Paralympionici, zostaňte pozitívni

16.09.2020

Paralympionici, zostaňte pozitívni

Najlepšia britská paralympijská atlétka všetkých čias, 11-násobná paralympijská šampiónka Tanni Grey-Thompsonová. radí adeptom na tokijské hry, aby si z aktuálnej ťažkej situácie, vybrali len to dobré.


„Športovci nezúfajte. Snažte sa z aktuálnej situácie zobrať si len to pozitívne. Vďaka preloženiu paralympiády na budúci rok nemusíte byť zatiaľ pod žiadnym tlakom. Môžete sa vrátiť k tréningu a ešte na ňom popracovať. Ja viem, pri niektorých športoch to môže byť špecifické a v domácich podmienkach nenatrénujete to, čo ste mali v pláne na sústredeniach po svete, ale olympionici sú na tom rovnako. Ale aj tak sa dá s tým niečo robiť. Zostaňte pozitívni,“ odkazuje paralympionikom po celom svete na stránkach IPC najúspešnejšia britská paralympijská atlétka všetkých čias Tanni Grey-Thompsonová. Z atletického oválu má 11 zlatých, čím sa nemôže pochváliť nik. Aj v medailovej bilancii všetkých športov je z pohľadu britských športovcov vysoko – tretia. Viac zlatých medailí majú len plavci Mike Kenny (16) a Sarah Storeyová (14).

Od ocenenia k oceneniu
Možno vám jej meno napriek tomu nič nehovorí, no v Británii je pojmom. V rodnom Walese ju tri razy vyhlásili za športovú osobnosť roku. Veľká Británia jej vlani v decembri udelila cenu za celoživotný športový prínos a už v roku 1993 jej udelili Rád britského impéria. Pre bývalú atletickú kráľovnú to boli dojímavé chvíle. A pritom ju v detstve dlho šport nelákal.
„Otec ma musel presviedčať, aby som to v športe skúsila. Bolo skvelé, že som sa v jednom zo športov napokon našla,“ priznáva dnes 51-ročná politička a televízna komentátorka z waleského Cardiffu. Na vozík je upútaná od narodenia, keďže sa narodila s vývojovou poruchou v oblasti chrbtice.
V trinástich sa však zamilovala do atletiky a v pretekoch od 100 do 800 metrov si napokon vybehala na piatich hrách 16 paralympijských medailí. Z toho 11 zlatých. Už v Soule 1988 stála na stupni víťazov po bronzovej medaile v pretekoch na 400 metrov, o štyri roky neskôr v Barcelone však už vyhrala všetky štyri disciplíny vo svojej kategórii zdravotne znevýhodnených – 100, 200, 400 aj 800 metrov.
„Barcelona nastavila štandardy v paralympizme. Na štadióne nás povzbudzovalo 80-tisíc ľudí, po prvý raz o nás vo veľkom začali písať aj médiá a paralympijské hnutie potom už len rástlo. Je skvelé vidieť, kam sa dostalo do dnešného dňa a aké možnosti sa dnes mladým a zdravotne znevýhodneným ľuďom otvárajú. Je to úžasná správa. Mať možnosť byť aktívny, ak chcete a venovať sa naplno športu,“ vraví Grey-Thompsonová.
A ešte jeden paralympijský moment jej utkvel v hlave hlbšie než ostatné. „Aténska stovka v roku 2004. Moje posledné zlato na mojich posledných hrách. Ak by som si mala vybrať z tých 11 zlatých jednu, na ktorú som najviac hrdá, tak by to bola táto,“ priznáva Tanni, ktorá v kariére prekonala 30 svetových rekordov a šesť ráz vyhrala aj slávny Londýnsky maratón v kategórii vozičkárov.

Nie Carys, Tanni
Mimochodom, rodičia jej pri narodení dali meno Carys, no keďže jej sestre sa zdala až príliš malá, od začiatku ju volala Tiny (Útla). Z ktorej sa neskôr stalo Tanni, ktoré si Grey-Thompsonová napokon osvojila za svoje krstné meno.
Tanni aktívne súťažila do roku 2007. Dnes je matka jednej dcérky (aj manžel Ian je na vozíku) aktívna aj v politike. Dostala sa až do britského parlamentu. Okrem toho robí televíznu moderátorku a aktívne podporuje aj rôzne charity. No najmä pomáha a inšpiruje ďalších zdravotne znevýhodnených, aby si vďaka športu mohli naplniť svoje sny. Tanni je dôkazom, že sa to v živote dá. Len treba bojovať. „Je dôležité, aby všetci mali tú možnosť vybrať si a rozhodnúť sa pre športovú kariéru, ak chcú,“ vraví uznávaná waleská paralympionička.

RASTISLAV HRÍBIK


Parahokejistov podporil aj Jaromír Jágr

Český parahokej predstavil v utorok svojho nového generálneho partnera, ktorým sa stal obchodný reťazec Kaufland. Tlačová konferencia sa konala na Zimnom štadióne v Kladne za účasti hokejovej legendy Jaromíra Jágra.


Ten sa následne posadil do parahokejových sánok a absolvoval s českým tímom otvorený tréning za účasti médií. "Ja som rád, že si môžem niektoré tie športy vyskúšať, pretože o to väčší potom máte rešpekt ku športovcom, ktorí to robia“, uviedol legendárny, dnes už 48 ročný útočník, zároveň hrajúci majiteľ prvoligového klubu z Kladna. Od parahokejových reprezentantov obdržal aj špeciálnu hokejku s venovaním. "Je to náročné. Len udržať stabilitu a odrážať sa ... Fakt klobúk dolu pred tými chlapcami a vôbec aj ďalšími športovcami, ktorí takto bojujú a športujú“, opísal svoju skúsenosť z ľadu. V rámci tohtoročného Winter Classic v Špindlerovom Mlýne (zápasy pod holým nebom) sa 12. decembra stretne česká parahokejová reprezentácia so slovenskou, čo bude vyústením dlhoročných nadštandardných vzťahov s českým parahokejom. V máji budúceho roka bude zasa Ostrava dejiskom MS A kategórie, kde si po prvýkrát zahrajú aj Slováci. „Postup slovenských parahokejistov medzi osem najlepších družstiev sveta je vyústením našej 10 - ročnej práce. Sen zahrať si na A-čkových Majstrovstvách sveta sa stal skutočnosťou v novembri minulého roku, keď sme zaknihovali veľmi nečakaný, ale zatiaľ náš najväčší úspech (MS 2019 – Berlín – 2. miesto a postup do A-kategórie). Všetci sa už nesmierne tešíme na máj, a o to viac, keď sme sa dozvedeli, že MS sa budú konať opäť v neďalekej Ostrave. Takmer všetci naši hráči hrávajú českú ligu, čiže majstrovstvá budeme hrať takpovediac na…

Smelé plány IPC

Po dohode s IDA má Medzinárodný paralympijský výbor v rukách ešte väčšie páky, ako zdravotne znevýhodným uľahčiť život a sociálnu transformáciu.


Paralympijské hry v Tokiu sa síce v tomto roku neuskutočnia, no o to viac Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) zintenzívňuje svoju snahu v boji o lepší svet pre zdravotne znevýhodnených športovcov. A nielen pre nich. Najnovšie sa IPC dohodlo na spolupráci Medzinárodnou asociáciou zdravotne znevýhodnených (IDA – International Disability Alliance), ktorá funguje už 21 rokov a združuje po celom svete viac než 1100 organizácií združujúcich ľudí s postihnutím. Obe organizácie chcú bok po boku bojovať za lepšie práva ľudí so zdravotným znevýhodnením. Organizácie sa okrem iného dohodli aj na príprave spoločných komunikačných a marketingových kampaní. „Chceme zmeniť svet a toto je jedna z možností, ako sa nám to môže podariť. IDA je svetovým lídrom v presadzovaní práv zdravotne znevýhodnených, my zasa hlavnou a primárnou športovou organizáciou pre paralympionikov. Považoval som preto za extrémne dôležité, aby sme dosiahli vzájomnú dohodu o spolupráci,“ teší sa z nového kroku IPC jej prezident Brazílčan Andrew Parsons. „Chceme našu vášeň pre spoločnú vec zdieľať spoločne, pomôcť ľuďom s postihnutím s lepšou adaptáciou do života, uľahčiť im sociálnu transformáciu a zlepšiť pre všetkých ich prístup k športu. Som pevne presvedčený, že táto spolupráca nám pomôže zhodnotiť zlepšiť životy zhruba miliardy ľudí s rôznym postihnutím. Chystáme preto veľkú spoločnú kampaň ešte pred začiatkom budúcoročných Hier v Tokiu, z čoho som už teraz nadšený,“ pokračuje…

Slovenská trojica so svetovou para licenciou

Trojica trénerov SATKD WT Pavel Ižarik, Miroslav Bitala a Ján Kopčík úspešne ukončila historicky prvý medzinárodný online kurz zameraný na disciplínu parataekwondo a získala licenciu World Taekwondo Para Coach Level I.


Úvodné slovo patrilo prezidentovi WT Dr. Chungwon Choue, po ktorom nasledovali jednotlivé lekcie zamerané na parataekwondo. Trojdňový kurz bol doslova nabitý informáciami od histórie, systému súťaží, klasifikácie športovcov, pravidiel, biologických aspektov, až po bezpečnosť ako aj na tréningový proces zameraný na túto disciplínu. Kurz bol ukončený testom, ktorý spomínaná trojica zvládla na 100%. Úspešné zvládnutie tohto kurzu bude od januára 2021 podmienkou účasti na všetkých oficiálnych WT paraturnajoch a veríme, že takto získané vedomosti sa im podarí pretransformovať do tréningov ako aj do prípravy a vzdelávania ďalších trénerov, ktorí budú pracovať so zdravotne znevýhodnenými  športovcami. 


Po Havaji chce zažiariť aj v Tokiu

Američan Roderick Sewell zvládol ako prvý na svete po nadkolennej amputácii oboch nôh slávneho triatlonového Ironmana. Teraz spriada plány ako o rok vyloviť medaily z bazéna na paralympijských hrách.


Ešte pred jeho druhými narodeninami mu amputovali obe nohy. Ako osemročný skončil s matkou na ulici a chvíľu boli obaja odkázaní len na pomoc druhým. A do toho musela jeho matka Marian Jacksonová, ktorá na jeho výchovu bola celý život sama, od ostatných členov rodiny donekonečna počúvať, že bola hlúposť opustiť dobre platený džob v americkej armáde. No keď prišiel na svet Roderick, Marian zistila, že nikdy nebude ako ostatné deti, dala výpoveď a rozhodla sa starať len o neho. Ani ju určite nenapadlo, že sa stará o budúceho šampióna. Roderick Sewell sa vlani stal prvým paralympijským športovcom s nadkolennou amputáciou oboch nôh, ktorý dokončil slávne triatlonové preteky Ironman na Havaji. Zatiaľ posledné, tie tohtoročné, naplánované opäť na október, už organizátori pre pandémiu koronavírusu zrušili. Cieľový bonus: náručie matky Sewell havajského Ironmana (3,8 km plávania, 180 km na bicykli a maratónsky beh na 42, 195 km) zvládol za zhruba šestnásť a pol hodiny. V závere už nevládal, žalúdok mal vraj totálne skrútený, no rezignovať nemohol. „Poháňala ma túžba dokázať to a navyše všade po trati ma povzbudzovali fanúšikovia. Vrátane kopcu detí. To nešlo vzdať sa,“ spomínal Sewell na vlaňajší jedinečný zápis do histórie. Hneď v cieli padol do náručia matky, ktorú tak veľmi chcel potešiť. Nemala to s ním ľahké. „Keď bolo jasné, že prídem o nohy, niesla to veľmi ťažko. Nedokázala si predstaviť, ako môžem s takým hendikepom plnohodnotne žiť,“ citoval…

V „limitoch“ o mládežníckych kempoch

Aj v čase pandémie koronavírusu zorganizoval Slovenský paralympijský výbor v lete sériu motivačných mládežníckych kempov Hľadáme talenty 2020 pre začínajúcich zdravotne znevýhodnených športovcov. Viac už Stano Ščepán s novými športovými nádejami a s vedúcim kempov Jurajom Mederom.


Počúvajte reláciu „Bez limitov“ v pravidelnom čase utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


 Aj časovka so slovenskými prvenstvami

V nedeľu pokračoval Európsky pohár v paracyklistike časovkou jednotlivcov na 14 km trati Púchov - Lednické Rovne - Púchov. V skupine MB bol opäť najrýchlejší slovenský tandem Juraj Práger - Ján Gallik, ktorý zvíťazil aj v celkovom hodnotení. Prvé miesta obsadili aj Ondrej Strečko (MC5, štartoval len v časovke) a Anna Oroszová (WH3).


Zo Slovákov sa na pódium ešte dostali Daniel Kukľa (MH4+MH5: 2. miesto) a Jaroslav Švestka (MC1 - MC3: 3. miesto), pre ktorého boli preteky v Púchove návratom k súťažnej paracyklistike po dlhých 6 rokoch. Tesne pod stupňami víťazov skončil v MT1+MT2 Ľubomír Jančí, ktorý na tretiu priečku stratil len 0,5 sekundy. Na 4. mieste skončili aj Miloš Hudec (MH3) a Rastislav Tureček (MH1+MH2). Rovnako štvrtý skončil aj tandem Ján Šuľak s pilotkou Jarmilou Zrubákovou, ktorí na týchto pretekoch zažili svoju paracyklistickú premiéru. Prvýkrát sa na pretekoch predstavil aj zrakovo znevýhodnený lyžiar Alex Lajtman (pilot Martin Jakubis) a bolo z toho 5. miesto medzi tandemami. Prvé štarty absolvovali tiež Patrik Hrabeňár (štartoval len v časovke, MC4+MC5: 9. miesto) a Peter Maszay (MH3: 13. miesto). Zo Slovákov bol ešte Matúš Lepiš (MC1-MC3) šiesty a Martin Balog v MT1+MT2 siedmy. “Zo spomenutých nováčikov bol pre mňa veľmi príjemným prekvapením najmä výkon Šuľaka so Zrubákovou, ktorí sa paracyklistike začali venovať len pred dvomi mesiacmi v mládežníckom kempe SPV Hľadáme talenty. Sľubné výkony však podali aj Peter Maszay a Alex Lajtman/Martin Jakubis”, uviedol reprezentačný tréner Branislav Režňák. Veľmi dobre zorganizovaný Európsky pohár v Púchove (kategória C1) bol jedným z mála pretekov medzinárodného kalendára UCI, ktorý sa kvôli korona kríze podarilo zorganizovať a zúčastnilo sa ho takmer 70 pretekárov z ČR, Poľska, Nemecka, Slovinska, Grécka, Rakúska a Slovenska.

Víťazní Práger s Gallikom

Včera boli na programe Európskeho pohára v cestnej paracyklistike v Púchove cestné preteky s hromadným štartom. Z našich reprezentantov sa najviac darilo dvojici Juraj Práger - Ján Gallik, ktorí sa suverénnym spôsobom stali víťazmi skupiny MB.


V spojenej skupine WH3 - WH5 zvíťazila Anna Oroszová a Daniel Kukľa skončil v MH4+MH5 na výbornom 3. mieste. Dnes sa všetci pretekári predstavia v časovke jednotlivcov.

Ostatné výsledky našich:

MH1+MH2: Rastislav Tureček - 3. miesto

MH3: Miloš Hudec - 4. miesto, Maroš Orečný 6. miesto, Peter Maszay nedokončil

MT1+MT2: Ľubomír Jančí - 4. miesto

MC1- MC3: Jaroslav Švestka - 4. miesto

Informoval reprezentačný tréner Branislav Režňák.


Štyri kovy pre Slovensko z SP 2019/20

Z dôvodu zrušenia posledných dvoch podujatí Svetového pohára v sezóne 2019/20 si najlepší paralyžiari nemohli prevziať medaile a trofeje. Dnes dorazili z centrály IPC na sekretariát SPV, kde si ich športovci budú môcť vyzdvihnúť.


V celkovom hodnotení SP získal bronz zrakovo znevýhodnený Miroslav Haraus s navádzačom Marošom Hudíkom. K tomu pridali aj 2. miesto v zjazde a 3. miesto Super G. O poslednú štvrtú medailu Slovenska z SP 2019/20 sa 3. miestom v obrovskom slalome postarali nevidiaci Marek Kubačka s navádzačkou Máriou Zaťovičovou.  


30 rokov a 47 medailí športu zrakovo znevýhodnených

Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým znevýhodnením vznikol 29. 8. 1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska (SNSŠS)Nedávno si tak pripomenul významný míľnik. V súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenská asociácia zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ).


Podľa informácií, ktoré spracoval dlhoročný predseda SNSŠS Štefan Kopčík, z letných paralympiád priniesli zrakovo znevýhodnení športovci 9 cenných kovov (2 ešte z 1992 v Barcelony). Pomer je nasledovný: 1 zlatá, 3 strieborné a 5 bronzových. Prvú získal František Gödri v päťboji v Barcelone 1992. Zo zimných paralympiád je zisk medailí oveľa bohatší - až 38 (2 biatlon, 36 zjazdové lyžovanie). Pomer cenných kovov: 15 zlatých, 14 strieborných a 9 bronzových. Vôbec prvú vybojoval na ZPH 1998 v Nagane práve Štefan Kopčík (bronz v zjazde). Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km. „Zrakovo znevýhodnení športovci robili tento šport amatérsky. Zopár jednotlivcov sa svojím talentom ale najmä sebadisciplínou a zapálením pre šport a podporou rodiny i priateľov dostali aj na vrcholové medzinárodné súťaže. Základom bol šport na školách pre nevidiacich, najmä v Levoči, potom rehabilitačné stredisko pre dospelých v Levoči 2 a TJ a ŠK, pri ktorých boli aj zrakovo znevýhodnení, kde bol dominantný najmä goalball, ale z nich chodili aj na M SR v atletike, či plávaní. Šport podporovala aj Únia nevidiacich Slovenska, boli to akcie pre turistiku letnú i zimnú, goalball, šach, neskôr kolky. Združenie zdravotne postihnutých športovcov od roku 1969 už začalo organizovať aj majstrovstvá Slovenska“ spomína Š. Kopčík.