Philip Craven, prezident Medzinárodného paralympijského výboru, pripomenul položenie základov hnutia pred 64 rokmi v britskom meste Stoke Mandeville. Aj Sebastian Coe, šéf organizačného výboru oboch londýnskych hier, si zaspomínal na neurochirurga Ludwiga Guttmanna, ktorý svojich pacientov, vojnových veteránov, viedol k športovaniu, roku 1948 usporiadal pre nich súťaže a položil základy paralympizmu.
Umeleckí riaditelia otváracieho ceremoniálu Bradley Hemmings a Jenny Sealeyová, zakomponovali do programu silné posolstvo výnimočného vedca, profesora Stephena Hawkinga. Život tohto vozičkára už v mladom veku poznačila ťažká choroba, ktorá paralyzovala jeho nervový systém. Napriek tomu dokázal veľké veci.
Na londýnskych pútačoch nahradili olympijský symbol paralympijským, ale prevažná väčšina gigantických bilboardov mohla zostať. Obe podujatia zastrešil jeden názov – Londýn 2012. Obe podujatia majú podobný scenár.
Paralympijská pochodeň dokončila svoju púť. Nasledujúcich 11 dní bude nad štadiónom v Olympijskom parku horieť oheň v rovnakej podobe ako na olympiáde. V lupeňoch, ktoré si po skončení hier rozdelí 164 účastníckych krajín (4200 športovcov). Na každom z nich je názov krajiny. O finálne zapaľovanie sa postarali tri generácie britských zdravotne postihnutých športovcov – Joe Towsend, dúfajúci, že bude súťažiť o štyri roky v Riu de Janeiro, David Clarke, účastník londýnskej paralympiády a Margaret Maughanová, držiteľka zlatej medaily z prvej paralympiády v Ríme 1960.