kamzík aj s limitom na svetový šampionát

V sobotu 8. apríla sa v Bánovciach nad Bebravou uskutočnia Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v tlaku na lavičke. Medzi 35 telesne znevýhodnenými športovcami sa predstaví aj sedmička Slovákov.


Podujatie sa organizuje spoločne so zdravými tlakármi, takže sa na ňom predstaví celá slovenská špička. V kategórii telesne znevýhodnených bude okrem našich štartovať 13 reprezentantov Maďarska a 15 Poliakov. Slovenský výber tvoria Marek Kamzík (jediný zástupca SR v tomto športe na PH 2016 v Riu), Ladislav Lechan, Ján Kuboši, Jozef Benč, Štefan Golas, Jakub Cibula a František Antony.„Pre našich reprezentantov sú to zároveň nominačné preteky na májový Svetový pohár v maďarskom Egeri. Splnený limit má zatiaľ Marek Kamzík, ale očakávam, že sa pridajú aj ďalší“, uviedol reprezentačný tréner Michal Čapla, pričom za hlavných adeptov na splnenie limitov označil Kubošiho, Lechana a Benča. Tlakári, ktorý už majú za sebou výkonnostný test, by práve na SP mali „vytlačiť“ limity pre svetový šampionát, Ten bude na prelome septembra a októbra hostiť México City. Marek Kamzík má v kategórii nad 107 kg splnený limit aj pre MS výkonom 170 kg. V Bánovciach budú podľa slov reprezentačného trénera prítomní aj športovci, ktorí v minulosti reprezentovali SR na paralympiádach (Peter Štefanides, Emília Sládková), ale nebudú štartovať zo zdravotných dôvodov. PROGRAM: 8. apríla*Medzinárodné majstrovstvá SR*Bánovce nad Bebravou 3.- 7. mája*Svetový pohár *Eger (Maďarsko)29. septembra – 6. októbra*IPC MS 2017*México City (Mexiko) Na snímke vľavo medzinárodný rozhodca v tlaku na lavičke Martin Čapla, vpravo Marek Kamzík.