Ďalším krokom vpred bol aj víkendový kemp v piešťanskom HS Centre, na ktorom naši vozičkári zlepšovali svoje hráčske schopnosti. „Z desiatich hráčov, ktorých momentálne máme, sa ho zúčastnilo osem. Boli sme tam veľmi spokojní. Našli sme tam krásny bezbariérový areál, mali možnosť regenerovať v bazéne,“ pochvaľuje si Lucia Mrkvicová, jediná žena v tíme.
Chce to rýchlejšie vozíky
Powerchair hockey je šport, ktorému niektorí hovoria aj florbal alebo hokej na elektrických vozíkoch. Patrí medzi jeden z mála športov vhodných aj pre ľudí s ťažším telesným postihnutím. Hrá sa bez vekového obmedzenia, pričom hráči musia zvládnuť ovládať elektrický vozík aj hokejku „V lige je možné na vozíkoch, určených špeciálne pre hru, ísť 15 kilometrov za hodinu. Také my však nemáme. Len bežné, ktoré zvládnu maximálnu rýchlosť 10 km/h,“ vysvetľuje Lucia. „Radi by sme sa k nim dostali, ale stoja niekoľko tisíc eur. Každý,“ dodáva.
Tím tvorí v zápase päť hráčov vrátane brankára, zápas trvá 2 x 20 minút. Belasé motýle trénujú jeden či dva razy mesačne. „Viac to nejde, keďže sme roztrúsení po celom Slovensku. Máme hráčov z Bratislavy, Martina, Myjavy,“ vysvetľuje Lucia.
Tím, o ktorý sa stará Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, práve hľadá vhodné miesto, kde by mohol hrávať svoje domáce zápasy. „Či to budú Piešťany, ešte nevieme. Ten povrch, aký sme tam našli, nie je pre tento šport príliš ideálny. Potrebujeme niečo hladšie, ten piešťanský nám trhal gumy na kolesách,“ priznáva Mrkvicová. Aj preto sa „motýle“, ktoré existujú už štvrtý rok, obzerajú po niečom ďalšom.
„Určite to nevzdáme. Všetkých nás to veľmi baví. Je to dravý šport, kde sa každý môže vybúriť. Ako nováčik sme síce vlani v českej lige toho veľa neuhrali, v tomto roku nám dva zápasy ukradla korona, ale tešíme sa na ďalšie výzvy. Najbližší zápas nás čaká až v októbri v Prahe. Dovtedy môžeme aspoň trénovať. Väčšinou tri hodiny denne, keď sa už zídeme, aby sa každý stihol včas vrátiť domov,“ vraví Lucia.
Prirodzene, cieľom Belasých motýľov nie je len podávať vrcholné výkony. Pre všetkých je to aj o udržiavaní spoločenských kontaktov a samotnej realizácii. „Šport predsa istým spôsobom ľudí zoceľuje,“ vraví Jozef Blažek, jeden z neúnavných organizátorov tohto, na Slovensku stále nového športu.
RASTISLAV HRÍBIK