Rozdiel vo výkonnosti tréning vs. súťaž

31.03.2016

Rozdiel vo výkonnosti tréning vs. súťaž

Ústrednou témou športového psychológa Petra Kuračku na dnes  je rozdielna výkonnosť na tréningu a v súťaži.


SOM „TRÉNINGOVÝ HRÁČ“

Rozdielna výkonnosť na tréningu a v súťaži je jedným z častých problémov, s ktorými sa stretávam vo svojej praxi. Klasickým príkladom je športovec, ktorý nie je v súťaži schopný podať taký kvalitný výkon, ako podáva bežne na tréningu. Na tréningu si verí, necíti tlak, stres, je pokojný a v pohode. Aj keď urobí chybu, príliš sa tým nezaoberá a ďalej sa koncentruje na aktuálnu úlohu. Výsledkom toho je relatívne konzistentná tréningová výkonnosť. Podobné výkony však nie je schopný zopakovať v súťaži alebo na zápase (zápas a súťaž budem v celom texte zastrešovať pojmom súťaž). Príčinou takýchto rozdielnych výkonov sú práve odlišné psychologické podmienky na tréningu a v súťaži. Súťažné podmienky prinášajú vyššiu mieru stresu a psychického tlaku. Často proti nám stoja aj kvalitnejší a motivovanejší súperi ako na tréningu. Prípadne súperi, ktorých tak dobre nepoznáme alebo o ktorých nemáme toľko informácií. Preto je prirodzené, že občas sú aj výkony rozdielne.

V súťaži sa športovec môže cítiť pod väčším tlakom, je v strese, nervózny. Veci, ktoré počas tréningu bežne zvláda, nedokáže predviesť v momentoch, kedy na tom najviac záleží. Vo svojich myšlienkach sa zaoberá napríklad: „Ako budú môj výkon hodnotiť ostatní? Čo ak sa mi to nepodarí? Čo ak urobím príliš veľa chýb? Snáď nepokazím hneď začiatok súťaže. Čo bude hovoriť tréner, ak to „pokašlem“? Čo ak všetkých sklamem? Čo ak sa úplne znemožním?“ Podobné myšlienky sa pravdepodobne občas objavia u každého športovca. Aj ich následkom športovec nie je schopný aktuálne podať adekvátny výkon a priblížiť sa svojmu potenciálu.

Na druhej strane sú aj športovci, ktorí sú schopní v súťaži podať kvalitnejšie výkony ako na tréningu. Tlak a stres ich dokáže motivovať a vybičovať k ešte lepším výkonom. Je to aj otázka toho, ako športovec vníma súťaž a jej okolnosti, ako je schopný pracovať so stresom aj akým spôsobom trénuje mentálne zvládanie tlaku.

Povedzme si príklad. Karol je cieľavedomý športovec, ktorý venuje tréningovému procesu veľa času a energie. Trénuje viac ako ostatní, pridáva si tréningové dávky, zostáva na tréningoch dlhšie ako ostatní členovia tímu. Nad rámec povinného programu absolvuje hodiny v posilňovni, na spinningu a powerjoge. Na súťaži však podáva len priemerné výkony. Lepšie výsledky dosiahnu aj kolegovia, ktorí netrénujú ani zďaleka toľko, čo on. Na tréningu ich bežne zdoláva, väčšinou sa mu z pohľadu výsledkov pozerajú na chrbát. Na súťaži sa však karta obracia. V drvivej väčšine Karol zostáva v poli porazených, kým jeho kolegovia sa bijú o najvyššie priečky. Neustále si láme hlavu, čím to môže byť. Pred súťažou je vždy nervózny, v strese. Obáva sa zlyhania a neúspechu v súťaži. Taktiež mu robí vrásky to, čo mu povie tréner, ak opäť neuspeje. Čo budú hovoriť ostatní, spoluhráči, rodina, verejnosť. Čo ak sa zase potvrdí, že je iba „tréningový“ hráč?

V podobných prípadoch je dôležité si uvedomiť, že tréning a súťaž sú dve rôzne veci. Každá má svoje špecifiká, podmienky aj nároky. V súťaži je oveľa pravdepodobnejšie, že športovec môže pociťovať vyššiu mieru tlaku a stresu. Neúspech na tréningu väčšinou nemá významné dopady z hľadiska kariéry a hodnotenia športovca. Naopak, v súťaži ide o viac. Súťaž je miesto, kde má človek v krátkom časovom okamihu zúročiť hodiny a dni tvrdej driny. Každá súťaž vo vrcholovom športe je spojená s nejakou formou časového, priestorového alebo psychického tlaku. Väčšinou sa jedná o ich kombináciu. Súťaž je o tom, že človek musí byť lepší ako jeho súper. Táto skutočnosť sama o sebe môže byť stresujúca.

Vzájomné súperenie a porovnávanie v nás môže vyvolávať úzkosť, strach a obavy. Aj preto je psychická stránka v športe veľmi dôležitá. Šport je vlastne určitá forma sociálneho porovnávania. Kto je lepší, kto vyhrá, kto je rýchlejší, presnejší? Ale naopak aj kto bude posledný, kto bude v súťaži najslabší, najpomalší, najmenej presný? Dôležité je to, ako športovec vníma súťaž, aké je jeho mentálne nastavenie. Je rozdiel, či vníma súťaž ako hrozbu, ako niečo, kde môže zlyhať, alebo ako príležitosť, príležitosť uspieť a preukázať svoje schopnosti. Tak ako poloplný vs. poloprázdny pohár.

Schopnosť zvládať súťažný tlak a stres sa dá trénovať a rozvíjať. Tak, ako trénujeme techniku, silu, rýchlosť, tak môžeme trénovať aj vlastnú myseľ a schopnosť zvládať tlak. V prípade, že sa vyskytujú rozdiely vo výkonnosti medzi tréningom a súťažou, existujú dva spôsoby riešenia, 1. Tréningové podmienky v maximálnej miere priblížiť súťažným podmienkam, 2. Pracovať na efektívnejšom psychickom zvládaní súťaže.

  1. Cieľom prispôsobenia podmienok je to, aby sa tréning čo najviac podobal súťaži. Aby športovec prežíval a cítil sa tak, aké je jeho prežívanie, pocity a emócie na súťaži. Je to aj výzva pre trénerov, snažte sa počas tréningu vytvoriť také podmienky, aby sa v čo najväčšej miere podobali podmienkam súťaže. Pokiaľ športovec necíti na tréningu určitý tlak, či už priestorový, časový alebo výkonnostný, ťažko sa bude s takýmto tlakom prirodzene vyrovnávať na súťaži. Na tréningu by mal byť športovec vystavený podobnému tlaku, akému musí čeliť na súťaži. Príklad prispôsobenia tréningových podmienok súťažným uvádzame v článku o indickom strelcovi Bindrovi.
  2. Efektívnejšie zvládanie súťaže je predmetom širšej psychologickej prípravy športovca a jej súčastiam sa budeme sa venovať v tomto aj nasledujúcich newslettroch. Teraz vám aspoň naznačím, ktorými smermi sa v podobných prípadoch práca športovca resp. spolupráca so športovým psychológom môže uberať. Z hľadiska psychiky a efektívnejšieho zvládania súťaže môže športovec pracovať napríklad s nasledujúcimi oblasťami:

 Preskúmať, čo je preňho pred, počas a po súťaži zdrojom stresu

 Preskúmať, čoho sa najviac obáva, z čoho pramení jeho vnútorný strach

 Pracovať na efektívnejšom zvládaní stresu

 Zvýšiť sebadôveru

 Koncentrovať sa správnym spôsobom

 Používať rôzne relaxačné a uvoľňovacie techniky

 Používať iný mindset (nastavenie mysle) na súťaži ako na tréningu (o tejto možnosti si môžete prečítať samostatný článok na s.6)

Každá z uvedených možností môže byť prínosná, závisí od konkrétneho športovca a okolností. Väčšinou je potrebné zapojiť

 

Autogénny tréning (AT) je jednou z najrozšírenejších relaxačných metód na celom svete. V období medzi dvoma svetovými vojnami ju vytvoril nemecký neurológ a psychiater Johann Heinrich Schultz. Ide o autosugestívnu techniku, teda techniku, ktorú vie človek na sebe aplikovať sám. Nejedná sa len o nácvik relaxácie, ale aj o metódu sebaprežívania a sebaovládania, ktorá môže mať účinky tak terapeutické ako aj v oblasti osobnostného rozvoja. Od začiatku jej existencie vzniklo viacero jej úprav a variant. Okrem klinickej sféry je psychológia športu jednou z tradičných oblastí jej efektívneho využitia. Túto metódu používajú aj slovenskí vrcholoví športovci, napr. Matej Tóth.

AT je systematický nácvik zameraný na rozvoj schopnosti navodiť si pomocou určitých formuliek stav príjemného, hlbokého pokoja a uvoľnenia, ktorý má zotavujúci účinok na celý organizmus, na duševný aj telesný stav človeka. Používa sa pri predchádzaní zdravotným poruchám, pôsobí proti nadmernému stresu a zvyšuje odolnosť organizmu voči záťažovým situáciám. Konečným cieľom je podľa Schultza stále dokonalejšie vnútorné uvoľňovanie a ponorenie sa do seba, vnútorné zmeny, ktoré posilnia to, čo je zdravé a zmiernia to, čo je nezdravé.

Cieľom autogénneho tréningu je:

Nácvik dokonalého uvoľnenia a tým intenzívnejšieho telesného a psychického odpočinku

 Dosiahnutie upokojenia a uvoľnenia v stresových situáciách, zníženie rušivých emócií (strach, tréma, zlosť a pod.), tlmenie nutkavých pocitov a nežiadúceho správania, podpora pozitívnych emócií

 Upokojenie a harmonizácia vegetatívnych funkcií nielen v stresových situáciách, ale aj v každodennom živote

 Zlepšenie schopnosti koncentrácie, mobilizácie telesných aj psychických síl a schopnosť rozhodovania sa

 Pri dlhotrvajúcom pravidelnom cvičení zvýšenie celkovej výkonnosti, vytrvalosti a psychickej odolnosti

 Zlepšenie sebakontroly a sebaovládania, prehlbuje sa porozumenie vlastným motiváciám, je možné „viesť dialóg s vlastným vnútrom“

 dosiahnutie harmónie, „pevného bodu v sebe“, vnútornej istoty, opory a vyrovnanosti

Metóda má tri stupne. V prvom, základnom stupni ide o nácvik ovládania telesných pocitov (napr. pocity tiaže, tepla). V strednom stupni ide o použitie individuálne vytvorených formuliek smerujúcich k harmonizácii osobnosti a ku zdokonaleniu schopnosti sebaprežívania a sebaovládania. V treťom, najvyššom stupni sa prevádza nácvik schopnosti vizualizácie a imaginácie a dochádza k ďalšiemu rozvoju schopnosti sebaprežívania.

Telesné ťažkosti môžu súvisieť s emočným životom alebo vnútorným konfliktom medzi „chcieť“ a „nemôcť“. Aj v takýchto prípadoch môže autogénny tréning prispieť k znovunavráteniu rovnováhy organizmu. Priaznivo pôsobí často už aj samotný základný stupeň AT, ktorý práve navodzovaním tiaže a tepla v končatinách, čo je spojené so skutočným prehĺbeným uvoľnením svalstva a zvýšeným prekrvením končatín umožňuje ovplyvniť i rôzne telesné funkcie a orgány.

Rôzne verzie a návody na prakt-zovanie AT nájdete aj voľne na internete. Správny nácvik jednotlivých častí je však základom úspechu. V prípade záujmu o nácvik tejto relaxačnej metódy pod dohľadom skúseného kouča nás neváhajte kontaktovať.

Autor:

Ing.Mgr. Peter Kuračka

športový psychológ


Anton Gajdoš - 80. narodeniny

Dnes oslavuje významné životné jubileum športovec, pedagóg a dlhoročný člen paralympijskej rodiny Anton Gajdoš. K jeho 80. narodeninám mu želáme všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia a šťastia. 


Doc. PhDr. Anton Gajdoš, DrSc. Dr. h. c.Narodil sa 1. júna 1940 v Dubrinici (Ukrajina).Študovať začal v školskom roku 1954/55 a maturoval v školskom roku 1956/57.Po ukončení stredoškolského štúdia študoval v rokoch 1957- 1961 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, v odbore telesná výchova - slovenský jazyk. Počas vysokoškolského štúdia systematicky trénoval športovú gymnastiku a v roku 1960 sa stal aj absolútnym majstrom Slovenska v kategórii mužov.Od roku 1964 až do roku 1990 pôsobil ako odborný asistent a ako docent na Katedre teórie a didaktiky gymnastiky Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Tu zároveň trénoval celý rad vynikajúcich slovenských gymnastov, ktorí pretekali za TJ Sláviu UK. V 70-tych rokoch bol i medzinárodným rozhodcom.V roku 1969 získal titul doktora filozofie (PhDr.) a v roku 1978 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. V rokoch 1971 až 1989 bol spoluriešiteľom viacerých úloh štátneho plánu základného výskumu, ktoré sa zaoberali najmä analýzou faktorov, určujúcich dosahovanie cieľov prípravy mládeže v športovej gymnastike. V roku 1990 získal titul docenta a téma jeho habilitačnej prednášky bola zameraná na vývojové tendencie tréningového zaťaženia v športovej gymnastike mužov a žien.Pôsobili na zahraničných univerzitách ako hosťujúci profesor - na Fakulte telesnej výchovy v irackom Bagdade v školskom roku 1971/72, Slippery Rock University (USA) v školskom roku 1990/91, Jyväskylä University, Fakulta športu a vied…

   Superfitonline prináša zaujímavosti aj odpovede

Súťaže zručnosti na vozíku, špeciálne kondičné video tréningy, články o športovej výžive, ale aj odpovede najlepšieho slovenského paralukostrelca Marcela Pavlíka priniesol v posledných dňoch projekt Superfitonline.


1.V prvom  rade sa skončila súťaž mesiaca máj, v ktorej sme prostredníctvom výzvy úspešného tenistu na vozíku Mareka Gergelyho oslovili priaznivcov stránky, aby nám posielali videá, v ktorých ukážu svoje zručnosti na vozíku, pri športe, pohybe, v exteriéri, či interiéri. Pri hodnotení sme zohľadňovali vek, skúsenosti, kondíciu, či charakter zdravotného znevýhodnenia. Do uzávierky 24. mája 2020 boli do súťaže prihlásené 3 súťažné videá a vzhľadom na skutočnosť, že všetky preukazujú vysokú pohybovú pripravenosť aktérov v nich účinkujúcich, vrátane obrovskej vôle a motivácie prekonávať aj tie najväčšie prekážky, rozhodli sme sa udeliť výhru v súťaži mesiaca máj všetkým trom videám, bez uvedenia poradia. Vôľa aktérov víťazných videí je obdivuhodná a zaslúži si nielen úctu a uznanie, ale aj ich adekvátnu prezentáciu, zacielenú na motiváciu ďalších zdravotne znevýhodnených ľudí. Všetko podstatné o vyhodnotení súťaže, vrátane všetkých troch víťazných videí nájdete na odkaze: https://www.superfitonline.sk/vysledky-sutaze-mesiaca-maj/ Na mesiac jún pripravujeme ďalšiu súťaž, tentokrát bude určite zameraná na stojacich športovcov a ich šikovnosť a obratnosť pri tréningu... 2.Ako sme už avizovali, v rámci kondičnej sekcie Dušana Chromého pribudli ďalšie dva špeciálne video-tréningy pre vozičkárov, ktoré sú výnimočne aj tým, že boli zostavené na základe skúseností jedného z najlepších stolných tenistov na vozíku v ČR a zároveň skúseného fyzioterapeuta na libereckej spinálnej…

 V „limitoch“ s Ivanom Husárom

Na návrat do domácich aj medzinárodných súťaží sa tešia aj zdravotne znevýhodnení športovci. Otázne však je, do akej miery sa ich dotknú po koronakríze ekonomické problémy. Štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ivana Husára navštívil aj s touto otázkou Stano Ščepán. 


Počúvajte pravidelnú reláciu „Bez limitov“ v utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko.


VV SPV aj o posune PH 2020

V Piešťanoch sa dnes koná rokovanie Výkonného výboru SPV. Na programe je viacero bodov, vrátane aktuálnych informácií ohľadom ročného posunu XVI. Paralympijských hier v Tokiu.


Ďalšími témami zasadnutia sú o. i. príprava Valného zhromaždenia SPV, Fond na podporu športu, národný projekt SME SI ROVNÍ a Paralympijské centrum Piešťany.


Paralyžiari majú za sebou prvé sústredenie

Sezónu 2020/2021 otvorili kvôli koronavírovým obmedzeniam o niečo neskôr ako plánovali. Ale od soboty 23. mája už začali naplno zarezávať. Ako prvé bolo na programe testovanie športovcov.


Uskutočnilo sa pod vedením nového kondičného trénera Dušana Chromého a dvojice reprezentačných trénerov Romana Petríka a Martina Makovníka. Reprezentačné A a B tímy posilnili pri testoch aj juniori, ktorí sa na sezónu pripravujú pod vedením Juraja Mederu. Sústredenie pokračovalo diagnostikou svalovej disbalancie, ktorú realizoval Kamil Povrazník a ďalšími tréningovými jednotkami až do utorka 26. mája. Ďalší program sústredení je naplánovaný až do konca augusta na Slovensku. „V prípade možnosti vycestovať do zahraničia za snehom môžeme program zmeniť. Ďakujeme Správe športových zariadení mesta Martin za kvalitný tréning na športoviskách a Penziónu Turčiansky dvor za pohodlné ubytovanie“, uviedol Martin Makovník, ktorý je zároveň aj manažérom reprezentačného tímu.

      Zrekreujte sa rodinne v piešťanských kúpeľoch

Dlhoročný partner slovenských paralympionikov Kúpele Piešťany pravidelne pripravuje zaujímavé pobytové balíčky. Tentokrát prichádza s ponukou unikátnej rodinnej dovolenky v hoteli Splendid. 


Podrobnosti o tejto ponuke nájdete v prílohe.

Paraplavci sa vrátili do vody

Po dva a pol mesačnej pauze, zapríčinenej covid odmedzeniami, sa slovenskí paraplavci opäť dostali do bazéna. Prvú tréningovú jednotku absolvovali včera na bratislavských Pasienkoch.


Vďaka spolupráci s prezidentom Slovenskej plaveckej federácie (SPF) Ivanom Šulekom (bývalý reprezentačný tréner slovenského paraplávania) sa podarilo vybaviť tri tréningové jednotky pre trojicu reprezentantov Tatiana Blattnerová, Radomír Pacák a Martin Batka v dňoch 25. – 27. mája. Doteraz sa venovali hlavne suchej príprave. "Veríme, že postupne sa otvoria aj ostatné bazény, aby plavci mohli opäť trénovať vo svojich materských, a zdokonaľovať svoju formu. Mnohé plavecké preteky z prvej polovice roka 2020 boli presunuté na jeseň. Držíme palce našim reprezentantom do nadchádzajúcej, síce skrátenej, ale o to náročnejšej sezóny", uviedol predseda ŠTK paraplávania Svätopluk Pacák.    

Sledujte už zajtra ďalší Paralympijský magazín

Príbehy silných, ktorí musia byť ešte silnejší. Aj o tom je najbližší Paralympijský magazín na Dvojke RTVS. Plný príkladov toho, ako a prečo športujú zdravotne znevýhodnení športovci aj počas pandémie.


S nasadením a v rámci možností aj doma naplno. Koronavírus ukradol športovcom súťaže, odsunul túžby po úspechoch na paralympijských hrách v Tokiu. Viacerí už mali v týchto dňoch gradovať svoju športovú výkonnosť. Mesiace improvizácií v tréningoch by sa však mohli postupne skončiť. Aj keď je stále pred nami veľa neznámych, vrátane obnovenia športových súťaží, paralympionici, aspoň tí, ktorých sme navštívili doma, športové prázdniny nemajú. Ponúkame príbehy stolného tenistu Petra Mihálika a športového strelca Radoslava Malenovského, ale aj ďalšie príklady húževnatosti a lámania bariér našich najlepších tenistov na vozíku aj boccistov, paralympijských víťazov z Ria.

V seriáli spomienok sa Paralympijský magazín vráti k PH v Londýne 2012, ktoré sú dôkazom hľadania ciest ku šťastiu. Vysiela RTVS na Dvojke v sobotu 23. mája o 11:45 hod. 

 

 


Zajtra štart sezóny 2020/2021 v paraalpskom lyžovaní

Začne sa päťdňovým sústredením v Martine, kde športovci absolvujú vstupné testy a športovú diagnostiku, následne sa budú venovať príprave na suchu, do ktorej zahrnuli aj atletiku a turistiku. Do konca augusta majú v pláne až osem sústredení na Slovensku.


Okrem Martina by mali zamieriť aj do Piešťan a Vysokých Tatier. „Samozrejme, situáciu neustále sledujeme a hneď ako sa naskytne šanca, by sme vyrazili na rakúske ľadovce ako po iné roky“, povedal manažér reprezentácie v paraalpskom lyžovaní Martin Makovník. Príprava by mala smerovať k budúcoročnému vrcholu – MS 2021, ktoré by sa mali uskutočniť v nórskom stredisku Hafjell a z dlhodobého hľadiska k ZPH 2022 v Pekingu. Sezóna 2019/2020 bola špecifická – nekonali sa ZPH ani MS, navyše kvôli zraneniam vypadla trojica medailistov zo ZPH. V novembri sa na tréningovom sústredení v Rakúsku zranil Jakub Krako, ktorý si roztrhol predný krížny väz v pravom kolene a prišiel o celú sezónu. Aktuálne je v štádiu rekonvalescencie, ktorú mu ešte sťažili obmedzenia ohľadom COVID 19. „Vypadla mi kvôli tomu časť rehabilitácie, ale momentálne už koleno zaťažujem a snažím sa dobehnúť zameškané. Uvidíme, čo to urobí na snehu. Ale verím, že sa dám úplne dokopy a pre budúcu sezónu už budem fit“, informoval päťnásobný paralympijský šampión. Zranenie kolena utrpela v decembri aj Petra Smaržová. A naša jednotka Henrieta Farkašová prelaborovala s rovnakým zdravotným problémom celú sezónu. Napokon absolvovala operáciu inkriminovaného kolena, ktoré už začala pomaly zaťažovať a postupne sa tiež pripravuje na návrat na svahy. Už pod vedením nového navádzača Michala Červeňa, keďže vlani ukončila spoluprácu so svojou dlhoročnou navádzačkou Natáliou Šubrtovou. Prioritne sa…