Po čom človek viac túži. Po láske alebo po zdraví? Vážna otázka. Aj jedno je dôležité aj druhé. Láska dáva životu zmysel. Je na vrchole hodnôt. Dáva totiž zmysel aj utrpeniu, dokonca aj deficitu zdravia.
Napríklad mnohí rodičia nasadzujú zdravie pre svoje deti. Láska však nekončí na hranici rodiny ak je skutočnou, živou, opravdivou láskou. Aj život bez plného zdravia je zmysluplný a môže byť plný lásky. Aj paralympijské hnutie je krásnym príkladom toho, ako ľudia ktorí nemajú plné zdravie v solidarite, v úcte a v láske dokážu byť veselí a šťastní. Ako dokážu obohacovať svoje okolie. Ale to nejde bez lásky. Práve ona častokrát pomáha „lámať“ nepriaznivé osudy.
„Akokoľvek je to ťažké, nesmiete sa vzdávať. Svojich snov a túžob, svojich cieľov…“ tvrdí cestný cyklista Vladislav Janovjak, ktorý dlhé roky čakal na paralympijskú medailu. A dočkal sa, v Londýne 2012. „Často som premýšľal, prečo mám poškodený zrak práve ja. No k ničomu to neviedlo. Naopak, prvé úspechy ma nasmerovali, že aj bez dobrých očí môžem niečo dokázať. Najskôr sám sebe a následne aj ostatným.“
Kde skrývajú zdravotne znevýhodnení športovci svoju vnútornú silu? V poznaní? V skúsnostiach? V nekonečnej vôli? Návrat do života plného radosti býva pre mnohých ťažky, nekonečne dlhý a neraz popretkávaný trápením. Príbeh lukostrelca na invalidnom vozíku Marcela Pavlíka je o jeho túžbe po lietaní, ktorá ho priviedla k paraglidingu. Ťažký úraz po páde z výš- ky takmer 60 metrov mu zlomil vytúžené „krídla“, ale nezlomil jeho vôľu. Našiel si „okrídlené šípy“ a v rokoch 2014 a 2015 sa stal najlepším lukostrelcom na Slovensku. Predvlani vyhral majstrovstvá Európy na šampionáte starého kontinentu v Nottvile. V roku 2002 si poškodil chrbticu pri paraglidingu v Západných Tatrách. Mal 27 rokov. Paradoxne v čase, keď sa rozhodol skončiť s adrenalínovým lietaním. „Mal som už za sebou nepríjemné pády a zdalo sa mi rozumné už viac nepokúšať osud. Napokon si ma však predsa len našiel. Asi to tak malo byť…“
Prečítajte si celý článok v našom Paralympionikovi plus.