Boccia OPEN 2016 - vydarený a zábavný turnaj...

19.07.2016

Boccia OPEN 2016 - vydarený a zábavný turnaj...

Celkovo vyše 50 účastníkov, z toho 32 hráčov od Rožňavy, Košíc, Sabinova až po Prešov, sa vo štvrtok 14.07.2016 zúčastnilo otvoreného, integračného turnaja v paralympijskom športe boccia.


V poradí už siedmy ročník akcie pod názvom „Boccia OPEN“ sa uskutočnil v Kultúrnom zariadení PKO Prešov na sídl. Šváby. Práve v týchto upravených, bezbariérových priestoroch majú, už štvrtý rok, svoje domovské právo „tréningové centrum“ športovci s telesným postihnutím - prešovskí boccisti.

Občianske združenie a športový klub ZOM Prešov zorganizoval tradičné športové stretnutie s charakterom „dňa otvorených dverí“ pre podporovateľov, fanúšikov, verejnosť a všetkých ostatných záujemcov, s cieľom propagácie tohoto výnimočného športu, ako aj poďakovania sa spolupracovníkom a partnerom.

Podujatie začalo o 10:00 hod. otváracím príhovorom predsedu o.z. Borisa Klohnu. Prihlásení hráči boli následne vyžrebovaní do 16-tich dvojíc. Hralo sa na dvoch korektných kurtoch s linoleovým povrchom, na dve, a od semifinále na štyri smeny, neúprosným, vyraďovacím KO-systémom. Sútažili mezdi sebou ligoví hráči, deti a juniori, asistenti, pomocníci a dobrovoľníci.

Na terase sa pre všetkých pripravoval kotlíkový guláš. Po obede turnaj vyvrcholil finálovými zápasmi. Na treťom mieste napokon skončil Ľubomír Svat z Prešova, druhý bol Jozef Mata z Rožňavy a víťazkou sa stala Anka Mihová z Košíc. Víťazi obdržali ceny a diplomy. Všetci si dobre zašportovali a zabavili sa.

Poďakovanie patrí Kultúrnemu zariadeniu PKO Prešov na Šváboch pod vedením Mgr. Janky Imrichovej za to, že máme kde trénovať, organizátorom zo ZOM Prešov za prípravu akcie, Emily Mihovej za pekné fotky a všetkým ostatným partnerom sa dlhodobú podporu a pomoc.

 

zdroj: zompresov.sk


Magických 100 medailí

Štatistici majú v počítaní jasno. Slovensko získalo v ére samostatnosti na všetkých paralympijských hrách od Lillehameru 1994 po Rio už 2016 už – 100 medailí...


„Najbohatšie“ na medailové prídely slovenských paralympionikov bolo Sydney 2000 (13), Atény 2004 (12) a Atlanta 1996 s Vancouverom 2010 (po 11 medailí). Tri dni pred skončením súťaží v Riu de Janeiro má slovenský paralympijský šport celkovú bilanciu 28 – 35 – 37 teda 100 medailí. Krásne číslo, za ktorým sa skrývajú športové aj ľudské osudy desiatok výnimočných ľudí a ďalších desiatok ich pomocníkov a podporovateľov. Rodina slovenských paralympionikov je z roka na rok silnejšia a motivuje ďalších nasledovníkov.  Kaufman, Margoč, Sluka, Gáspár, Lyócsa, Prokeinová a mnohí ďalší, ktorí už nebojujú na súťažných športoviskách, otvárali cestu k vrstveniu úspešnej medailovej bilancie slovenského paralympijského športu.   Ale späť k báječnej stovke. Kto vlastne získal jubilejnú stú medailu? Patrik Kuril, ktorý prišiel v cyklistickej časovke na 30 km do cieľa za Jozefom Metelkom? Alebo naopak, Jozef Metelka, ktorému medailu v rovnakej disciplíne, keďže bol víťazom odovzdali až po bronzovom Kurilovi? Celkom milý rébus, ktorý si každá môže vysvetľovať po svojom. Nič však nezmení na skvelej bilancii slovenskej výpravy v Riu. Veď 29 členná výprava športovcov získala už osem medailí a patrí v celkovej bilancii k najlepším na svete. A aj keď paralympijský šport nie je len o medailách, celkové výsledky potešia aj spomínaných štatistikov. Mimochodom, súčet úspechov z Ria de Janeiro môže byť ešte krajší. Držíme palce všetkým, nech majú štatistici viac „roboty&…

Detailista so zlatým rukopisom

„On je crazy,“ kričal na nás jeho mohutný britský tréner Kyleigh Elliot Manners spoza zábran. „Odpracoval skvelý job!“ Jednoznačne. Na Jozefa Metelku v časovke na 30 km nikto nestačil...


Pred necelým mesiacom vybojoval v Riu na rovnakom mieste nábrežia Pontal Matej Tóth olympijské zlato v chôdzi na 50 km. Pre Jozefa Metelku s protézou v ľavom podkolení by to bola pridlhá prechádzka. No s bicyklom je zrastený ako vňať s petržlenom alebo futbalová lopta s Cariocas. Jeho výnimočnosť spočíva nielen v technike jazdy, rýchlosti, vytrvalosti, ale aj v spoľahlivosti. Súperi môžu zošedivieť... Jeden z mála, krorý si trúfal na Metelkov skalp v časovke bol Austrálčan Kyle Bridwood. Pred nehodou slúžil v austrálskej armáde a pred hrami v Riu vyhlásil, že sa pripravuje najmä na časovku na ceste. Bol skvelý. No Metelka ešte skvelejší. Dosiahol priemernú rýchlosť 47,518 km. Bridgwood zaostal 30,37 sekundy a tretí náš Patrik Kuril 1,14,71 sekundy.   Žiadne víťazstvo na vrcholnej súťaži sa však nerodí zadarmo. Metelka po dojazde do cieľa hodnú chvíľu kriesil svoje dno síl. Zabalený v uterákoch v polohe ležmo lapal po dychu, ktorý vyskakoval z boľavých pľúc. Výkon si zaslúži uznanie, rovnako ako jeho zmysel pre humor a priamočiarosť odpovedí. Napríklad pri pohľade na jeho vyholenú hruď sme vykresali otázku  Ste detailista? „Neviem, to musia povedať druhý.“ Patria k vašej profesionalite aj oholené chlpy na hrudi? „Samozrejme. Každý gram sa počíta a každý wat sa ráta, tak prečo nie?“ Kedy ste zacítili, že začínajú tuhnúť nohy? „Čo je to? Nepoznám...“ Chcete povedať, že neboleli? „Ale áno, samozrejme. No ja sa snažím, aby výkon bol…

Prvé tri minúty v cieli si nepamätám

Prívesok zlatej podkovičky na jeho krku odrazil ostré slnko a brnkol nám do očí. „Pre šťastie. Od maminy. Po úraze,“ ukotvil stručné vysvetlenie. V tej chvíli už Patrik Kuril vedel, že mu priniesol medailové šťastie...

 


„Blahoželám,“ ponáhľal som sa s gratuláciou, sotva sa priblížil k novinárskej mixzóne. „K čomu?“ prekvapil sa. Na zlomok sekundy som zaváhal. S emóciami po ťažkej časovke na 30 km sa nemôžete zahrávať. „K tretiemu miestu,“ vyhŕklo zo mňa menej presvedčivo, ako by som chcel. „Naozaj? Je to pravda? Ja som tretí?“ pýtal sa dokola a aj v následných odpovediach bol stále opatrný. „Vôbec som nesledoval medzičasy, netušil som, na čo ten výkon vydá. A prvé tri minúty v cieli si vôbec nepamätám.“ Až keď dostal medailu do rúk, povolil uzdu radostným emóciám. Patrik Kuril štartoval v časovke predposledný. Išiel doslova na doraz. Ako športovec, ktorý si pri výkone nič neodpustí. Ako človek, ktorý neuhne. Triatlon, osobitne zimný, ho naučil sebadisciplíne. Aj jej vďačí za pevný krok aj s dochrámanou nohou. Na konci leta 2005 organizátori zabudli počas cyklomaratónu v Kremnických vrchoch odstrániť z cesty železnú rampu. Zbadal ju neskoro. Ešte pred necelým rokom sa pred svojim susedom z Tatranskej Štrby - stolným tenistom Mirom Jamborom - preriekol, že zje kefu, ak sa dostane na paralympiádu do Ria. Nielenže sa dostal. Svoju paralympijskú premiéru na okruhu prímestskej pláže Pontal umocnil bronzovou medailou. „Pritom to vôbec nebol pre mňa. Samá rovina. No myslím, že som dnes zašiel najlepšiu časovku v živote. Prvé príznaky „tuhnutia“ nôh som cítil po prvej polovici trate. Vedel som však, že nesmiem poľaviť.…

Krídla mu zjavne chýbajú

Skladanie luku mu zabralo trochu času. Aspoň sa mohol vyrozprávať. Zo sklamania, že nepostúpil do semifinále, že si nesiahol na medailu, ku ktorej mal tak blízko...


Marcel Pavlík má vzácnu povahu. Nerozstrasie sa, keď ide do tuhého. Po tom, čo prežil pri paraglidingu pád z takmer 70 m, drží svoj život v hrsti s ľahkosťou tanečného kúzelníka. Keď v roku 2002 prišiel o zdravé nohy aj o svoje krídla, hľadal náhradné. „Milujem adrenalín. V lukostreľbe ho síce nie je toľko, koľko sami žiada, no napätie, keď súperím s najlepšími na svete, cítim až za krkom. Škoda, že aj doma nemám viac príležitostí na takého náročné vyrovnané súboje. Mohlo to byť v Riu lepšie,“ skonštatoval s vedomím, že svoj luk už v úchvatnom meste nebude potrebovať. V kvalifikácii skončil šiesty. Možno mohol o miestečko či dve vyššie, kvôli súperom vo vyraďovacej fáze. Aj keď na PH už niet slabých lukostrelcov. Najskôr rozleptal sebavedomie Francúza Erica Pereiru, ktorý po prvých dvoch trojšípových položkách viedol o dva body! V tretej mu však jeden zo šípov utelel na sedmičku a Marcel Pavlík súčtom 29 vyrovnal. V ďalších dvoch otočil vývoj duelu na svoju stranu a vyhral 141:136. V osemfinále začal najlepší lukostrelec Slovenska v predchádzajúcich dvoch rokoch virtuózne. Z prvých šiestich šípov vydoloval päť desiatok. Súper Gianpaolo Cancelli išiel do kolien a po troch smenách prehrával už o 9 bodov. V tej chvíli si aj Marcel Pavlík vybral chvíľku ležérnosti a po nástrele 23 sa mu náskok svrkol na 4 body. Záver bol však opäť gradujúci – ďalie tri desiatky a súčet 140:134 dával tušiť sľubné pokračovanie. Žiaľ nekonalo sa. Vo štvrťfinále totiž rodený…

Lukostrelec Marcel Pavlík vypadol vo štvrťfinále

Okrem atletiky a jazdectva boli včera v akcii slovenskí reprezentanti vo všetkých športoch, v ktorých sa kvalifikovali do Ria. Popri strelkyni Vadovičovej a cyklistoch Metelku a Kurila, sa naše medailové očakávania upierali aj na Sambadrómo, kde súťažia lukostrelci.


Marcel Pavlík však po vyradení Francúza Pereiru a Taliana Cancelliho stroskotal vo štvrťfinále na Číňanovi AI Xinliangovi. Potešili dve víťazstvá boccistu Samuela Andrejčíka v skupinovej fáze. Naopak, vypadlo stolnotenisové družstvo TM8 vo štvrťfinále so Švédmi a plavkyňa Karina Petrikovičová skončila v disciplíne 50 m voľný spôsob šestnásta. Predstavil sa aj náš jediný reprezentant v tlaku na lavičke Marek Kamzík a obsadil šieste miesto. Udalosťou dňa bol však výkon Iránčana Siamanda Rahmana v jeho skupine, ktorý pokoril prvýkrát magickú 300 kg hranicu... ROMAN VÉGH ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ Výsledky Slovákov, 14. septembra BOCCIA  BC1 - jednotlivci:  B-skupina:  Jakub Nagy (SR) - Antonio Marques (Portug.) 4:2 (0:2, 1:0, 2:0, 1:0)  Jakub Nagy (SR) – Zhang Qi (Čína) 3:5 (1:0, 2:0, 0:1, 0:4)  BC2 - jednotlivci:  E-skupina:  Róbert Mezík (SR) - Takajuki Hirose (Jap.) 2:4 (0:3, 1:0, 0:1, 1:0)  BC4 - jednotlivci:  C-skupina:  Samuel Andrejčík (SR) - Eliseu dos Santos (Braz.) 7:1 (0:1, 3:0, 2:0, 2:0)  Samuel Andrejčík (SR) - Kieran Steer (V. Brit.) 9:3 (2:0, 0:3, 4:0, 3:0) CYKLISTIKA  ŽENY  skupina H1-2-3 (20 km): 1. Karen Darkeová (V. Brit.) 33:44,93 min, … 8. Anna Oroszová (SR) 37:00,91  MUŽI  skupina B (30 km): 1. Steve Bate (V. Brit.) 34:35,33 min, … 14. Vladislav Janovjak, pilot Ján Gallik (SR) 36:57,24  skupina C4 (30 km): 1. Jozef…

Cestná cyklistika: dvaja Slováci na stupni víťazov!

Jozef Metelka po dvoch medailách na dráhe dnes vyhral v Pontali časovku. Náš ďalší reprezentant Patrik Kuril skončil tretí. Slovensko vďaka nim zaokrúhlilo medailový zisk zo všetkých doterajších paralympiád na okrúhlu stovku.


Metelkov víťazný čas v skupine MC4 bol 37:52.84, Kurilov tretí najlepší 39:07.55. Vklinil sa medzi nich iba Austrálčan Kyle Bridgwood, ktorý bol finálovým súperom Jozefa Metelku aj v stíhacích pretekoch na 4 km na velodrome.

Časovku absolvovali aj ďalší naši reprezentanti. Handbikerka Anna Oroszová skončila v kategórii H1-3 na ôsmej priečke, zrakovo znevýhodnený Vladislav Janovjak v tandeme s pilotom Jánom Gallikom (MB) sa umiestnili na 14. priečke.  

Jozef Metelka: "Pocity ešte nedokážem opísať, uvedomím si to asi až neskôr. Som totiž veľmi unavený, dal som do toho všetko. Trať mi vyhovovala, veď to bola rovina. Tvrdo sme pracovali a vyšlo to, je to super".

Patrik Kuril: "Som veľmi šťastný, zrejme to bola moja najrýchlejšia časovka v kariére a asi tento tieň už nikdy neprekročím. Som totálne prekvapený, že je to medaila, trať totiž vyhovovala iným typom jazdcov". 

ROMAN VÉGH


Lúčenie so strelnicou s úsmevom

Napriek tomu, že po prvý raz na PH v Riu nezískala medailu, z finálového stanovišťa odchádzala s úsmevom. Štyri súťaže – štyri finále – tri medaily – to nebola náhoda...


„Určite na pár dní odložím pušky do kúta,“ reagovala Veronika Vadovičová na skončené finále v ľubovoľnej malokalibrovke na 3x20 rán mix. Z kvalifikácie postúpila zo štvrtého miesta. Pokojne, s prehľadom. Podarilo sa jej viac, než očakávala. Únava po včerajšom vypätí bola totiž znateľná. Napriek tomu išla ešte zabojovať o čo najlepší výsledok. V prvej trojke výstrelov však ani raz netrafila desiatku. Po prvom omylom zahlásil rozhodca stop, čo ju prekvapilo a pátraním po dôvode stratila koncentráciu. Následne sa už dostala do pohody, v ďalej trojke trafila 10,5 + 10,4 + 10,9, no súperi boli nemilosrdne neomylní. Napriek ďalším presným zásahom už na viac než na 6. miesto nevydalo. Zvíťazila Číňanka Cchuej-Ping Čang, ktorá posledným výstrelom zmazala stratu 1,5 bodu na As Alaryaniho. „V Riu som dosiahla na PH najlepšie výsledky v kariére. Odchádzam zo strelnice šťastná,“ usmievala sa radostne vo chvíli, keď z nej spadlo všetko napätie. Spoločne s Číňankou Cchuej-Ping Čang sa stali najúspešnejšími účastníčkami streleckých súťaží s bilanciou 2 zlaté a 1 strieborná medaila. Úžasný výkon o ktorom sa bude ešte dlho hovoriť... Radko Malenovský skončil v kvalifikácii na 14. mieste. Štvorky sa na neho akosi nalepili. V troch štartoch si vystrieľal jedno štvrté a dve štrnáste miesto. "Možno som dnes až priveľmi chcel. Vidím, že musím ešte popracovať aj na psychike. Mnohí súperi prichádzajú na súťaž sebavedomo, ja skôr s pokorou. Nevyhlasujem, že idem z víťaziť,…

Andrejčíka čaká reparát

V druhej smene sa mihol na jeho kamennej tvári tieň sklamania. Súper zahral skvelú loptu, „zbúral“ Samuelovu pyramídu a vyťažil z toho bod...


Hralo sa úvodné stretnutie súťaže jednotlivcov v boccii v kategórii BC4 Samuel Andrejčík -  Pornchok Larpyen z Thajska. V súťaži tímov náš pár Andrejčík s Balcovou Thajčanov jasne zdolali, no v individuálnej súťaži sa začínalo od nuly.

„Spravil som pár chýb. Súper ma prekvapil zvládnutím ťažkej pozície v druhej smene. Ja som nehral tak ako som chcel,“ zhodnotil stretnutie najmladší člen našej výpravy v Riu. V polovici duelu bol stav 2:0 pre Larpyena, ktorý jej svetovou päťkou v rebríčku a našej „šťuky“ v medzinárodnom boccovom rybníku sa nezľakol. „Pri rozhadzovaní sa zdalo že ani nedohodí do konca kurtu, no v stretnutí hádzal lopty oveľa lepšie,“ prezradila Ľudka Andrejčíková, ktorá sprevádza svojho syna v Riu.

„Musím to v stredu napraviť,“ naznačil odhodlanie Samo Andrejčík po prehre 1:3. Zo skupiny postupujú prví dvaja, takže v stretnutiach s Brazílčanom dos Santosom a Britom Steerom musí vyhrať... (spn)


Autorka streleckých zážitkov

Teplomer sa výdatne šplhal nad tridsiatku. V pevnom streleckom kabáte sa dýchalo čoraz ťažšie. Oči začínali páliť, maličký terč 50 m ďaleko sa začínal rozmazávať. Našťastie, Veronika Vadovičová mala v kvalifikácii dostatočný náskok, aby mohla dostrieľať 60 rán bez stresu, či postúpi do finále...


V bežnom živote prvý pohľad na ľudí na vozíku vyvoláva súcit. Málokto vie, že tí, ktorí sa na ňom pohybujú, o súcit veľmi nestoja. Chcú od života viac. Veronika patrí k tým húževnatým ľuďom, ktorí nepripustia, že je invalidný vozík pre nich príťažou. Patrí k tým, ktorých by ste od dojatia aj od obdivu najradšej vystískali do „vymačkania“... Po dvoch zlatých medailách mohla prísť na strelnicu na najťažšiu disciplínu ľubovoľnej malokalibrovky na 3x20 rán s horenosom ľahostajnosti. Akože, mám to všetko na háku. To však neladí s jej charakterom. „Cítila som zodpovednosť, vedela som, že sa odo mňa očakáva dobrý výsledok,“ priznala po súťaži. Vo finále bola o čosi nervóznejšia, než zvyčajne. V prvej päťke výstrelov trafila len jednu desiatku. V kvalifikácii až 22! V druhej pätici výstrelov v kľaku sa zaskvela aj ranou 10,8, no uletela aj na 8,1. „Pri posede na vozíku si môže oprieť ruku o lakeť, simulujúc polohu v kľaku,“ vysvetľoval detaily tréner Milan Goleňa. „Táto pozícia nám zo všetkých troch zatiaľ ide najslabšie. S kľačákom ešte niekedy bojujeme,“ priznal po súťaži. Po prvej pätnástke rán v kľaku bola na 5. mieste. Po ďalšej v ľahu sa delila o 3. a 4. priečku s Nemkou Natašou Hiltropovou. Vo finiši v stojke – ako zvyčajne – nesklamala. Posúvala sa vyššie a hoci strata na líderku súťaže Číňanku Cchuej-Ping Čang bola nedostihnuteľná, druhé miesto si ustrážila. „Nevnímala som priebežný stav. Až do posledného…