Na predchádzajúcich paralympiádach, ba ani na MS ešte medailu v zjazde nezískal. O to viac ho tešila, ba aj príjemne prekvapila. A to si ešte „dovolil“ malú chybu v úvode jazdy. „Priznám sa, že keď nám pôvodne tri plánované tréningy na zjazde zredukovali len na jediný, veľké nádeje som si nerobil. A po malom zaváhaní na začiatku trate, ani nehovoriac.“ Lenže potom sa Kubo rozbehol až sa zdalo že „zramuje“ aj svojho navádzača. Dostal sa mu dosť blízko za chrbát. „Možno sme nejaké desatiny stratili, ale na víťazstvo by to zrejme nestačilo,“ zhodnotil triezvo priebeh pretekov. Manželka mu vraj povedal, že čím sa bude viac ponáhľať, tým bude skôr doma, kde ho čaká len niekoľkodňový synček Leonard.
Branislav Brozman, s ktorým Jakub Krako jazdí len druhú sezónu žiaril v cieli viac než kórejské slniečko, ktoré sa oprelo najmä do spodnej časti zjazdovky. „Nesmierne sa teším, mám tu rodičov, medaila je super,“ tancoval mu úsmev na perách.
„Zvyčajne mávam v zjazde lepšie tréningy než súťažné jazdy. Zjazd bol vždy mojou prípravou najmä na Super G a obrovský slalom. Tentoraz sa moja súťažná jazda kvalitou veľmi priblížila tým najlepším v tréningu. Je to dobrý signál do ďalších súťaží,“ žartoval Jakub Krako, ktorého už ťahala jedna z dobrovoľníčok, aby s ním dohodla odvoz na ceremoniál odovzdávania medailí. Aké príjemné starosti. Také môžu byť čo najčastejšie – zhodli sme sa. (spn)