Po Havaji chce zažiariť aj v Tokiu

14.09.2020

Po Havaji chce zažiariť aj v Tokiu

Američan Roderick Sewell zvládol ako prvý na svete po nadkolennej amputácii oboch nôh slávneho triatlonového Ironmana. Teraz spriada plány ako o rok vyloviť medaily z bazéna na paralympijských hrách.


Ešte pred jeho druhými narodeninami mu amputovali obe nohy. Ako osemročný skončil s matkou na ulici a chvíľu boli obaja odkázaní len na pomoc druhým. A do toho musela jeho matka Marian Jacksonová, ktorá na jeho výchovu bola celý život sama, od ostatných členov rodiny donekonečna počúvať, že bola hlúposť opustiť dobre platený džob v americkej armáde. No keď prišiel na svet Roderick, Marian zistila, že nikdy nebude ako ostatné deti, dala výpoveď a rozhodla sa starať len o neho. Ani ju určite nenapadlo, že sa stará o budúceho šampióna. Roderick Sewell sa vlani stal prvým paralympijským športovcom s nadkolennou amputáciou oboch nôh, ktorý dokončil slávne triatlonové preteky Ironman na Havaji. Zatiaľ posledné, tie tohtoročné, naplánované opäť na október, už organizátori pre pandémiu koronavírusu zrušili.

Cieľový bonus: náručie matky

Sewell havajského Ironmana (3,8 km plávania, 180 km na bicykli a maratónsky beh na 42, 195 km) zvládol za zhruba šestnásť a pol hodiny. V závere už nevládal, žalúdok mal vraj totálne skrútený, no rezignovať nemohol. „Poháňala ma túžba dokázať to a navyše všade po trati ma povzbudzovali fanúšikovia. Vrátane kopcu detí. To nešlo vzdať sa,“ spomínal Sewell na vlaňajší jedinečný zápis do histórie. Hneď v cieli padol do náručia matky, ktorú tak veľmi chcel potešiť.

Nemala to s ním ľahké. „Keď bolo jasné, že prídem o nohy, niesla to veľmi ťažko. Nedokázala si predstaviť, ako môžem s takým hendikepom plnohodnotne žiť,“ citoval Sewella magazín Forbes. „Na protézy, vďaka ktorým by som mohol chodiť, sme nemali.“ Obaja boli radi, že majú čo do úst a aj to, bol chvíľami problém. Keď sa ako osemročný ocitol s matkou na ulici, zvládali to s vypätím všetkých síl.

No situácia sa našťastie zmenila. Sewell narazil na zástupcov organizácie CAF (Challenges Athletes Foundation), ktorá v Amerike pomáha zdravotne znevýhodneným ľuďom nájsť životný smer a začleniť sa do spoločnosti. Vďaka zbierke, ktorú jej predstavitelia urobili, dostal Sewell protézy a začal športovať.

Od vody k triatlonu

Skúšal všetko možné, no najviac si zamiloval plávanie. Hoci sa vody do deviatich rokov bál. V auguste 2014 mu už na majstrovstvách Pacifiku v paraplávaní (štartujú na ňom športovci z Austrálie, Kanady, Japonska a USA) vešali na krk dve medaily. Zlato na prsiarskej stovke a bronz ako členovi štafety. To už Roderick dávno vedel, že mu šport zachránil život.

„Zmenil môj prístup k nemu. Hneď ako som začal súťažiť, začal som vidieť všetko v živote nie ako prekážku, ale ako výzvu, ktorú za každú cenu musím pokoriť. A prenieslo sa to aj do bežných dní,“ priznáva Sewell, ktorý si neustále pridával športové aktivity. Naučil sa bicyklovať na handbiku, skúšal behať. A keď začal súťažiť aj na vytrvalostných pretekoch, prišla správa od Andrewa Messicka, riaditeľa havajského Ironmana. Hoci Sewell nemal splnený limit, Messick mu udelil voľnú kartu a tak v tréningoch ešte pridal a zvyšoval dávky. „Bál som sa, že to nedám. Veď dovtedy som na handbiku nikdy neprešiel viac ako sto kilometrov denne. No dobre to dopadlo. Najmä ma však teší fakt, že som po rokoch trápenia znovu videl mamu usmievať sa. Keď videla, že sa mi v živote začalo dariť, začala sa usmievať aj ona,“ priznáva.

Sewell dnes žije v Brooklyne a denne pláva či nabehá zhruba 10 kilometrov. Už teraz sa teší na paralympiádu v Tokiu, kde chce dokázať ďalšie veľké veci. „Nechcem len miestenku na hry. Chcem sa tam dostať na pódium,“ verí si dnes 28-ročný americký reprezentant. Najväčšie nádeje vkladá do prsiarskej stovky, ktorá je jeho špecialitou.

V čase, keď Japonsko oznámilo pre Covid-19, jej odloženie o dvanásť mesiacov neskôr, sa Roderick pripravoval v Colorado Springs. Cez portál airbnb si prenajal v tamojšom vysokohorskom prostredí byt, aby mohol trénovať vo vyššej nadmorskej výške. No potom sa rozhodol vrátiť späť. „Nevadí, mám ešte rok na to, aby som dokázal, čo som si zaumienil,“ vraví optimisticky Sewell.

RASTISLAV HRÍBIK


Som šťastný, čo sa nám v Berlíne podarilo

Spolu 13 zlatých, 13 strieborných a 11 bronzových medailí (vo vekových kategóriách U11, U15, U19 a OPEN) a na dôvažok päť vyplávaných miesteniek na májové ME na portugalskom ostrove Madeira. S reprezentačným trénerom Henrichom Krčom sme sa spojili po návrate výpravy z Nemecka. 


Bilancia Slovákov z 34. medzinárodných majstrovstvách Nemecka (IDM), ktoré boli zaradené aj do seriálu pretekov Svetového pohára, priniesla určite radosť aj reprezentačnému trénerovi... "Musím sa priznať, že prekonala moje očakávania. Až toľko medailí som len po štyroch mesiacoch prípravy nečakal. Rovnako je skvelé, že sme po jedenástich mesiacoch konečne mohli súťažiť. Som šťastný, ako to celé dopadlo.“ V Berlíne nás reprezentoval poltucet pretekárov – Kubová, Batka, Nadzon, Pacák, Blattnerová a Špindorová. Kto najviac prekvapil? „Rado Pacák si zlepšil v disciplíne 400 metrov voľný spôsob osobný rekord o štrnásť sekúnd. Veľký potenciál vidím aj v trinásťročnej Alžbete Kubovej. A Tatiana Blattnerová je momentálne naša najlepšia pretekárka, ktorá má už splnený limit na paralympiádu do Tokia. Pre Špindorovú to boli druhé preteky v živote. K limitu na budúcoročné ME jej na stovke chýbali dve sekundy. Denis Nadzon už limit na Madeiru má, na prsiarskej stovke.“ Koľko paraplavcov nás bude reprezentovať o rok v Tokiu? „Zatiaľ má limit len Blattnerová. Boli by sme radi, aby sme v Japonsku mali viac plavcov. Na základe predchádzajúcich výsledkov však máme garantované len toto jediné miesto. Pokúsime sa však zabojovať ešte o divokú kartu aj pre chlapca.“ Ak by sa vám to podarilo, kto by k nej mal najbližšie? „Martin Batka.“ Mali ste v Berlíne to najlepšie, čo Slovensko v bazéne momentálne má? „V podstate áno, chýbala len…

Paraplávanie: päť športovcov s miestenkami na ME 2021

Na Medzinárodných majstrovstvách Nemecka (IDM 2020) v Berlíne sa ich podarilo vyplávať Martinovi Batkovi, Tatiane Blattnerovej, Radomírovi Pacákovi, Alžbete Kubovej a Denisovi Nadzonovi. Tohtoročný európsky šampionát bol presunutý na máj budúceho roku.


Internationale Deutsche Meisterschaften (IDM) im Para Schwimmen 2020 sú každoročne jedným z najkvalitnejších pretekov v tomto športe. V tomto roku sa navyše ako jedni z mála aj uskutočnili – za prísnych bezpečnostných a hygienických opatrení. Slovensko reprezentovalo šesť športovcov a viacerí si užili finálové plavby a zisk medailí. Spolu vybojovali 37 medailí (13 zlatých, 13 strieborných, 11 bronzových) cez vekové kategórie a skupiny zdravotného znevýhodnenia, k nim pridala Tatiana Blatnerová striebornú medailu z A finále. „Najviac medailí vyplávali Tatiana Blattnerová a Martina Batka, ktorý je súčasne plavcom s najväčším výkonnostným rastom na týchto pretekoch. Ďakujeme plavcom za vzornú reprezentáciu a organizátorom za vynikajúce preteky. Veľmi nás teší, že sme sa ich mohli zúčastniť“, uviedol predseda ŠTK paraplávania Svätopluk Pacák. Zároveň však za najväčšie pozitívum označil, že až piatim športovcom sa podarilo vyplávať si miestenky na ME (uskutočnia sa vo Funchale na ostrove Madeira), pričom všetci splnili A limity. Tatiana Blattnerová (PK Dolphins Bratislava) vo všetkých disciplínach, Alžbeta Kubová v troch, Martin Batka v dvoch a Radomír Pacák v jednej (všetci CEHAP Bratislava) a rovnako v jednej aj Denis Nadzon z ŠKP Košice. Tesne ušiel limit Lei Špindorovej, ale predseda ŠTK verí, že ešte dostane šancu na reparát a tiež sa prebojuje na kontinentálny šampionát. Viac informácií o pretekoch a slovenskom paraplávaní prinesieme v najbližších dňoch…

20 rokov od Sydney - ako prvá znela slovenská hymna

Austrálske Sydney oslavuje 20. výročie paralympijských hier, ktoré sa konali v roku 2000. Uskutočnili sa v dňoch 18. – 29. októbra a mnohí účastníci ich dodnes považujú za najkrajšie a najveľkolepejšie v histórii.


Všeobecne sú sydneyské hry označované za začiatok veľkej a profesionálnejšej éry paralympijského športu. Zlomili viacero dlhoročných rekordov a viacerí paralympionici sa vďaka nim stali známymi. Časť slávy sa ušla aj Slovensku. Radovan Kaufman vyhral prvú súťaž – 1 km s pevným štartom na velodróme – a slovenská hymna sa na XI. PH hrala ako vôbec prvá. Slovensko skončilo s celkovou medailovou bilanciou 13 (3 - 5 - 5) na 36. mieste v hodnotení krajín. Okrem Kaufmana vybojovali zlato aj Alena Kánová (parastolný tenis, skupina TT3, súťaž jednotlivcov) a mentálne znevýhodnený paraplavec Pavol Kolačkovský (200 m voľný spôsob). Bronz stojacich paravolejbalistov bol ich labuťou piesňou na letných paralympijských hrách. Celkovo reprezentovalo Slovensko v Sydney 2000 46 športovcov v 8 športoch. (vg)

Návraty k Paráde III.: ako nás pred Londýnom 2012 prekvapilo chladné počasie

V poradí tretia PARÁDA pripadla na sobotu 2. júna. Nosným motívom kampane bol Londýn 2012, kam sa slovenskí športovci chystali na paralympiádu. Tento ročník sa zapísal do povedomia aj chladným počasím. Stalo sa tak zatiaľ jedinýkrát, inak počasie tomuto podujatiu vždy žičilo. 


Tradičné ukážky športov, zábava pre malých aj veľkých a pečiatky do day passov. Po ich nazbieraní si aktéri už tradične mohli vybrať občerstvenie. K dobrej nálade prispel spevom Robo Opatovský či mohutným bubnovaním Campana Batucada. Súčasťou akcie bola opäť symbolická jazda v rámci kampane „Na kolesách proti rakovine“, ale prvýkrát pribudlo miestne kolo novej cyklistickej súťaže „Na kolesách do škôl“. 2013 Štvrtá, tzv. polondýnska PARÁDA, sa konala v sobotu 8. júna. Účastníci si mohli zašportovať priamo pod dohľadom športovcov, ktorí reprezentovali Slovensko na PH 2012. A tak streľbu riadila Veronika Vadovičová, lukostreľbu Peter Kaščák a hlavne sa počas autogramiády dali získať podpisy londýnskych medailistov. Farebné lákavé atrakcie v Zóne SPP nedostali ani na chvíľku vydýchnuť a deti testovali ich odolnosť. Zóna sa už rozšírila aj o maľovanie na tvár, atrakcie v areáli o trenažéry firmy InSportline. Mladí športovci absolvovali cyklistický slalom v rámci projektu „Na kolesách do škôl“. Maskot Fifik rozdával deťom rovnomenný časopis. Počet vyplnených day passov hlásil, že bránami Zelenej vody prešlo v tento deň úctyhodných 2 000 ľudí! 2014 Piata PARÁDA privítala okrem úspešných reprezentantov zo ZPH v Soči (zjazdárov a curlerov) po prvýkrát aj Paranormálnych hrdinov. Tí zapózovali návštevníkom nielen na štyroch maketách, ale aj z loga podujatia. Sobote 7. júna opäť žičilo počasie a tak bol areál opäť zaplnený. PARÁDA si našla pevné…

V „limitoch“ boccista Samuel Andrejčík

Pred štyrmi rokmi získal zlatú a striebornú medailu na paralympijských hrách v Riu. Náš najúspešnejší boccista Samuel Andrejčík aj na rehabilitačnom sústredení v Piešťanoch dúfa, že rozšíri svoju zbierku na budúci rok.


Aj preto Stano Ščepán začal rozhovor s ním takpovediac z voleja. Počúvajte reláciu „Bez limitov“ v utorok ráno o 5:36 hod. v Rádiu Slovensko.

 

 


Winter Classic presunuli na december 2021

Slovenskí parahokejisti sa tešili na výnimočný zážitok – 12. decembra si mali v rámci Winter Classic 2020 zahrať v Špindlerovom Mlýne pod holým nebom proti českej reprezentácii. Koronavírus zmenil plány.


Organizátori sa vzhľadom na súčasnú situáciu a vládne nariadenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu rozhodli odložiť podujatie na budúci rok, konkrétne na termín 9. - 11. decembra 2021.

Pôvodný program "zimnej klasiky" zahŕňal duely juniorských tímov, zápas druhej najvyššej českej súťaže Chance ligy medzi HC Stadion Vrchlabí a Rytíři Kladno, stretnutie českej Tipsport extraligy medzi Mountfield HK a HC Sparta Praha, v pláne bol súboj českých a slovenských hokejových legiend a atraktívne podujatie mal spestriť prvýkrát v histórii aj parahokejový duel dvoch reprezentácií.

"Mrzí ma to," netajil sklamanie legendárny česká hokejista Jaromír Jágr, majiteľ klubu Rytíři Kladno. "Winter Classic ako prierez českým hokejom je unikátna udalosť, skvelá myšlienka a akcia, ktorú šport a hokej predovšetkým v tomto období naozaj potrebujú. Bohužiaľ, musíme si počkať ešte o rok navyše."


My máme spinálne jednotky, vy fungujúci paralympijský výbor

Český stolný tenista Jiří Suchánek robil na spinálnej jednotke v Liberci dlhých 14 rokov inštruktora sebestačnosti. Riapošov premožiteľ z PH v Riu 2016 už stihol podpísať našu petíciu za vytvorenie jednotky aj na Slovensku. Je presvedčený, že by bola prínosom. 


Kým Slovensko na svoju prvú spinálnu jednotku stále čaká, Česko sa len v nemocniciach môže pochváliť štyrmi (Brno, Praha, Liberec, Ostrava). Ba dokonca vytvorilo aj pozíciu inštruktora sebestačnosti – človeka, ktorý pacientov po poranení miechy učí ako žiť na vozíku. Prvým v takejto funkcii nielen v Česku ale aj v Európe bol výborný český parastolný tenista, bronzový z majstrovstiev sveta i z poslednej paralympiády v Riu 2016 JIŘÍ SUCHÁNEK (38) – dlhoročný súper nášho predsedu SPV Jána Riapoša na vrcholných podujatiach. Rodák z dedinky Mlékojedy pri Neratoviciach, ktorý dnes žije v Mělníku, je už 21 rokov rovnako na vozíku. Spinálne jednotky aj vzhľadom na jeho automobilovú nehodu, ktorá mu 19. 9. 1999 zmenila život, považuje za dôležitú súčasť pomoci pacientom v návrate do života. Aj preto slovenskú petíciu za vytvorenie prvej spinálnej jednotky na Slovensku tak ochotne podpísal. A rád súhlasil aj s rozhovorom pre SPV. Koľko rokov a kde ste robili inštruktora sebestačnosti?„Štrnásť. Na spinálnej jednotke v Liberci. Ale už som to zmenil. Pracujem vo firme, ktorá robí invalidné vozíky a má zastúpenia aj na Slovensku. Raz za dva týždne však na dohodu dochádzam do rehabilitačných centier do Šumperka alebo Kladrub, kde pomáham pacientom.“ Bolo ťažké spolupracovať s pacientami po úrazoch, ktoré im otočili život hore nohami. Boli ochotní s vami spolupracovať?„Je dôležité vedieť, ako si klienta získať. Krátko po úraze je to ťažké, to pripúšťam. Ale…

Pomoc českému para športu

Predseda Národnej športovej agentúry ČR Milan Hnilička vymenoval predsedu SPV Jána Riapoša za člena odbornej komisie pre hodnotenie „Koncepcie rozvoja jednotlivých športov pre zdravotne postihnutých športovcov“ v Českej republike. 


Odborná komisia bola zriadená z dôvodu vyhodnotenia technickej kvality koncepcií rozvoja jednotlivých športov, na základe ktorej budú navrhnutí jednotliví gestori športov.  „Celý český šport prechádza reformou svojho fungovania a som rád, že sa pristúpilo aj k zásadnej reforme v českom para športe. Ostatných 10 rokov bolo pre českých para športovcov veľmi komplikovaných, dokonca v roku 2012 hrozilo vylúčenie ČPV z Medzinárodného paralympijského výboru. Rád pomôžem svojimi skúsenosťami, najmä v zmene nastavení, aj s ohľadom zmien v medzinárodných inštitúciách, aby sa zlepšili podmienky na fungovanie a športovanie vo všetkých oblastiach. Je to aj pre nás určité ponaučenie, aby sme dokázali vždy nájsť dostatok síl na riešenie problémov v samotnom hnutí“, uviedol Ján Riapoš.  

Kórejský míľnik v organizácii PH

Dnes je to presne 32 rokov od okamihu, keď sa v kórejskom Soule začali VIII. paralympijské hry. Pamätnými zostanú tým, že odvtedy sa už konajú vždy v rovnakom meste ako OH a na rovnakých športoviskách.


PH trvali do 24. októbra a štartovalo na nich 3.057 športovcov zo 61 krajín. Súťažilo sa v 16 športoch a rozdalo sa 732 medailových sád. Víťazom súťaže národov sa stali USA pred Veľkou Britániou. Po otvorení predstavili novú vlajku paralympijských hier, ktoré boli ukončené veľkolepým ohňostrojom.  

Kórejský paralympijský výbor (KPC) si tento moment dodnes pripomína pri okrúhlych výročiach slávnosťou, na ktorú pozýva zástupcov para športu z celého sveta. Event býva zároveň spojený s výstavou fotografií z týchto hier.