Dvadsaťjedenročný Košičan Ján Šulák vidí od narodenia len na dvadsať percent. Viac mu poškodená sietnica nedovoľuje, no s o to väčšou vervou športuje. „Behával som polmaratóny, skúšal taekwondo, lyžovanie. Keď však tréner bežcov na lyžiach Igor Hovorič odišiel do zahraničia, nemal som pod kým trénovať. Skúšal som aj zjazdové lyžovanie, ale na to mám už vysoký vek. Tak som sa dal na cyklistiku,“ vraví Šulák – v poradí tretí parašportovec, ktorého vám po lyžiaroch Alexandre Rexovej a Martinovi Batkovi predstavujeme v rubrike Naše talenty.
Na trenažéri každý deň
Sprvoti doplnkový šport si postupne zamiloval. „Aj preto, že sa mi v ňom darilo. Po dobrých výsledkoch som súhlasil, že sa vrhnem do plnej prípravy,“ vraví náš nádejný paracyklista.
Kedysi mal navádzačku pri behu, takže na pilota tandemového bicykla si zvykal ľahko. „Doma trénujem s Jarkou Zrubákovou, no pravidlá súťaží nedovoľujú, aby som pretekal so ženou. Tak na preteky chodím s Martinom Jakubisom, skúseným jazdcom,“ vysvetľuje náš reprezentant. „Pilot tandemu je dôležitý. Jeho skúseností rozhodujú, ako sa budeme hýbať,“ vysvetľuje Šulák.
Hneď v prvých pretekoch vlani v Púchove dal o sebe vedieť. Náš tandem si vo Svetovom pohári vyjazdil vo svojej kategórii sľubné štvrté miesto.
Krutá zima, aká tieto dni zavládla na Slovensku, nedovoľovala Šulákovi veľa tréningov vonku. „Pandémia koronavírusu na to ani vplyv nemá. Ale keď sneží, ide to len ťažko,“ vraví.
O to viac maká Šulák doma v Košiciach na najmodernejšom trenažéri značky Zwift. „Za mesiac prejdem desiatky kilometrov kilometrov. Trénujem každý deň,“ vysvetľuje prvák na Vysokej škole pedagogickej v Košiciach, kde sa rozhodol študovať psychológiu.
Na otázku, či sa viac cíti ako lyžiar či cyklista má dnes už jednoznačnú odpoveď. „Cyklista. Zapáčilo sa mi to. Nehovorím, že keď bude možnosť, že si v zime nevyskúšam aj bežecké lyžovanie, ale na bicykli som rád. Cesty a kopce, to je moje. Verím, že sa postupne dočkám aj nejakých dobrých výsledkov,“ trúfa si.
Už v máji v Belgicku?
O svojich schopnostiach bude môcť presvedčiť možno už v máji na pretekoch Svetového pohára v belgickom Ostende, kde by okrem Patrika Kurila, Ondreja Strečka, Jozefa Metelku, Anny Oroszovej, Miloša Hudeca, Dana Kuklu, tandemu Juraj Práger – Ján Gálik a Ľubomíra Jančího nemal chýbať ani Šulák.
„Otázkou zostáva, či sa preteky vôbec pôjdu. V tejto chvíli to ešte nie je definitívne uzavreté. Hneď po nich by sme mali ísť ešte aj do Talianska, ale ani toto kolo ešte oficiálne potvrdené nemáme. Sám som zvedavý, ako to dopadne. Ak by sa však zrušilo, tak určite zorganizujeme aspoň preteky v Púchove, ktoré s tými belgickými časovo kolidujú,“ vysvetľuje tréner našich paracyklistov Branislav Režňák.
Na Šuláka, ktorého meno registruje od leta minulého roka, má však náš skúsený cyklistický odborník len slová chvály. „Jeho výkonnosť je už teraz veľmi dobrá. Vidno, že v minulosti športoval. Má vynikajúce vytrvalostné a silové predpoklady. Dovolím si tvrdiť, že jeho štartovacia pozícia je o čosi vyššia ako u niektorých iných. Len mu ešte musíme vybaviť medzinárodnú klasifikáciu. Tú by mohol absolvovať práve na spomínaných pretekoch v Belgicku,“ vraví Režňák.
Pripravený do Paríža
Či Šulákovi energia a nasadenie vydrží, ukáže až čas, no je pripravený bojovať. „Tokio už asi nestihnem, no do Paríža by som sa mohol prebojovať,“ verí si. Zaujímal nás aj fakt, či sa Režňák nebojí, že mu nová nádej jedného dňa ubzikne k bežeckému lyžovaniu. „Určite nie, samotný beh je predsa výborným doplnkom k cyklistike. Veľa cyklistov začínalo práve na bežkách,“ zakončil s úsmevom.
RASTISLAV HRÍBIK