Pátrali sme po svete po miestach, kde sa v tomto smere dostali najďalej a kde sa zdravotne znevýhodnení športovci môžu cítiť naozaj ako v raji.
Ičchon (Južná Kórea)
Nachádza sa v 200-tisícovom meste Ičchon známom výrobou tradičnej kórejskej keramiky, zhruba 50 km od Soulu. Dokončili ho v septembri 2017. Jeho súčasťou je bazén, hala pre loptové športy, šermiareň, posilňovňa či atletická hala. A samozrejme lekárska klinika.
Kórejskí paralympionici môžu tréningové centrum využívať od novembra minulého roku, kedy s Ministerstvom športu, kultúry a turizmu, pod ktorý Kórejský paralympijský výbor patrí, podpísali štvorročnú zmluvu o spolupráci. „Podmienky sme pre našich paralympionikov ušili na mieru. Môžu sa v stredisku plne sústrediť na svoju prípravu,“ povedal pre SPV Hyunho Lee, projektový manažér Kórejského paralympijského výboru.
Ako dodal v tamojšom centre je možné trénovať množstvo športov. „Goalball, futbal, bocciu, plávanie, silový trojboj, atletika, volejbal sediacich, stolný tenis, basketbal, ragby, šerm, lukostreľbu, streľbu ba aj curling. Športovcom tu aj varíme a perieme. Naši reprezentanti tu trénujú 190 dní v roku a takmer všetci sú spokojní. Nebyť tohto centra, určite by sme neboli takí úspešní. Počas pandémie koronavírusu bolo centrum síce zavreté, no hneď ako sa situácia zlepší, tak sa do neho opäť vrátime.“
Kórejčania sú silní najmä v plávaní, v džude, v stolnom tenise či v boccii, čo potvrdili aj na paralympiáde v brazílskom Riu pred štyrmi rokmi, kde získali 35 medailí (z toho 7 zlatých).
Pajulahti (Fínsko)
Športový inštitút v Pajulahti, zhruba 18 kilometrov východne od Lahti a 117 km od Helsiniek, slúži olympionikom aj paralympionikom. Je jediným tréningovým centrom v krajine, ktorá takúto možnosť ponúka. Na základe dohody podpísanej v novembri 2015.
Súčasťou pôsobivého komplexu, ktorý pôvodne slúžil gymnastkám, sú okrem jazera aj vnútorné tenisové kurty, plavecký bazén, klzisko či telocvičňa pre loptové športy. Ubytovacia kapacita je 800 lôžok. Vlani tam na súťaži Para Finland Open bojovala aj naša parastolná tenistka Alenka Kánová. A úspešne, celý turnaj vyhrala, keď v semifinále aj vo finále potrebovala na víťazstvo vždy päť setov.
„Pajulahti je pre našich športovcov dôležitou súčasťou. A pevne verím, že do budúcna bude ešte dôležitejšou,“ vysvetľuje pre SPV Riika Juntunen z Fínskeho paralympijského výboru.
„Netrénujú tu všetci, paraplavci majú k dispozícii bazén v Helsinkách, Tampere, v Turku či v Oulu. Zimné športy sme zasa sústredili do Vuokatti. No sme šťastní, že máme Pajulahti k dispozícii. Je to naše najväčšie stredisko. S výborným prístupom, stravou, ubytovaním. Máme v pláne organizovať s olympionikmi aj spoločné semináre, čo vnímame ako ďalší možný krok vpredu. Nikto tam zatiaľ netrénuje permanentne, no pripravujeme pre našich reprezentantov na tomto mieste dlhodobé pobyty. Môžu si tam vyskúšať aj tréning vo vysokých výškach. No najviac ma teší, že o našu činnosť v Pajulahti cítime naozaj veľký reálny záujem. To všetko nás určite bude všetkých posúvať vpred,“ konštatuje Juntunen.
Nottwill (Švajčiarsko)
Švajčiari si svoj hlavný stan pre potreby paralympijského športu rozložili v štvortisícovom mestečku Nottwill neďaleko Luzernu. Funguje od roku 1990 pod názvom Švajčiarske paraplegické centrum (SPZ) a od tých čias sa už trikrát rozširovalo.
Na rozdiel od Ičchonu či Pajulahti je jeho základom klinika, slúžiaca pre akútnu medicínu, rehabilitáciu a integráciu ľudí s paraplégiou (obojstranné ochrnutie dolných končatín) s 1250 zamestnancami, no infraštruktúra strediska ponúka aj viaceré možností tréningu či súťaží. Vlani sa tam konali napríklad juniorské majstrovstvá sveta v paraatletike. Zo sídla Švajčiarskeho paralympijského výboru v Ittigene neďaleko Bernu sa tam športovci dokážu presunúť za hodinu.
PTC (Kazachstan)
Paralympijské tréningové centrum v hlavnom meste Kazachstanu Nur-Sultane (do vlaňajška Astana) môže tamojším zdravotne znevýhodneným športovcom závidieť celý svet. Funguje od vlaňajška a športovci s hendikepom ho majú len pre seba. Otváral ho sám dnes už bývalý prezident krajiny Nursultan Nazarbajev.
„Dostali sme pokyn umožňovať vstup nielen našim paralympionikom, ale všetkým zdravotne znevýhodneným zadarmo,“ vysvetlil novinárom pri jeho uvedení do života riaditeľ centra Assan Turlibajev.
Bohatý Kazachstan sa naozaj plesol po vrecku. Pri vchode vás víta automat v troch jazykoch (kazašsky, rusky, anglicky), súčasťou strediska je umývačka invalidných vozíkov a nafukovačka kolies a všetky športoviská postavené podľa najmodernejších trendov. Stredisko môže naraz využívať 780 ľudí. Môžete trénovať bocciu, stolný tenis, volejbal, taekwondo, tance, no aj golf.
Sao Paulo (Brazília)
Vyrástlo v takmer 13-miliónovej brazílskej metropole Sao Paulo v júni 2016 v prepočte za viac než 50 miliónov eur. Športovci ho začali využívať sto dní pred štartom paralympiády v Riu, no slúži dodnes.
Komplex v najväčšom brazílskom meste má všetko potrebné pre 15 športov, okrem iného atletiky, basketbalu, plávanie, boccie, vzpierania, džuda, tenisu či triatlonu. V čase jeho spustenia do prevádzky patril medzi najmodernejšie tréningové komplexy vo svete. Stavať sa začalo v decembri 2013 v parku nazvanom Fontes do Ipiranga. Trénovať v ňom naraz môže okolo 300 ľudí. Brazílii sa dolaďovanie formy pred paralympiádou v Riou v centre určite vyplatilo. Hostiteľská krajina získala na Hrách 70 medailí, z toho 14 zlatých. V konečnom medailovom poradí sa Brazílčanom ušla pekná ôsma priečka.
RASTISLAV HRÍBIK