Poznačil ju Černobyľ, dnes zbiera medaily z paralympiád

18.01.2021

Poznačil ju Černobyľ, dnes zbiera medaily z paralympiád

Dvadsiatehošiesteho apríla 1986 sa udiala v Černobyle najväčšia jadrová katastrofa v histórii, na ktorú o tri roky neskôr doplatila Oksana Mastersová. Rádioaktivita mala na Oksanu účinky už vo vnútromaternicovom vývine.


Narodila sa ako zdravé dieťa, ale mala výrazné vrodené chyby končatín a niekoľkých orgánov. Na rukách mala päť prstov, no žiadne palce a na každej nohe o jeden prst viac.

Jej ľavá noha bola o 15,24 centimetra kratšia ako pravá a obom dolným končatinám chýbali kosti nesúce váhu. V neposlednom rade, ľavé koleno plávalo v tvare písmena C. Na Ukrajine podstúpila viacnásobné a v niektorých prípadoch scestné operácie. Neskôr lekári zistili, že jej chýba časť žalúdka, časti svalov na rukách a väzy či zubná sklovina.

MRAZIVÉ SPOMENIKY Z UKRAJINY

Prvých sedem rokov svojho života strávila v detskom domove, kde trpela nedostatkom jedla, fyzickým a sexuálnym zneužívaním. Mnoho spomienok z tohto obdobia sa snaží blokovať, ale pre ESPN uviedla, že pracovníci zvykli s deťmi kupliarčiť. Po prejdení si troma sirotincami si ju adoptovala Gay Mastersová, slobodná Američanka, ktorá ju po zložitom dvojročnom procese priviedla do USA.

"Pamätám si tie dlhé chodby. Prisahám, že boli navrhnuté tak, aby boli čo najdesivejšie. Pamätám si, aká tam bola zima. Bolo normálne, že sme videli svoj dych. Pamätám si noc. Väčšina z najhorších vecí sa stala neskoro v noci. V detskom domove ste si spánok spájali so zneužívaním.

Keď som sa dostala do svojho nového domova a do tejto pohodlnej postele, akoby na ničom z tohto nezáležalo. Neznášala som spánok. Akokoľvek to môže znieť čudne, posteľ bola pre mňa spočiatku príliš pohodlná. Spala som na tvrdej podlahe. Musela som určitým spôsobom znova spracovať traumu," hovorí 31-ročná športovkyňa pre The Players' Tribune.

DVE AMPUTÁCIE ZA 5 ROKOV A ŠPORTOVÁ VÁŠEŇ

Jej vrodené chyby si po príchode do Spojených štátov vyžiadali ďalšie zákroky. Ľavú nohu jej amputovali, keď mala deväť, pravú o päť rokov neskôr. Medzitým si musela prejsť ešte niekoľkými rekonštrukciami oboch rúk.

"Na strednej škole mi niekto povedal o veslárskom klube pre zdravotne postihnutých, no vôbec sa mi do toho nechcelo. Mama ma však presvedčila, nech to skúsim," hovorí pre The Guardian.

Hneď ako vošla do vody, vedela, že je to to pravé. Milovala ťah vesiel a uvoľnenie, ktoré je to prináša. "Keď som bola na vode, začala som pociťovať nový pocit slobody a kontroly, ktorý mi bol počas mojej minulosti toľkokrát odobratý," cituje Oksanu Populous.

"Len čo sa dostala do vody, bola taká dobrá," hovorí jej matka Gay: "Šport jej zachránil život. Zobrala všetok ten hnev a strach," spomína pre New York Times. V roku 2011 uzavrela partnerstvo s veteránom námornej pechoty Robom Jonesom, ktorý prišiel pri výbuchu pozemnej míny o obe nohy. Mastersová a Jones získali bronzovú medailu na paralympijských hrách v Londýne.

VESLOVANIE VYMENILA ZA LYŽE

Veslovanie však bolo iba začiatkom. Chcela vyniknúť aj v iných športoch.
Po Londýne sa Oksana stretla s Eileen Careyovou, hlavnou trénerkou paralympijského lyžovania v USA, ktorá ju prijala. Prechod z veslovania na lyžovanie bol podľa jej slov ľahký, pretože oba športy sa zameriavajú na rovnaké svalové skupiny. Po 14 mesiacoch tréningov sa kvalifikovala na paralympijské hry v Soči, z ktorých priniesla z behu na lyžiach striebro a bronz.

O štyri roky neskôr pridala aj ďalšiu disciplínu - biatlon. Z hier v Pchjongčchangu sa vracala s bilanciou dvakrát zlatá, dvakrát strieborná (obe v biatlone) a raz bronzová.

Po zranení chrbta vymenila lyže za ručný bicykel a našla novú výzvu. V Tokiu dúfa, že bude súťažiť v disciplínach ručnej cyklistiky.

"Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo som sa zamilovala do športu, bolo to, že to bol pre mňa spôsob, ako sa vyliečiť a rozvíjať. Neviem si bez toho predstaviť život. Nechcem povedať, že ma to zachránilo, ale určite som cítila, že mi to dalo zmysel."

Sama sa opisuje ako kávičkárka, milovníčka zvierat a cestovania s vášňou pre šport. "Skutočne verím, že keď snívame, môžeme to dosiahnuť. Prvých sedem a pol roka svojho života som prežila v detských domovoch a predstavovala som si, aké by to bolo mať úspech, o ktorom som vždy vedela, že si ho môžem vybojovať."

Oksana Mastersová

Dátum a miesto narodenia: 19. júna 1989, Chmelnickij (Ukrajina)

Úspechy:- POH v Londýne 2012: 1x bronz (para veslovanie)- POH v Soči 2014: 1x striebro a 1x bronz (paralympijský beh na lyžiach)- POH v Pchjongčchangu 2018: 2x zlato (paralympijský beh na lyžiach), 2x striebro (paralympijský biatlon) a 1x bronz (paralympijský beh na lyžiach)- Laureus World Sports Award pre zdravotne postihnutého športovca roka


Nadzona nezastavil ani vírus

Limit na ME si na Veľkej cene Slovenska si 16-ročný Košičan vyplával aj na 400 m voľný spôsob. V šamorínskej "bubline" spolu so zdravými súťažilo sedem slovenských paraplavcov.


Súčasťou 59. ročníka Veľkej Ceny Slovenska v plávaní v šamorínskej "bubline" boli aj naši zdravotne znevýhodnení reprezentanti, ku ktorým sa pridalo aj päť českých paralympionikov. „Začlenili sme ich do programu po prvý raz. Rovnako prvý raz sme plávali v oficiálnom desaťdráhovom 50-metrovom bazéne a vysielali z podujatia stream,“ pochválil sa príjemnými novinkami šéf Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek. Nadzon s limitom aj na 400 kraul Slovenskí paraplavci dosahovali v tamojšom bazéne striedavé úspechy, no ich tréner Henrich Krč sa tešil aj zo skutočnosti, že vôbec plávať mohli. Až traja z nich (Špindorová, Nadzon, Blattnerová) sa do vody totiž vrátili po prekonaní koronavírusu. Šestnásťročný Košičan Denis Nadzon sa však napriek tomu blysol veľmi dobrým výkonom na 400 m voľný spôsob. Splnil v nej limit na májové majstrovstvá Európy v portugalskej Madeire (17. – 23. 5.). „Poslednú päťdesiatku som už musel zo seba vydať posledné sily, ale som rád. V päťdesiatke som túto trať ešte neplával, ale stálo to za to. Prsiarska stovka, na ktorej som splnil limit už vlani na Svetovom pohári v Berlíne, mi je však stále bližšia. Stále som viac šprintér ako plavec na dlhé trate,“ prezradil nám Nadzon, prvák na športovom gymnáziu v Košiciach, ktorého na východe republiky trénuje Juraj Skala. „Jeho výkon bol v Šamoríne pre mňa čerešničkou na torte. Preteky však boli povzbudením pre všetkých, keďže mohli vidieť plávať v tamojšej päťdesiatke tých…

Bogota preverila formu paratlakárov pred Tokiom

Kolumbijská Bogota bola počas víkendu dejiskom prvého podujatia Svetového pohára v paratlaku na lavičke 2021. Dominovali na ňom domáci športovci, ktorí vybojovali až šesť cenných kovov.


V kolumbijskej metropole súťažili ženy aj muži. Najväčší rozruch spôsobila Bertha Fernandez v kategórii žien do 73 kg, keď porazila európsku šampiónku Sibel Camovú z Turecka. Pri svojom poslednom pokuse zdvihla 110 kg. Gruzínka Sabašviliová získala striebro, zatiaľ čo Camová zlyhala pri troch pokusoch na 125 kg.

"Väčšinou som sa pripravovala na podujatie doma v Bogote. Virtuálne súťaže mi tiež pomohli udržiavať sa vo forme, “zdôraznila domáca triumfátorka. Fernandezová bola druhou kolumbijskou pretekárkou, ktorá získala zlatú medailu v Bogote po víťazstve Cristiny Pobladorovej v kategórii žien do 41 kg. „Konkurencia je čoraz ťažšia, ale som šťastná, že vidím rastúci počet žien v tomto športe. Tiež ma to motivuje k lepším výkonom“, dodala Fernadezová. "Nie je to len šport, je to aj náš život. Šport pre mňa otvára viac príležitostí v oblasti štúdia, práce a mnohých ďalších vecí. Robí ma samostatnejšou“, doplnila ju Noemi Vasquezová z Peru, zlatá medailistka v súťaži žien do 50 kg. (vg)

 

 


Prečítajte si ďalší príbeh o Superhrdinoch – Marek Kamzík

Čo ste ešte nevedeli o našom aktuálne najlepšom paratlakárovi? Marek Kamzík (46) má schopnosti naozaj podobné superhrdinom. Napriek vrodenému rázštepu chrbtice stojí na nohách a v rukách má väčšiu silu ako 99 percent populácie.


V živote sa musel vysporiadať s mnohými tvrdými ranami. Tvrdé údery však aj sám rozdával. Vďaka nevídanej fyzickej predispozícii môže v paratlaku na lavičke štartovať po Riu 2016 na svojej ďalšej paralympiáde.

Prečítajte si ďalšiu časť seriálu Superhrdinovia, ktorý prináša autobiografické príbehy úspešných slovenských športovcov so zdravotným znevýhodnením na portáli sport.aktuality.sk

https://sport.aktuality.sk/c/487221/bol-brankar-ale-neznasa-futbal-bil-sa-casto-pretoze-musel-paralympionik-marek-kamzik/

 


Za Jozefom Kolbaským

Týždeň po svojich narodeninách vo veku  68 rokov nás opustil 28. februára po chorobe funkcionár Jozef Kolbaský. Dlhé roky pôsobil v štruktúrach športu zrakovo znevýhodnených.  


S manželkou Hankou (+2020) sa začal venovať kolkom zrakovo znevýhodnených. Viedol klub kolkárov „mravce“ Košice, organizoval turnaje, ligu i majstrovstvá Európy a sveta v kolkoch v Košiciach i iných mestách SR. Bol dlhoročným funkcionárom Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska (teraz SAZPŠ), ako predseda ŠTK v kolkoch, podpredseda predsedníctva a Výkonného výboru SNSŠS. Na medzinárodnej úrovni bol predsedom a potom členom podvýboru IBSA v kolkoch. V Slovenskom paralympijskom výbore bol viac rokov členom Kontrolnej komisie SPV a členom Dozornej rady PC, a.s.. V roku 2010 bol Plénom SNSŠS za svoju funkcionársku činnosť ocenený titulom „Čestný člen SNSŠS“. Pohreb bude mať v Košiciach 10. marca. Nech odpočíva v pokoji. Informoval Štefan Kopčík, bývalý predseda SNSŠS.

Paralukostrelci chceli viac

Na Svetovom pohári v Dubaji, odkiaľ si Marcel Pavlík doniesol bronz, museli zniesť aj dezinfekčné sprchy a teplomery v uchu.


Jeden bronz po návrate kvarteta paralukostrelcov zo Svetového pohára v Dubaji (Pavlík, Kinik, Marečák, Ivan) sa trénerovi Vladimírovi Majerčákovi málil. „Aj Marcel vie zastrieľať lepšie, Majo Marečák dosiahol slabý výsledok, šiel o 30 bodov dolu oproti tomu, čo dokáže. Dal dokonca raz aj aut. U Kinika to bol štandard. Dávid Ivan milo prekvapil. Po kvalifikácii bol dokonca druhý, len pár bodov za víťazom, no potom neustál to napätie a vypadol vo štvrťfinále s Ukrajincom. Jedného zdolal, no v súboji s ďalším bol už príliš nervózny. Škoda, musíme na tom ešte popracovať,“ hodnotí vystúpenia našich v najľudnatejšom meste Spojených arabských emirátov slovenský tréner. Trénovať inak Aj vzhľadom na výsledky má Majerčák v pláne spestriť prípravu. „Aby nestrieľali stereotypne. Lebo, keď v príprave nič nezmeníte, príde po rokoch panika. Musíte vedieť strieľať aj na blízko či strieľať so zavretými očami,“ vysvetľuje Majerčák.  Na poslednej letnej paralympiáde v brazílskom Riu 2016 sme mali dvoch zástupcov, Pavlíka s Kinikom. Dve miesta má naša paralukostreľba isté aj pre hry do Tokia 2020. No Majerčák dúfa v predsa len početnejšiu výpravu. „Istotu má Pavlík aj Marečák, ktorý si Tokio vybojoval na vlaňajších pretekoch v Holandsku. Šancu však má aj Dávid Ivan. Len musí skončiť na pretekoch v Česku vo finále,“ vraví Majerčák. Práve júlový Svetový pohár v Novom Město nad Metují (5. – 11. 7.) a ďalšie preteky v Česku, ktoré budú náhradou za…

Veľká cena Slovenska aj s paraplavcami

Dnes štartuje v šamorínskej „bubline“ v stredisku x - bionic sphere tradičné podujatie Veľká cena Slovenska/Grand Prix Slovakia 2021. Organizuje ho Slovenská plavecká federácia (SPF) a predstavia sa na ňom aj paraplavci zo Slovenska a Česka.


Podujatie je zaradené ako kvalifikačné na OH 2020 v kalendári Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA), európskej federácie (LEN) a súčasne na PH 2020 v kalendári Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). Pretekov sa zúčastní päť paraplavcov z Českej republiky a sedem zo Slovenska – Martin Batka, Tatiana Blattnerová, Alex Hrušovský, Alžbeta Kubová, Denis Nadzon, Radomír Pacák a Lea Špindorová.   „Teší nás možnosť byť súčasťou pretekov Slovenskej plaveckej federácie. Na začiatku plaveckej sezóny sú tieto preteky vítanou možnosťou preveriť pripravenosť našich plavcov pred nadchádzajúcimi pretekmi svetovej paraplaveckej série a Majstrovstvami Európy v Portugalsku", uviedol predseda ŠTK paraplávania Svätopluk Pacák. Veľká cena sa koná v dňoch 5. – 7. marca. (vg)  

Dnes je presne rok do začiatku ZPH 2022 v Pekingu

Paraalpskí lyžiari sú svetovou špičkou, curleri majú účasť takmer istú, a ak prekvapia aj parahokejisti, bude slovenská účasť na hrách najpočetnejšia v histórii!


Presne rok zostáva do začiatku zimných paralympijských hier v čínskom Pekingu – prvého mesta, ktoré po letnej olympiáde a paralympiáde privíta aj najväčšie zimné športové podujatie. Maskot hier -  lampión Šuej Ron Ron (vpravo) bude svedkom zápolení v šiestich športových odvetviach. V dvoch z nich, v paraalpskom lyžovaní a v curlingu na vozíku, by sa mali predstaviť aj Slováci. Stále však existuje šanca, že si Slováci vybojujú miesto aj v parahokeji. „Ak by sa tak stalo, bola by to najpočetnejšia výprava, akú sme kedy na zimnú paralympiádu vybrali,“ konštatuje vedúci oddelenia športov Slovenského paralympijského výboru Tomáš Varga. Na posledných hrách v kórejskom Pjongčangu 2018 štartovalo 11 Slovákov. Vybojovali 11 medailí, vrátane šiestich zlatých. Parahokejisti o ďalší zázrak Parahokejisti sa svoj ortieľ môžu dozvedieť už v júni po svetovom šampionáte v Ostrave. Osem tímov tam bude bojovať nielen o titul, ale aj o miestenky do Pekingu 2022. Tie si vybojuje päť najlepších, zvyšné tri tímy budú musieť o svoju šancu zabojovať neskôr na dodatkovom kvalifikačnom turnaji, ktorý by sa mal konať v októbri. „Už fakt, že sa Slováci prebojovali medzi elitné tímy je výborná správa a malý zázrak. Šanca, že sa im podarí ďalší, tam však stále je,“ myslí si Varga. Turnaj sa mal pôvodne konať začiatkom mája, no organizátori ho napokon pre pandémiu koronavírusu posunuli o mesiac neskôr. Uskutoční sa v termíne 19.- 26. júna 2021. Pre Slovákov to bude premiéra…

Pomáhame zachraňovať životy

Občianske združenie IPčko pomáha mladým ľuďom v núdzi aj vďaka spolupráci s SPV. „Umožňuje nám to rozvíjať a zlepšovať našu činnosť,“ priznáva riaditeľka združenia Gabika Zúbriková.


Vyše 52-tisíc ľuďom vlani pomohlo občianske združenie IPčko. Z toho v 3422 prípadoch v krízových situáciách – v okamihoch, keď išlo doslova o život. Skupina mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov či študentov ponúka ľuďom prostredníctvom združenia, ktoré funguje už deviaty rok, potrebnú psychologickú pomoc v núdzi – či už formou chatu, emailu alebo telefónnej linky (0800 500 333). Ide o pomoc nonstop, bezplatne a diskrétne. Nás teší, že Slovenský paralympijský výbor je jedným z podporovateľov združenia. „Vďaka takejto podpore dokážeme pomáhať, no zároveň aj rozvíjať a zlepšovať našu činnosť,“ vraví riaditeľka združenia Gabika Zúbriková. Už dva roky Vzájomná spolupráca funguje už dva roky. „Padli sme si do oka, vybudovala sa medzi nami dôvera a aj preto spolupráca trvá,“ vraví Zúbriková. Spolupráca začínala vlogmi či krátkymi videami, ktoré mali za úlohu inšpirovať zdravotne znevýhodnených ľudí, ukázať im cestu ako sa začleniť do spoločnosti. V rámci projektu bolo predstavených 10 najúspešnejších zdravotne znevýhodnených ľudí na svete či 10 Slovákov. Dnes pokračuje napríklad Dobrou linkou – špecializovanou psychologickou internetovou poradňou pre zdravotne znevýhodnených, prostredníctvom ktorej sa združenie snaží vytvoriť bezpečný priestor v online svete. Priestor najmä pre mladých ľudí. „Je to tak trocha súčasť projektu SPV Sme si rovní. Vytvorili sme celú sekciu, kde ľudia môžu konzultovať problémy. Sme radi, že…

 Para severské lyžovanie rok pred Pekingom

Sezónu v para severskom lyžovaní odštartuje Svetový pohár v Slovinsku. Už tento týždeň (3. - 10. marca) si otestujú formu najlepší bežci na lyžiach v strediskách Planica a Kranjska Gora.


Počas jedného týždňa sa tu presne rok pred ZPH 2022 uskutočnia tri bežecké a tri biatlonové preteky. Ďalšie preteky Svetového pohára bude v závere marca hostiť fínske Vuokatti.  

"Pre nás para športovcov je dôležité stále udržiavať pretekové tempo pred paralympijskou sezónou," uviedla Rakúšanka Carina Edlingerová, štvornásobná majsterka sveta v skupine zrakovo znevýhodnených žien a dodala: "Je to dobrá príležitosť zistiť, kde sa aktuálne nachádzate a na čom musíte popracovať do paralympijských hier“. V Slovinsku sa predstavia aj paralympijské šampiónky Oksana Mastersová a Kendall Gretschová, rovnako aj v mužskej skupine sa otestujú najväčšie hviezdy.

Slovensko aktuálne nemá zastúpenie na vrcholnom fóre v para severskom lyžovaní. Ako posledný zatiaľ štartoval telesne znevýhodnený Vladimír Gajdičiar na ZPH v Soči 2014. V rámci projektu „Hľadáme talenty“ sa však v uplynulom roku začali hľadať nadaní mládežníci pre reštart tohto športu.

(vg)