Dve finálové účasti v St. Pöltene

02.10.2019

Dve finálové účasti v St. Pöltene

Slovenská jednotka v tenise na vozíku Marek Gergely štartoval v dňoch 12. -15. septembra na turnaji Madainitennis Wheelchair Tennis Open 2019 v rakúskom meste St. Pölten, kde bol v singloch nasadený ako turnajová trojka.


„Moju úspešnú cestu turnajom zastavil vo finále domáci hráč Josef Riegler, aktuálne 35. hráč sveta. V semifinále sa mi však podarilo zdolať iného Rakúšana Thomasa Flaxa. Ten v predošlom kole dosiahol jedno zo svojich najväčších víťazstiev kariéry, keď vyradil krajana Nica Langmana, momentálne svetovú 31-ku“, začal hodnotenie svojho vystúpenia Marek Gergely. 
Finálový zápas mal výbornú úroveň a trval bez desiatich minút tri hodiny. Prvý set vyhral Marek 6:3, ďalšie dva prehral zhodne 5:7. V poslednom viedol 5:2, nevyužil štyri mečbaly a tak potešil organizátorov, keďže palmu víťazstva si napokon odniesol domáci hráč... “Napriek tesnej finálovej prehre to bol jeden z mojich lepších výsledkov v tejto sezóne. Priniesol mi body, ktoré verím, že zúžitkujem na cestu do Tokia“, dodal Marek. 
Do finále sa mu spolu s Rakúšanom Legnerom podarilo postúpiť aj vo štvorhre, kde ťahali za kratší koniec proti domácemu páru Flax/Riegler 3:6, 6:3, 7:10. 
Gergely sa aktuálne nachádza vo svetovom rebríčku na 39. mieste.

 


V Piešťanoch sa účastníci kempu stretli aj so svojimi veľkými vzormi

V stredisku športu zdravotne znevýhodnenej mládeže na Remate prebieha počas tohto týždňa druhý letný kemp mládeže pod názvom „Hľadáme talenty 2020“. Z Rematy si v utorok účastníci netradične odskočili na jeden deň do Piešťan, kde boli svedkom štartu slovenského paraveslovania.


Po júlovom kempe, ktorý sa celý konal v Piešťanoch, a bol zameraný na parataekwondoo a cestnú paracyklistiku nesie prvý augustový označenie „motivačný“. V rámci neho dostalo osem detí od soboty do stredy možnosť oboznámiť sa s viacerými paralympijskými športami. Jeho vedúcim je päťnásobný paralympijský víťaz v paraalpskom lyžovaní Jakub Krako, ktorému pomáha skúsený tím športových inštruktorov. „V nedeľu sme mali na programe parataekwondo pod vedením Miroslava Bitalu z Rimavskej Soboty, ktorý je zároveň trénerom prvého slovenského parataekwondistu Romana Farkaša. Popoludní zaúčal omladinu do tajov paracyklistiky reprezentačný tréner Branislav Režňák. V pondelok prišla na rad boccia v prevedení zlatého medailistu z Ria 2016 Samuela Andrejčíka, ktorý za nami neváhal merať dlhú cestu z východu. Plány nám potom narušilo počasie  a nemohli sme sa venovať plávaniu. Dokonca ani vo vnútri, keďže bazén v Handlovej sa rekonštruuje. Trochu sme teda improvizovali a popoludní sme na ukážky paralukostreľby využili účastníka kempu Šimona Muškáta spolu s jeho otcom, ktorý už má za sebou prvé úspešné vystúpenie v tomto športe. Na dnes máme naplánované testovanie detí, aby sme zistili ich pohybové predispozície a získali o nich nejaké relevantné dáta“, uviedol Jakub. „Je potešiteľné, že teraz tu máme najmä nové deti, čo som rád, lebo v minulých rokoch sme s tým trochu bojovali. Nastal pozitívny posun najmä u rodičov, ktorí už majú viac odvahy prihlásiť svoje…

Nedobehli do cieľa

Angela Madsenová, Rado Kaufmann aj Terry Fox odišli z tohto sveta skôr, než stihli dokončiť svoje zámery, no ich myšlienky žijú ďalej. V rôznych formách. Hlavne v silných príbehoch, ktoré po nich zostali.


„A čo keď umriem? Aspoň umriem pri tom, čo mám rada,“ odvetila 60-ročná Američanka z Ohia Angela Madsenová, keď ju jej bratia a jediná sestra odhovárali od opätovného sólo pokusu preveslovať Tichý oceán. Aj takto chcela Madsenová inšpirovať zdravotne znevýhodnených športovcov a ukázať ostatným, že svet sa úrazom nekončí. Angelin osud zmenil nešťastný pád na chrbát počas basketbalového tréningu na vojenskej škole vo veku 20 rokov. Spoluhráčka jej na dôvažok ešte naň stúpila. Chvíľu nemohla chodiť, zlomené platničky sa však zrástli. No keď si o dvanásť rokov neskôr pri autonehode zlomila nohu, začala sa jej nočná mora. Všetko mala vyriešiť následná operácia, no tá po sérii chýb doktorov dopadla katastrofálne. Keď sa Madsenová prebrala, bolo po nádejach. Zostala definitívne paralyzovaná od pol pása dolu. Neúprosná konečná diagnóza bola však len začiatok jej trápenia. Jej partnerka, s ktorou vychovávala dcéru, ju opustila s konštatovaním, že o životnú družku s takým hendikepom nemá záujem. Ba čo viac, vybielila aj ich bankový účet a ušla na spoločnom aute.Madsenová zostala na ulici len so svojim psom. Spávala na invalidnom vozíku. Najčastejšie pred Disneylandom, kde žobrala o almužnu. Chuť znovu žiť zbierala len ťažko. „Rok po nešťastnej operácii som vážila 150 kíl, čo moju imobilitu len zvyšovala. Keď som v máji oslavovala 34. narodeniny, pristihla som sa pri tom, že si želám, aby som sa nikdy nenarodila,“ priznala pre NY Times žena, ktorá sa už ako 21…

Lukáš Babač víta slovenský paraskif

Viacnásobný medailista z majstrovstiev sveta a Európy Lukáš Babač želá nášmu prvému paraveslárovi Krištofovi Kubalovi pevnú vôľu a výdrž. „Nielen tréning, ale aj samotná regata na dva kilometre budú bolieť,“ odkazuje mu.


Za impulz nielen pre slovenské veslovanie, ale aj pre samotnú lodenicu v Piešťanoch považuje dnes už bývalý slovenský reprezentant Lukáš Babač rozhodnutie 18-ročného prievidzského mladíka Krištofa Kubalu venovať sa paraveslovaniu. Dnes 35-ročný Babač, ktorý sa v minulosti stihol stať akademickým majstrom sveta a neskôr získať medaily aj na seniorských svetových či európskych šampionátoch, však dobre vie, že nášho zdravotne znevýhodneného zástupcu, nečaká nič ľahké. „Dvojkilometrová trať bolí. Chrbát a ruky sú dôležité, no väčšina záberu ide u nás zdravých cez nohy. A tie Krištof používať nemôže. Aj preto mu to bude na vode trvať dlhšie. Ja keď som chcel bojovať o medailu, vedel som, že musím zvládnuť trať za zhruba šesť minút a päťdesiat sekúnd. Paraskifári sú zhruba o polovicu času pomalší. Videl som ich na majstrovstvách sveta, keďže tie máme spoločné. Súťažili hneď po nás. Sú to všetko bojovníci, majú môj rešpekt,“ vraví Babač, piešťanský rodák, ktorý v loďke sedel už ako desaťročný. Jeden končí, druhý začína„Na prvý raz mi to nešlo, aj som sa prevrátil a vykúpal, no od druhého leta sa to rozbehlo samo,“ vraví muž, ktorý sa v tejto sezóne rozhodol ukončiť bohatú pretekársku kariéru. „Už som vnútorne pociťoval, že nedokážem v príprave spraviť viac a posunúť sa na úroveň, ktorá by bola potrebná, aby som mohol bojovať o olympijskú miestenku do Tokia,“ priznal pre SPV. V kontakte s vodou však zostane, keďže sa živí výrobou karbónových…

SPV dnes naštartovalo ďalší šport - paraveslovanie

Stalo sa tak dnes dopoludnia v Piešťanoch oficiálnym uvedením bezbariérového skifu na vodu vo Veslárskom klube Sĺňava. Prvým slovenským paraveslárom sa stal 18 - ročný Krištof Kubala, korý paraskif aj uviedol do života symbolickým poliatím vodou z Váhu. 


„Pôvodne som robil handbike, ale vlani v januári ma oslovili skúsiť paraveslovanie. Najskôr som trénoval doma v Prievidzi na veslárskom trenažéri, ale až na vode som si to zamiloval. Je to úžasný šport a cítim sa na vode slobodný“, uviedol mladý športovec, ktorý vzápätí predviedol početnému auditóriu na brehu svoje umenie aj priamo na vode. Krištof má dokonca teoretickú šancu dostať sa aj na PH v Tokiu. Kvalifikačné preteky sa uskutočnia v apríli v Taliansku.  Veslársky klub Piešťany už dávnejšie začal s vytváraním možností pre telesne znevýhodnených, ktorí by sa chceli tomu športu venovať. Základom bol špeciálne upravený trenažér, ale predovšetkým chuť a energia Andreja Vičana, bývalého úspešného aktívneho pretekára, dnes trénera a funkcionára Slovenského veslárskeho zväzu a aktivity občianskeho združenia APPA, ktoré sa venuje aj pomoci telesne znevýhodneným pri prístupe k športovým aktivitám. Keďže APPA aj Veslársky klub Sĺňava pôsobia v Piešťanoch, prišlo rozhodnutie spojiť sily a umožniť záujemcom aktívne sa venovať paraveslovaniu. Na piešťanskej vernisáži výstavy Paralelity, ktorá vo výtvarných dielach spojila zdravých a telesne znevýhodnených športovcov, stačilo krátke stretnutie APPA s Krištofom Kubalom, ktorého nadšenie pre šport priviedlo nielen na túto výstavu, ale hlavne k mnohým športovým aktivitám. A tak sa rozhodol vyskúšať aj veslovanie. Najskôr prišiel na rad trenažér a keď to počasie dovolilo, aj voda. Trénoval však na dočasne upravenom skife,…

V „limitoch“ pokračuje séria o návratoch do života

Návraty do života bývajú ťažké a nie vždy sa vydaria. Napriek tomu sa oplatí o ne bojovať. V podobnom duchu pôsobí pri Slovenskom paralympijskom výbore aj tím motivátorov v rámci projektu Sme si rovní.


Paralukostrelca a paraatléta na vozíku Milana Kašiaka oslovil Stano Ščepán najskôr s otázkou, čo mu najviac okysličuje krv.

Počúvajte pravidelnú reláciu „Bez limitov“ v tradičnom čase utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


Filozofia poskytovania rozvojových programov sa nemení

Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) prebral od 1. júla 2020 poskytovanie rozvojových programov, ktoré predtým uskutočňovala Nadácia Agitos. Umožní mu to lepšie sa zamerať na kľúčové prvky svojej misie.  


Nadácia Agitos, ktorú založila IPC na londýnskych paralympijských hrách v roku 2012, pôsobila ako rozvojová skupina IPC a slúžila ako globálny líder v poskytovaní športových príležitostí pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Počas posledných ôsmich rokov investovala milióny eur do projektov rozvoja para športu v celom svete a realizovala celý rad programov zameraných na posilnenie hnutia na všetkých úrovniach.

Zamestnanci programu Agitos Foundation vytvoria v rámci IPC novú divíziu Programov členstva, v čele s Felipe Rodriguesom. Tím bude aj naďalej realizovať celý rad úspešných programov, vrátane Grantového podporného programu, Programu rozvoja národných paralympijských výborov. I´m possible a ďalších.

 „Vrátenie programov rozvoja para športu späť do IPC z Nadácie Agitos umožňuje IPC lepšie sa zamerať na kľúčové prvky svojej misie a podporovať členov, aby umožnili para športovcom dosiahnuť športovú výnimočnosť“,  povedal  výkonný riaditeľ IPC Mike Peeters. Felipe Rodrigues ho doplnil: „Od svojho založenia v roku 2012 Nadácia Agitos prospela celému členstvu v IPC a rozvíjala možnosti para športu pre tisícky športovcov, trénerov a funkcionárov  po celom svete“.


Pozvánka na tretie kolo ligy v parastolnom tenise

Uskutoční sa v sobotu 8. augusta od 10:00 hod v HS Centre v Piešťanoch. Svoje prihlášky aj s prípadným doprovodom treba posielať do stredy 5. augusta na dobrotkazc@gmail.com


Organizátor upozorňuje na dodržiavanie stále platných nariadení hlavného hygienika SR ohľadom COVID 19.

Ľuboš Dobrotka, ŠTK parastolného tenisu

 


Boccisti po Belej trénovali v Piešťanoch

Spolu s reprezentačným tímom ladili v tamojšom HS Centre formu mladí hráči. Aj pod dohľadom paralympijskej šampiónky Michaely Balcovej, z ktorej je už okrem hráčky aj trénerka.


Piešťanské HS Centrum bolo v posledný júlový týždeň obsypané paralympijskými šampiónmi a medailistami. V úmornej horúčave na futbalovom ihrisku behali hore-dolu reprezentanti v paraalpskom lyžovaní, vrátane viacnásobnej zlatej medailistky Henriety Farkašovej. O pár metrov ďalej sa práve chystali na svoj pravidelný popoludňajší tréning boccisti. „Ešteže v tej hale je znesiteľnejšie. Vonku je hrozné sparno,“ utešovala sa Michaela Balcová, paralympijská víťazka z Ria 2016. Boccisti si týždnový rehabilitačno-tréningový pobyt v piešťanských kúpeľoch nevedeli vynachváliť. „Všetko tu funguje, sme super partia a keďže paralympiáda tohto roku nebude, poňal som to ako príležitosť ešte viac sa zlepšiť. Hádam sa v tom nasledujúcom už paralympiády dočkáme,“ pochvaľoval si Prešovčan Rastislav Kurilák. Začiatkom júla oslávil 43. narodeniny, no na paralympiáde ešte neštartoval. Premiéra by ho mala čakať až na budúci rok. „O to viac sa na Tokio teším a trénujem. Doma v Prešove dva-tri razy do týždňa. Aj tam sú tie podmienky naozaj fajn,“ dodal Rasťo.Istú miestenku na PH Tokio 2020 má už od vlaňajšieho decembra okrem neho ešte poltucet našich reprezentantov: náš najúspešnejší boccista Samuel Andrejčík, Róbert Mezík, Martin Strehársky, Tomáš Král a dve ženy: Michaela Balcová a Kristína Kudláčová. Väčšina z nich makala aj v Piešťanoch, spolu s viacerými mladými hráčmi. „Snažíme sa ich do našich aktivít zapájať čo najviac. Chodia k nám na pár dní, na…

Slovenské finále v Hlubokej nad Vltavou

Turisticky atraktívna destinácia na juhu Čiech privítala najlepšie obsadený česko - slovenský turnaj v tenise na vozíku za posledné roky - „Pohár města Hluboká nad Vlatavou“. Ten sa odohral ako súčasť série HVM Plasma Tour 2019/20 a štartovala na ňom kompletná česká aj slovenská hráčska elita.


Medzi 25 hráčmi bol nasadenou jednotkou náš Marek Gergely a svoju pozíciu zvládol, keď vo finále porazil Jozefa Felixa 6:1, 6:3. Ten zviedol už v semifinále slovenský súboj s Tomášom Masarykom, ktorého zdolal až v tie breaku. Ešte predtým sa mu však podarilo vyradiť turnajovú dvojku Michala Stefanu. Gergely si v semifinále poradil s domácim Utíkalom.

Turnaj organizovala česká firma Ultina, vyrábajúca športové a tenisové vozíky. Konal sa v dňoch 10. - 12. júla.

Videá z turnaja

https://www.facebook.com/jihoceskatelevize/videos/637108330235170

https://www.youtube.com/watch?v=i8cFqezc_gA&feature=youtu.be&fbclid=IwAR2wyL3Q9Hzzfz6iHk3ommP0OJ1a4dTZiaIAIyZjU-9R-DxvuAEERSf3gN0