Medzi šesticou účastníkov v sivých tričkách s nápisom „Som supertalent“ nás upúta malá blondínka s vrkočmi. Lopty jej priam zázračne padajú presne tam, kam majú. Ako to ide dvanásťročnej Eliške Jankechovej z Piešťan na ploche, pred mikrofónmi, kamerou a fotoaparátom sa už trochu zasekne. Asi prvé interview v živote… „Boccia je zatiaľ pre mňa veľká zábava, ale teší ma, že mi to tak ide. A ja sa ju naučím“, dostala napokon zo seba. Trénovať začala v siedmych rokov pod otcovým dohľadom doma v telocvični. Od svojich zlatých motivátorov sa vraj každý deň naučí veľmi veľa a okrem športu ju teší najmä to, že spoznáva nových ľudí a nadväzuje nové kamarátstvá.
„Boccia je viac psychický ako fyzický šport. Je v nej veľa matematiky a taktiky, takže je to šport hlavne o hlave. Musíte sa sústrediť na každú jednu loptičku, nemať žiadne iné myšlienky a byť pozitívne naladený“, dopĺňa ju Peter Minarech zo Starej Turej, ktorý už má za sebou aj viacero súťaží.
„V týchto kempoch sa takmer vždy objavia talenty, ktoré sa zapoja do boccie. Momentálne tu máme dvoch, ktorí už chodia aj na súťaže“, začína svoje hodnotenie skúsený Róbert Ďurkovič a Michaela Balcová ho dopĺňa: „Sú veľmi poctiví, chcú trénovať, a ide im to výborne. Už teraz vidíme ako sa zlepšili a zo dňa na deň hrajú lepšie a lepšie“. A čo motivuje zlatú dvojicu viesť tréningy svojich prípadných nasledovníkov? „Je fajn vychovávať si nástupcov, ktorí jedného dňa, keď my skončíme, nás môžu plnohodnotne nahradiť. Treba si stanoviť priority, lebo aj my sme uprostred sezóny. Ale keď chce človek vychovávať mladých športovcov, tieto kempy sú ideálnou možnosťou, na ktorú si radi vyčleníme čas, ktorý si ukrojíme z iných činností“, zdôrazňuje Róbert Ďurkovič.
Pri tejto príležitosti spomenie aj zmeny, ktorými v poslednom období prešiel športový materiál v boccii. Odráža sa to, samozrejme, aj v zápasoch. Loptičky viac odskakujú, treba prispôsobiť aj taktiku. „Keď robíte akýkoľvek šport vrcholovo a chcete niečo dosiahnuť, potrebujete pravidelný tréning, hrať, neustále sa zlepšovať a pracovať na sebe. Aj toto vštepujeme účastníkom kempu“, dodáva boccista, ktorý štartoval už na štyroch paralympiádach.
Na záver nechýba skupinový hod do vedra, ktoré zaručene prevráti nevydarený pokus najrýchlejšieho hádzača. A ostatné loptičky už, pochopiteľne, nemajú šancu skončiť v cieli. Ale smiech, ktorý sa nesie handlovskou telocvičňou je dôkazom, že okrem športového napredovania tu nechýba ani dobrá nálada… (vg)