FOTOGRAFIE DŇA OBJEKTÍVOM ROMANA BENICKÉHO

21.03.2010

Zo soboty 20.marca je najvýstižnejšia náladovka z kombinácie a fotografia Martina Franceho.


fodfodd


Dotazníkový prieskum

Slovenský paralympijský výbor v rámci národného projektu SME SI ROVNÍ realizuje dotazníkový prieskum medzi osobami so zdravotným postihnutím/zdravotným znevýhodnením či už vrodeným alebo vzniknutým v dôsledku úrazu či choroby.


Dovoľujeme si Vás týmto požiadať o vyplnenie dotazníka, ktorý sa Vám zobrazí po kliknutí na link. Vyplnením dotazníka nám pomôžete pri posúdení podmienok a životnej situácie osôb so zdravotným postihnutím (OZP), ich záujmu aktívnejšie sa zapájať do sociálno-spoločenského života a tiež pri získavaní návrhov pre zlepšenie foriem asistencie a pomoci OZP prostredníctvom podobne zdravotne postihnutých osôb – motivátorov. Zároveň Vás prosíme, aby ste dotazník vyplnili iba v prípade, že patríte do cieľovej skupiny, t. j. ste osobou so zdravotným postihnutím/zdravotným znevýhodnením či už vrodeným alebo vzniknutým v dôsledku úrazu alebo choroby.
Za vyplnenie dotazníka Vám vopred ďakujeme.
Link:
https://www.survio.com/survey/d/W2P9W3P9A0D1A7F0C

 


Nórska parahokejistka si zastane miesto na ľade aj v nemocnici

Lena Schroeder je aktuálne jediná žena vo vrcholnom svetovom para hokeji. Počas pandémie musela deliť svoje povinnosti medzi tréning a boj v prvej línii proti koronavíru. V civilnom živote totiž pracuje ako lekárka.


„Časy sú ťažké, ale zlepší sa to“, hovorí optimisticky športovkyňa, ktorá ako druhá žena v poradí dostala možnosť štartovať v tomto typicky mužskom športe na ZPH v Pjongčangu 2018 (prvá bola jej krajanka Britt Mjaasund Øyen na ZPH 1994 doma v Lillehammeri). Počas posledných štyroch mesiacov však vymenila sánky a palice za masku a lekárske oblečenie. Namiesto toho, aby sa tento rok na jar zúčastnila parahokejových ME vo švédskom Östersunde, ktoré boli zrušené kvôli pandémii COVID-19, trávila väčšinu času na lekárskych klinikách a nemocniciach. Keď sa pandémia začala, pracovala v laboratóriu na miestnej klinike. Tá prijímala pacientov s horúčkami alebo príznakmi ochorenia dýchacích ciest, ktorí neboli schopní naplánovať si schôdzku so svojimi vlastnými lekármi. V apríli, keď sa pandémia zhoršila, bola pridelená ako lekárka na kardiologické oddelenie veľkej nemocnice na okraji nórskeho hlavného mesta. Oblečená v úplnom ochrannom výstroji trávila celé dni liečením izolovaných pacientov so srdcovými chorobami a ich testovaním na COVID-19."Úprimne povedané, som rada, že musím pracovať," uviedla Lena, ktorá v decembri minulého roka získala doktorát na Lekárskej univerzite v Oslo. "Veľa ľudí prišlo o prácu dočasne alebo natrvalo z dôvodu COVID-19, takže som rada, že mám na jednej strane príjem a na druhej aj dokážem pomáhať“, zdôraznila šarmantná blondýna, ktorá okrem rodnej reči a angličtiny ovláda aj španielčinu. V čase, keď sa už konečne začali…

Powerchair hokejisti si vyskúšali kemp v Piešťanoch

Belasé motýle od vlaňajška pôsobia v českej lige, na budúci rok by už radi hostili niektoré zápasy aj v domácom prostredí. Slovenský powerchair hockey tím, ktorý vystupuje pod názvom Bluesky Butterflies má v športe, ktorý už dva roky zastrešuje SZTPŠ, čoraz väčšie plány.


Ďalším krokom vpred bol aj víkendový kemp v piešťanskom HS Centre, na ktorom naši vozičkári zlepšovali svoje hráčske schopnosti. „Z desiatich hráčov, ktorých momentálne máme, sa ho zúčastnilo osem. Boli sme tam veľmi spokojní. Našli sme tam krásny bezbariérový areál, mali možnosť regenerovať v bazéne,“ pochvaľuje si Lucia Mrkvicová, jediná žena v tíme. Chce to rýchlejšie vozíky Powerchair hockey je šport, ktorému niektorí hovoria aj florbal alebo hokej na elektrických vozíkoch. Patrí medzi jeden z mála športov vhodných aj pre ľudí s ťažším telesným postihnutím. Hrá sa bez vekového obmedzenia, pričom hráči musia zvládnuť ovládať elektrický vozík aj hokejku „V lige je možné na vozíkoch, určených špeciálne pre hru, ísť 15 kilometrov za hodinu. Také my však nemáme. Len bežné, ktoré zvládnu  maximálnu rýchlosť 10 km/h,“ vysvetľuje Lucia. „Radi by sme sa k nim dostali, ale stoja niekoľko tisíc eur. Každý,“ dodáva. Tím tvorí v zápase päť hráčov vrátane brankára, zápas trvá 2 x 20 minút. Belasé motýle trénujú jeden či dva razy mesačne. „Viac to nejde, keďže sme roztrúsení po celom Slovensku. Máme hráčov z Bratislavy, Martina, Myjavy,“ vysvetľuje Lucia. Tím, o ktorý sa stará Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, práve hľadá vhodné miesto, kde by mohol hrávať svoje domáce zápasy. „Či to budú Piešťany, ešte nevieme. Ten povrch, aký sme tam našli, nie je pre tento šport príliš ideálny. Potrebujeme niečo hladšie, ten…

V „limitoch“ paraatlét Marián Kuřeja

Banskobystričan získal na paralympijských hrách v Riu bronzovú medailu v hode kuželkou. V Tokiu chcel zabojovať o ďalšiu. Aj jemu však pandémia koronavírusu zmenila plány...


O návrate do tréningu, aj o tom, čo mu pomohlo, aby po úraze ostal pri športe a ako to vie využiť v úlohe motivátora sa dozviete v rubrike „Bez limitov“. Počúvajte v tradičnom čase utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


Paralympijské centrá stále pribúdajú

Trénovať kvalitne a pokiaľ sa dá aj spolu – to je motto, ktorým sa posledné roky riadia viaceré paralympijské výbory vo svete. Pre svojich reprezentantov, ktorí ich potom reprezentujú na vrcholných podujatiach, stavajú centrá, kde sa im snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky.


Pátrali sme po svete po miestach, kde sa v tomto smere dostali najďalej a kde sa zdravotne znevýhodnení športovci môžu cítiť naozaj ako v raji. Ičchon (Južná Kórea) Nachádza sa v 200-tisícovom meste Ičchon známom výrobou tradičnej kórejskej keramiky, zhruba 50 km od Soulu. Dokončili ho v septembri 2017. Jeho súčasťou je bazén, hala pre loptové športy, šermiareň, posilňovňa či atletická hala. A samozrejme lekárska klinika. Kórejskí paralympionici môžu tréningové centrum využívať od novembra minulého roku, kedy s Ministerstvom športu, kultúry a turizmu, pod ktorý Kórejský paralympijský výbor patrí, podpísali štvorročnú zmluvu o spolupráci. „Podmienky sme pre našich paralympionikov ušili na mieru. Môžu sa v stredisku plne sústrediť na svoju prípravu,“ povedal pre SPV Hyunho Lee, projektový manažér Kórejského paralympijského výboru. Ako dodal v tamojšom centre je možné trénovať množstvo športov. „Gólbal, futbal, bocciu, plávanie, silový trojboj, atletika, volejbal sediacich, stolný tenis, basketbal, ragby, šerm, lukostreľbu, streľbu ba aj curling. Športovcom tu aj varíme a perieme. Naši reprezentanti tu trénujú 190 dní v roku a takmer všetci sú spokojní. Nebyť tohto centra, určite by sme neboli takí úspešní. Počas pandémie koronavírusu bolo centrum síce zavreté, no hneď ako sa situácia zlepší, tak sa do neho opäť vrátime.“ Kórejčania sú silní najmä v plávaní, v džude, v stolnom tenise či v bocii, čo potvrdili aj na paralympiáde v brazílskom Riu pred…

Náš prvý zimný paralympionik oslavuje sedemdesiatiny

Bývalý reprezentant v paraseverskom lyžovaní Jozef Búroš oslavuje dnes okrúhle 70. narodeniny. Premiérové ZPH v Örnsköldsviku v roku 1976 absolvoval na svojich ťažkých turistických lyžiach, no v cieli mu dojatý švédsky navádzač daroval svoje.


Pod kopcom v malej bytovke v Dolnom Kubíne – 300 m od veľkej záhradky, kam chodí často a rád relaxovať – žije dnes prvý slovenský zimný paralympionik Jozef Búroš. Rodák zo Žaškova, odkiaľ pochádza aj náš známy motocyklista a viacnásobný účastník Rely Dakar Štefan Svitko, sa 18. júla dožíva okrúhlej sedemdesiatky a tak sme si našli čas bilancovať jeho bohatú športovú kariéru. Jeden Slovák, päť Čechov Zrakovo znevýhodnený Búroš (o zrak prišiel pred koncom prvého roku života) bol z poltucta československých športovcov na prvej zimnej paralympiáde vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976 jediným Slovákom. Súťažil v paraseverskom lyžovaní, v behu na lyžiach. Na desaťkilometrovej trati dobehol päťnásty, na pätnásťkilometrovej si o jedno miesto polepšil. Ako sa tam vôbec dostal? „Jednoducho. Rok predtým som vyhral prvé oficiálne majstrovstvá Československa v behu na lyžiach v Harrachove a víťaza potom poslali do Švédska,“ vysvetlil nám Búroš, ktorý mal v tom čase 26 rokov. „Už rok predtým sme mali v Harrachove sústredenie. Tam som vtedy prišiel so zjazdovkami, lebo som poriadne nevedel, že existujú aj bežky. Aj na nich som vyhral. Bol som taký silový typ,“ vraví Jozef. Z pozvánky do Švédska bol Búroš príjemne zaskočený. „Ani neviem, ako sa stalo, že nás tam štát vôbec poslal. Veď vtedy nás nechceli púšťať ani do Poľska, nie ešte do Švédska. Nemali sme žiadne peniaze, vreckové, oblečenie, no v tom čase som už štyri roky robil telefonistu v…

Druhé kolo prebehne v Žarnovici

ŠTK parastolného tenisu pozýva na druhé ligové kolo, ktorého dejiskom bude v sobotu 25. júla Stredisko paralympijskej prípravy v Žarnovici. Začne sa o 10:00 hod. súťažou vozíčkarov.


Zápasy stojacich hráčov sú na programe od 15:00 hod. Účasť aj s doprovodom je potrebné potvrdiť do stredy 22. júla na dobrotkazc@gmail.com

Informoval riaditeľ súťaže Ľuboš Dobrotka.

 


Zlatú nosí v kufríku

Okrúhlych päťdesiat rokov oslávil začiatkom júla náš prvý "Paralympionik desaťročia", stolný tenista Ladislav Gáspar. „Štrngli sme si v robote a spomenuli si aj doma, no žiadna veľká oslava sa nekonala,“ vraví rodák z Nových Zámkov, ktorý dnes žije a pracuje v Šahách.


„Robím na mestskom úrade, referenta mládeže a športu. Už štrnásty rok,“ vysvetlil nám otec dvoch detí. Na stolný tenis však nezanevrel. Akoby aj mohol. Je to láska na celý život. „Paralympijské súťaže však už nehrávam. S tými som skončil asi pred desiatimi rokmi, no stále hrám tu v Šahách tretiu ligu. Tento rok sme skončili celkovo tretí. Len škoda, že sme v posledných rokoch nemali kde poriadne hrať a trénovať. Telocvičňa v Šahách sa zatvorila, museli sme sa flákať kade-tade po okolitých dedinách,“ vysvetľuje stolný tenista, akého nám iné krajiny môžu závidieť. Laci, ktorý prišiel na svet s vrodenou deformáciou nohy a reprezentoval nás na paralympiádach v kategórii TT10, čo je najľahšia trieda postihnutia, sa stihol stať majstrom sveta, Európy ba v Aténach 2004 aj paralympijským šampiónom. „Na to zlato som čakal trocha dlhšie, ako som si myslel. Nejaké šance predtým, ktoré som mal, som nevyužil, no o to som bol radšej, keď to konečne vyšlo. Tú zlatú nosím zo sebou v kufríku, keďže dnes okrem iného robím aj deťom rôzne prednášky a ukazujem im ju,“ vysvetľuje Gáspar, ktorý je v Šahách aj členom Správnej rady olympijského klubu Alojza Szokolyiho (slovenský atlét, ktorý reprezentoval Uhorsko na prvých olympijských hrách v Aténach 1896). Laci rád spomína aj na stretnutia s legendami svetového stolného tenisu. Napríklad na tú z Ružomberka 2009, kde si olympijský víťaz z Barcelony 1992 a šesťnásobný majster sveta Švéd Jan Owe Waldner zahral…

Prezentácia zdravotne znevýhodnených umelcov

V priestoroch Klientskeho centra na Tomášikovej ul. v Bratislave otvoril včera minister vnútra SR Roman Mikulec Národnú prezentáciu umenia hendikepovaných umelcov SR. SPV na otvorení zastupovali predseda Ján Riapoš a parastrelkyňa Veronika Vadovičová.


"Ide o prvú výstavu umenia hendikepovaných umelcov SR po pandémii COVID-19", uviedol predseda Slovenskej agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov Arpád Beník a dodal, že súčasťou výstavy je vyše 40 diel v oblasti fotografií na plátne, drevorezby a maľby. Mnohé diela vytvorili podľa Beníka mentálne znevýhodnení umelci a umelci na vozíčkoch. "Svojím prístupom k životu ste vzorom a inšpiráciou aj pre mnohých zdravých ľudí," uviedol na margo umelcov a športovcov minister. V klientskom centre uvidí verejnosť diela drevorezbárov Jaroslava Velčického alebo Ondreja Šufliarskeho. Vystavovať sa budú aj fotografie mentálne znevýhodnených  fotografov z DSS Domko Košice. Ukážky z tvorby zo slovenských krojov zase bude môcť verejnosť vidieť od Ivety Červenákovej. Maľbu a plastiky bude zastupovať Miloš Rác. Nechýbajú ani fotografie s paralympijskými motívmi od Romana Benického a Radoslava Malenovského, ktorý je rovnako ako Veronika Vadovičová členom Športového centra polície.  (TA SR, vg)