V zime monolyža, v lete plavecký bazén. Pandémia Martinovi poprehadzovala termínový kalendár, no na šport nedá dopustiť. A sníva, že sa raz prebojuje na paralympijské hry. Či už ako paraplavec alebo paraalpský lyžiar. „Ani neviem, či niektorý z tých dvoch športov uprednostňujem. Mám to tak fify-fifty,“ vysvetlil nám zo šamorínskej bubliny, kde sa už po druhý raz pripravuje na nadchádzajúce športové súťaže. A popritom usilovne študuje – online. „Predtým chodil do Bratislavy na evanjelické osemročné gymnázium, ale povedal si, že mu to nestačí. Teraz je prvák na bilingválnom anglickom gymnáziu. Je to drahá škola, ale dostal štipendium,“ vysvetľuje nám jeho mama Martina Batková, ktorá okrem Martina vychováva aj o tri roky staršieho brata Braňa.
Už 20 operácií
Kým starší Braňo sa narodil zdravý, Martin trpí vrodenou genetickou chorobou (skeletová dysplázia), ktorá postihuje všetky kĺby. Najskôr vládal chodiť aspoň s barlami, od desiatich rokov je už len na vozíku. „Tú diagnózu mám asi ako jediný na Slovensku. Do dnešného dňa mám za sebou viac ako dvadsať ortopedických operácií. Svoje šťastie som si vyčerpal hneď po narodení,“ napísal Martin v školskej eseji. Ťažko sa to číta.
Po každej operácii nasledujú dni v sadre a týždne v kúpeľov, kde sa učí chodiť odznova, no Martin sa so životom napriek všetkým prekážkam ruve ďalej. „Tie operácie musí absolvovať až do ukončenia rastu. Na elimináciu deformácií. No práve on nás s tým naučil žiť,“ chváli mladšieho syna M. Batková.
Nezlomný charakter však už prináša výsledky. Na vlaňajších paraplaveckých pretekoch IDM v Berlíne získal Batka v najmladšej kategórii juniorov vo svojej kategórii zdravotného znevýhodnenia štyri medaily – zlato na sto znak, striebra na krauliarskej stovke a znakárskej päťdesiatke a bronz v krauliarskom šprinte na 50 m.
„Dnes mi však už asi viac vyhovujú dlhšie trate. Mám rád napríklad 200 m polohové preteky. Ak sa však bavíme o šanci splniť limit na blížiacich sa majstrovstvách Európy na Madeire, tak si najviac verím na sto metrov prsia alebo v krauliarskom šprinte,“ odpovedá po chvíľke rozmýšľania Martin.
Paralympijské sny
Teória stále pripúšťa aj možnosť, že by sa kvalifikoval už na tohtoročné paralympijské hry do Tokia, Batka však nad tým zbytočne príliš nešpekuluje. „Rád by som išiel, ale nemá zmysel sa k tomu upínať. Napokon, vidím aj tie časy, aké zatiaľ dosahujem. Uvidím ako na tom výkonnostne budem,“ nestavia si vzdušné zámky. Vediac, že má celú športovú kariéru ešte pred sebou.
Pokojne by vraj šiel aj na zimnú paralympiádu. Na monolyži, na ktorej preteká posediačky, dosahuje čoraz sľubnejšie a sľubnejšie výsledky. Ba už si stihol aj zasúťažiť na pretekoch v Jasnej. „Moje zatiaľ jediné preteky, hádam ich tento rok zvládnem viac,“ dúfa Martin.
Aj podľa mamy robí na monolyži evidentné pokroky. „Keď sme ho v šiestich rokoch na ňu postavili na Donovaloch, za týždeň už na nej jazdil sám. Boli sme prekvapení,“ spomína. Dnes už jazdí na kvalitnejšej nemeckej značky. „Keď ju dostal, tvrdil, že je to ako keď vymeníte trabanta za porsche,“ smeje sa M. Batková.
Nové kúsky sa na nej za pomoci špecializovaných odborníkov učil aj na dvoch kurzoch v Česku v rámci projektu Monoski, zameraného na prípravu úzkeho okruhu zdravotne znevýhodnených lyžiarov z Česka doplnených o talenty z okolitých krajín. „Práve na pokrytie nie malých nákladov sme využili veľkú časť dotácie od Slovenského paralympijského výboru,“ vysvetľuje. Ide o dotáciu, ktorú SPV poskytla Batkovi v rámci projektu #nerozlučiteľní. www.nerozlucitelni.sk
Čo všetko zdravotný stav a pandémia koronavírusu umožní Batkovi v kalendárnom roku 2021 absolvovať – v pláne sú okrem ME na Madeire aj plavecké preteky v Berlíne, v Sheffielde či v Lignane – je dnes vo hviezdach. No jedno je isté, Batka pôjde do všetkého na plný plyn. Vie, že len tak má šancu, naplniť si niektorý zo svojich veľkých športových snov. Či už v najbližšom čase alebo neskôr.
RASTISLAV HRÍBIK