Farkašová a stoní tenisti paralympionikmi roka

23.12.2017

Farkašová a stoní tenisti paralympionikmi roka

V piatok 22. decembra v SND v Bratislave slávnostne vyhlásili najúspešnejších športovcov roka 2017. V kategórii najúspešnejších jednotlivcov zvíťazila zjazdárka Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou a v kategórii družstiev stolní tenisti Ján Riapoš a Martin Ludrovský. 


V rámci galavečera im ceny odovzdal prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel. Henrieta Farkašová získala v roku 2017 na MS v Tarvisiu štyri tlaté a jednu striebornú medailu. Druhá skončila v ankete športová strelkyňa Veronika Vadovičová, ktorá vytvorila počas roka šesť svetiový rekordov adominovala na SP, tretí majstser sveta na dráhe aj v časoivke na ceste cyklista Jozef Metelka. V kategórii športových družstiev stolní tenisti zvíťazili na MS družstiev v Bratislave aj na ME v Lašku a Riapoš s Ludrovským neprehrali počas roka na vrcholných súťažiach ani jednu štvorhru. Druhé skončilo družstvo boccistov a tretia slovenská reprezentácia zdravotne znevýhodnených športovcov v curlingu.  Športovcom roka 2017 sa stal podobne ako v rokcoh 2013 a 2015 cyklista Peter Sagan. (spn)


Curleri pokorili po Fínoch aj ďalších severanov

Vo svojom štvrtom vystúpení na paralympijskom turnaji v Gangneungu zvíťazila slovenská reprezentácia v curlingu na vozíku dnes dopoludnia nad tímom Švédska 8:3. O 14:35 (6:35 SEČ) sa ešte stretne s Nemeckom.


O slovenskom triumfe sa tentokrát rozhodlo hneď v úvode. Po troch endoch sme viedli 5:1 a zápas sme už nepustili z rúk. Pred posledným endom to už súperi vzdali. Priebeh: 3:0, 0:1, 2:0, 1:0, 0:2, 1:0, 1:0, X Po štyroch kolách vedú priebežnú tabuľku Čína a domáca Kórea – oba tímy vyhrali všetky zápasy. Slovensko je s dvomi víťazstvami a dvomi prehrami na siedmom mieste v poli 12 účastníkov. Čaká nás ešte ďalších sedem zápasov. (vg)

Curling: prehra aj v druhom dnešnom zápase

Po popoludňajšej prehre 5:7 s domácou Kóreou nezvládli slovenskí reprezentanti ani záver večerného zápasu so Švajčiarskom a prehrali 5:6. Slovensko má z troch zápasov na konte jedno víťaztsvo a dve prehry.

 


Ešte pred posledným endom sme viedli 5:4, ale v záverečnom pribudli dva víťazné body na konte Helvétov. Priebeh: 0:3, 1:0, 1:0, 1:0, 1:0, 0:1, 1:0, 0:2. Zajtra hráme o 9:35 hod (1:35 SEČ) so Švédskom a o 14:35 (6:35 SEČ) s Nemeckom.

Prepol hlavu a našiel stratenú radosť

Sotva precitol, hľadal čas na hodinkách 2:50 ráno. Priskoro na čokoľvek. Lenže v hlave blúdili stovky myšlienok. Spánok sa zdal po nešťastnom vypadnutí v zjazde utópiou. Keď napokon o štvrtej predsa len zaspal, o 4:30 zazvonil budík. Treba sa chystať na Super G...


„Dlho sme sa po nedokončenom zjazde s Mirom rozprávali,“ priznal jeho navádzač Maroš Hudík. Trpezlivý, mierny a dobrosrdečný chlap. „Spomínal už kadejaké katastrofické scenáre. Vraj či sa radšej nedáme na biatlon...“ Zrakovo znevýhodnený Miro Haraus cítil po úvodných pretekoch na paralympijských hrách v Pjongčangu riadnu frustráciu. V jeho najsilnejšej disciplíne v zjazde spravil chybu už na začiatku trate a nádeje na prvé zlato z paralympiády sa utopili v návale sklamania a zlosti. Po dvoch tretích miestach vo Vancouveri 2010 a po striebre zo Soči 2014 veľmi túžil skompletizovať medailovú postupku. Pred štyrmi rokmi stál v zjazde na stupňoch víťazov. Tentoraz v „kaluži“ trpkosti. Na striebornej priečke ho nahradil Jakub Krako, ktorého v zjazde aj v Super G v sezóne viac menej pravidelne zdolával. Namiesto súboja však za jeho menom svietili tri písmenká DNF (Did Not Finisch). Aj preto bola následná noc ťažká. Aj preto tŕpol, či sa mu podobná „galiba“ nezopakuje aj v Super G s prevýšením 540 m. „Na štarte ma obchádzali kadejaké myšlienky,“ priznal po dojazde. „Snažil som sa prepnúť hlavu, že ide len o tréningovú jazdu.“ Spočiatku ho adrenalín takmer pridusil. Začal agresívne. „Trochu som predčasne odštartoval, navádzač ma musel dobiehať.“ No po prvých bránkach našiel optimálny rytmus. Sotva so štartovým číslom päť preťal cieľovú čiaru sa výsledkovej tabuli sa pri jeho mene objavila jednotka.…

Po vyrovnanom priebehu nešťastná prehra v závere

Slovenskí curleri na vozíku vstúpili včera víťazne do ZPH 2018 v zápase s Fínskom. Dnes popoludní bola ich súperom domáca Kórea, ktorej podľahli 5:7. Večer o 19:35 (11:35 SEČ) ich čakajú Švajčiari.


Zápas bol až do konca vyrovnaný. Do posledného ôsmeho endu vstupovali oba tímy za stavu 5:5. Hráč Dušan Pitoňák: „Bol to vyrovnaný zápas až na tie posledné hody. Mali viac športového šťastia. Dúfam, že večerný zápas, aj tie ďalšie, už budú so šťastnejšími koncami pre nás".   Peter Zaťko dnes debutoval na paralympiáde prehrou. „S Kórejčanmi sú to vždy vyrovnané zápasy. Je to o pár kameňoch. Dnes sme mali smolu v tom poslednom ende, ale inak zápas bol super. Držali sme s nimi krok, chvíľami sme boli dokonca vpredu. Treba si z toho zobrať pozitíva a pripraviť sa na ďalší zápas“. Tréner František Pitoňák: „Už to začína vyzerať tak, že Kórea je náš komplex. Ako v Soči, aj tu sme ich mali na lopate. Smola bola v tom, že v poslednom ende nikto nehodil ani jeden kameň. Stačilo hodiť jeden dobrý a bolo by to bývalo naše. Ale nevadí, pred nami je ďalších deväť zápasov. Dávame hlavy hore a ideme ďalej“. Priebeh: 2:0, 0:3, 2:0, 0:1, 0:0, 1:0, 0:1, 0:2.    Roman Végh

Pridali sa aj muži: zlato Kraka, bronz Harausa!

Súťaž zrakovo znevýhodnených mužov v Super G sa stala takmer dokonalou gala šou Slovákov v ďalekej Kórei. Trochu ju „pokazil“ iba Talian Bertagnolli, ktorý sa napokon fantastickým finišom vklinil medzi našu dvojicu.

 


Jakub Krako s navádzačom Branislavom Brozmanom získali po včerajšom striebre v zjazde tentokrát zlato a Miroslav Haraus vybojoval spolu s Marošom Hudíkom bronz. Skvele sa držal aj jediný nevidiaci pretekár Marek Kubačka, ktorý štartoval spolu Máriou Zaťovičovou ako prvý z našich pretekárov. Napokon skončil na 7. priečke. Vynikajúce šieste miesto vybojoval v najpočetnejšie obsadenej skupine telesne znevýhodnených stojacich mužov Martin France. Jakub Krako: „Vyštartovali sme síce s pokojnou hlavou, ale jazda sa mi zdala byť dosť chaotická. Bolo to však v tom, že sme sa snažili ísť čo najrýchlejšie a s rýchlosťou prichádzajú chyby. Podarilo sa mi obhájiť prvenstvo v super G, čo som veľmi nečakal. Mám pred sebou ešte ďalšie štarty, kde by som rád rozšíril medailovú zbierku“. Miroslav Haraus: "Preteky boli poriadne náročné, o to viac si cením zisk bronzu. Po vypadnutí v sobotňajšom zjazde som to mal ťažšie, bol som veľmi sklamaný. Mám radosť z každej medaily, ktorú sa mi podarí získať pre Slovensko“. Marek Kubačka: "Trať bola celkom fajn. Je však príliš rovinatá a ja mám radšej strmšie úseky. Mal som čo robiť, aby som súperov ponaháňal. Pred spoločnou paralympijskou premiérou som bol pokojnejší ako zvyčajne, snažil som sa urobiť všetko pre to, aby som mal nastavenú správne hlavu." Martin France: „Tesne pred cieľom ma na trati rozhodilo, vletel som tam vo veľkej rýchlosti. Môj cieľ bol skončiť do šestky, ale necelých osem desatín (od bronzovej medaily …

Super G: druhé zlato Henriety Farkašovej!

Najúspešnejšia slovenská lyžiarka naplnila predpoklady aj v druhých pretekoch XII. ZPH a zvíťazila s navádzačkou Natáliou Šubrtovou pred dvojicou britských pretekárok. V Pjongčangu tak zatiaľ plní svoj zámer - vyhrať 5 zlatých medailí.


„Na trati som sa dnes cítila veľmi dobre, aj keď bola horšia ako včera. V niektorých pasážach bola mäkšia, boli tam ryhy. Ale inak som si  ju užívala a myslím si, že som odviedla dobrú prácu, aj keď tam boli nejaké drobnejšie zaváhania. Celkovo hodnotím jazdu pozitívne a teším sa z výsledku“, povedala momentálne už sedemnásobná paralympijská víťazka bezprostredne po pretekoch. Pri otázkach médií sa vrátila aj k jednotlivým časovým úsekom svojej jazdy. „Ja zvyknem mať väčšinou také pomalšie štarty, pár brán kým sa do toho dostanem, takže tie prvé medzičasy bývajú pomalšie. Dnes to bolo tiež tak a potom som to doháňala vo zvyšnej časti trate. A v tej spodnej časti to bola taká technickejšia pasáž a tam mám navrch oproti súperkám. To sú časti trate, kde ich môžem poraziť“. Vo Vancouvri 2010 Henrieta Super G vyhrala, pred štyrmi rokmi v Soči v tejto disciplíne skončila bez medaily. „Ani som sa nad tým nejak nezamýšľala, že som v Soči v tejto disciplíne spadla. Snažila som sa len zájsť skvelú jazdu, takú akú viem, lebo rýchlostné disciplíny mám rada. Práve v tejto sezóne sme si ich veľmi neužili, tak som si povedala, že musím naplno využiť tieto skvelé podmienky, ktoré tu sú a som rada, že sa to aj podarilo.“ Naša jediná zástupkyňa v súťaži telesne znevýhodnených stojacich žien Petra Smaržová preteky nedokončila. „Nevošla som sa do bránky, mala som zlý nájazd. Bola to prechodová bránka, za horizontom v oblúku. Tento neúspech chcem čo…

So zlatými krídlami

Akoby im posledné sekundy pred štartom všetci chceli vliať extradávku sebavedomia. Fyzioterapeut Stano Kliman, tréner Martin Makovník no najmä Dušan Šaradín. „Hustili“ do dievčat čarovné slovíčka s jediným želaním – aby to vyšlo. A ono to vyšlo...

Prvý ostrý štart na žiadnom veľkom podujatí nebýva jednoduchý. Tobôž, keď Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou patria aj v Pjongčangu k favoritkám. Našťastie, už dostatočne skúseným a najmä psychicky odolným. Nevykoľajil ich ani škaredý pád Britky Manny Fitzpatrickovej, keď sa už koncentrovali na svoj výkon. Sotva sa na 207 cm dlhých lyžiach odpichli zo štartu, bolo jasné, že letia dolu svahom za zlatými krídlami.  

„Preteky sa lámu a vyhrávajú v poslednej tretine trate,“ konštatoval neskôr v cieli Dušan Šaradín. A práve v závere bola Heňa Farkašová najsilnejšia a najrýchlejšia. Na prvom aj druhom medzičase sa totiž na čelo tlačila ďalšia Britka Millie Knightová. V cieli však zaostala za našou víťazkou o 0,86 sekundy. Prvá paralympijská disciplína v Pjongčangu a hneď prvé zlato pre Slovensko. „Skvelý pocit,“ tešili sa Heňa aj Natália spoločne. A užívali si aj maratón rozhovorov pre médiá z rôznych končín sveta. Jedno im však neprezradili. Že majú spoločne dve zlaté krídla – ako na poštovej známke Igora Piačka. Nemusia všetci vedieť, že jedna zlatá medaila im v Pjongčangu nestačí. Henrieta Farkašová ich má v zbierke z Vancouveru, Soči a aktuálne už aj z Pjongčangu šesť. Mimochodom, spolu s Jakubom Krakom zvýšila hneď prvý deň hier počet slovenských medailí zo zimných paralympiád už na 46. Nechceme provokovať, ale k päťdeiatke to naši zdravotne znevýhodnení športovci na ZPH nemajú už tak ďaleko... (špn)


Konečne medaila aj zo zjazdu

„Už ako chlapec som o tom sníval. Získať medailu z kráľovského zjazdu. No čím som  starší, tým mám z rýchlosti v zjazde väčší strach. Už som si myslel, že na tento sen budem musieť zabudnúť,“ smial sa šťastný Jakub Krako v cieli úvodnej zjazdárskej disciplíny na ZPH 2018. 

 


Na predchádzajúcich paralympiádach, ba ani na MS ešte medailu v zjazde nezískal. O to viac ho tešila, ba aj príjemne prekvapila. A to si ešte „dovolil“ malú chybu v úvode jazdy. „Priznám sa, že keď nám pôvodne tri plánované tréningy na zjazde zredukovali len na jediný, veľké nádeje som si nerobil. A po malom zaváhaní na začiatku trate, ani nehovoriac.“ Lenže potom sa Kubo rozbehol až sa zdalo že „zramuje“ aj svojho navádzača. Dostal sa mu dosť blízko za chrbát. „Možno sme nejaké desatiny stratili, ale na víťazstvo by to zrejme nestačilo,“ zhodnotil triezvo priebeh pretekov. Manželka mu vraj povedal, že čím sa bude viac ponáhľať, tým bude skôr doma, kde ho čaká len niekoľkodňový synček Leonard. Branislav Brozman, s ktorým Jakub Krako jazdí len druhú sezónu žiaril v cieli viac než kórejské slniečko, ktoré sa oprelo najmä do spodnej časti zjazdovky. „Nesmierne sa teším, mám tu rodičov, medaila je super,“ tancoval mu úsmev na perách. „Zvyčajne mávam v zjazde lepšie tréningy než súťažné jazdy. Zjazd bol vždy mojou prípravou najmä na Super G a obrovský slalom. Tentoraz sa moja súťažná jazda kvalitou veľmi priblížila tým najlepším v tréningu. Je to dobrý signál do ďalších súťaží,“ žartoval Jakub Krako, ktorého už ťahala jedna z dobrovoľníčok, aby s ním dohodla odvoz na ceremoniál odovzdávania medailí. Aké príjemné starosti. Také môžu byť čo najčastejšie – zhodli sme sa. (spn)      

Fínsko hrýzlo ale výhra je naša

Pôvabnej Monike Kunkelovej zo dva razy vykĺzlo z úst slovíčko, ktoré bežne nepoužíva. Na znak frustrácie, že jej úvodné hody v rámci curlingového turnaja nevychádzali tak ako by chcela. Našťastie, aj Fíni mali dôvod na zahrešenie.

 


Slovensko vstup do paralympijského curlingového turnaja zvládlo. „Fíni ma prekvapili, hrýzli viac ako sme čakali, ale napriek napätiu z úvodu stretnutia náš tím duel zvládol,“ hodnotil po zápase reprezentačný tréner František Pitoňák. Nie nadarmo pred pár dňomi v paralympijskej dedine naznačil, že má žolíkov v rukáve. Pred štyrmi rokmi v Soči zdolalo naše curlingové družstvo Fínsko 9:6. Tentoraz 7:6. „Všetci sme boli trochu napätí, nielen ja,“ priznal Imrich Lyócza, ktorý mal po štyroch letných paralympiádach svoju zimnú premiéru. Zdalo sa, akoby sa naši curleri úvodné tri endy na ľade hľadali. Fíni na tom však boli horšie. Na rozdiel od našich sa nenašli až do konca duelu. Yrjo Tapani Jääskelainen zahral za celé stretnutie snáď len jeden dobrý kameň. Ak sa dostal do „hausu“, tak len náhodou. „Príchodom divákov sa totiž ľadová plocha trochu zmenila, hráči museli oproti tréningom nájsť optimum točivosti pri svojich hodoch,“ poznamenal tréner. Bolo to vidno najmä v treťom ende. Namiesto plus troch bodov bol mínus jeden a Fínsko vyhrávalo 2:1. Dušan Pitoňák netrafil vo výhodnej pozícii a začali sme sa so súperom ťahať za prsty. Našťastie, nevydarený hod rýchlo hodil za hlavu a po polčase mal presnejšiu ruku. Najmä v šiestom, ako sa ukázalo rozhodujúcom ende, ktorý zakončil s rutinou starého mazáka a Slovensko vyhrávalo 6:3. Akonáhle sa v ďalšom podarilo získať ďalší bod, koncovka sa hrala na istotu. „Vyhadzovali sme kamene…