Od lyží presedlal k motorkám

08.07.2020

Od lyží presedlal k motorkám

Rýchlosť má rád od troch rokov, keď sa v Abtenau spolu so sestrami prvý raz postavil lyže. A hoci mu život postavil do cesty rôzne prekážky, Rakúšan Matthias Lanzinger si ju vychutnáva dodnes. Spolu s motivačnými prednáškami, na ktorých sa s poslucháčmi zvykne rád podeliť o svoj osud.


„Vždy sa teším, keď si z toho ľudia niečo osvoja a zoberú zo sebou,“ priznáva bývalý elitný lyžiar, ktorý stihol vo Svetovom pohári zdravých absolvovať 37 pretekov, ba raz sa postaviť na stupne víťazov. V roku 2005 v americkom Beaver Creek bol tretí v obrovskom slalome.

Rana z Kvitfjellu
Marec 2008 a posledný úsek superobrovského slalomu v nórskom Kvitfjelli mu však obrátil život hore nohami. Rakúšan na predposlednom skoku na trati narazil v plnej rýchlosti do bránky a potom už len nekontrolovateľne letel do ochrannej siete. Utrpel otvorenú zlomeninu ľavej nohy pod kolenom, no keďže si zároveň tak ťažko poškodil cievy, že sa lekárom nepodarilo obnoviť v nohe krvný obeh, museli mu ju neskôr amputovať.
„Asi to tak malo byť, je to osud,“ hovoril mesiac po nehode už v salzburskej nemocnici, keď prvý raz predstúpil pred novinársku verejnosť. Prišiel na vozíku, držal za ruku svoju priateľku Evu, s ktorou má dnes dve zdravé deti. „Nezostáva mi nič iné ako sa popasovať s novými výzvami a ísť ďalej,“ uzavrel v tom čase 27-ročný rakúsky pretekár.
Dnes má o dvanásť rokov viac a za sebou úspechy aj na paralympijských hrách. Aj medzi zdravotne znevýhodnenými športovcami lyžoval tak dobre, že ho doma v roku 2013 vyhlásili za najlepšieho paralympionika roka.
Svoju rýchlosť potvrdil aj o rok neskôr na olympiáde v Soči, kde získal striebro v super-G aj v zjazde. O rok neskôr si doviezol dva cenné kovy (opäť za druhé miesta) aj zo svetového šampionátu v Kanade, no hneď po nich sa rozhodol zo súťažným paralympijským lyžovaním prestať.

Paralympijský medailista Matthias Lanzinger sa rýchlosti ani po strate nohy nevzdáva

Na dvoch kolesách
Lákali ho nové výzvy a ešte väčšia rýchlosť – motorky. Lanzinger sa stal značkou spoločnosti KTM, ktorá mu umožnila aj testovať jej nové výrobky a súťažiť na pretekoch Moro Paralympic. Minulý mesiac si zajazdil aj na pretekoch na Pannonia ringu v Maďarsku. Ako inak, skončil druhý.
Neskôr prijal možnosť robiť aj v oblasti športového marketingu v spoločnosti Amer Sports and Salomon, no k rýchlym strojom a k rýchlosti má Rakúšan stále blízko.
Strach z nej nemá, čo Matthias dokázal už krátko po nehode. Na svah do nórského Kviftjelu sa o rok vrátil a miesto, kde prišiel o časť nohy, zišiel ešte raz. V pomalšom tempe, no bez pádu. A možno s malým pocitom krivdy, keďže Rakúska lyžiarska federácia krátko po nehode ostro kritizovala organizátorov, že ak by prišiel lekársky zásah včas, nemusel o nohu prísť. Lanzinger to však už neriešil. Načo sa v tom ďalej pitvať. Aj tak to už nezmením,“ vyhlásil muž, ktorý je ďalším príkladom toho, že úrazom sa život nekončí. „Ide ďalej, no nie?,“ dodal optimisticky Rakúšan, ktorý v decembri tohto roka oslávi štyridsiatku. O nehode príliš nerozpráva. Aj preto, že si z nej veľa nepamätá a ako sám tvrdí, nemá zmysel sa k udalosti vracať. Všetko je to dnes už len minulosť.

RASTISLAV HRÍBIK

 


Na čele ligového pelotónu Mihálik a Csejtey

Po víkendovom víťazstve v Piešťanoch sa po troch odohraných ligových kolách v parastolnom tenise usadil na čele rebríčka medzi stojacimi Richard Csejtey. V kategórii vozíčkarov vedie Peter Mihálik.


Richard Csejtey nazbieral zatiaľ 1.350 bodov, druhý Jozef Kršiak 900. Tretí Miroslav Jambor a štvrtý Tomáš Valach majú po 850 bodov.

Peter Mihálik má 1.150 a druhý Andrej Mészáros 1.100 bodov. O tretie a štvrté miesto sa delia s 850 bodmi Boris Trávníček a Ján Riapoš.

„Vzhľadom k súčasnej situácii ohľadom koronavírusu budeme všetkých o organizovaní ďalšieho kola včas informovať“, uviedol Ľuboš Dobrotka, ŠTK parastolného tenisu.

 

 


Ďalšie slovenské zastúpenie v medzinárodných štruktúrach

Včera bol oficiálne prijatý za člena do BISFed Development Committee (výbor pre rozvoj) slovenský reprezentant v boccii Samuel Andrejčík. Slovensko reprezentuje od roku 2013, keď vyhral svoju prvú zlatú medailu na Majstrovstvách Európy v Portugalsku.


Postupne na svoje konto pridal titul majstra sveta a je taktiež zlatý a strieborný medailista z PH v Riu 2016. BISFed je svetový riadiaci orgán pre šport boccia. „Blahoželám a teším sa ďalšiemu diplomatickému úspechu slovenskej boccie a prajem Samkovi popri športovaní aj dostatok síl na rozvoj svetovej boccie“, uviedol predseda SPV Ján Riapoš. „Veľmi sa teším na nové výzvy na pôde BISFedu“, doplnil čerstvý športový diplomat Samuel Andrejčík.


V sobotu augustový Paralympijský magazín

Do rodiny paralympijských športov pribudlo od augusta aj paraveslovanie. SPV, Veslársky klub Piešťany a občianske združenie APPA spojili sily a Krištof Kubala si vyskúšal na Sĺňave nový paraskif.


Je prvým paraveslárom na Slovensku a čaká, kto sa k nemu zo zdravotne znevýhodnených detí pridá. Viaceré si otestovali svoje možnosti v rôznych športoch v rámci ďalšieho kempu SPV "Hľadáme talenty 2020". Medzi motivátormi sa zároveň objavili mnohí úspešní paralympionici.

V augustovom Paralympijskom magazíne uvidíte aj portrét tenistu na vozíku Tomáša Masaryka či spomienky na Rio 2016, kde sa mimoriadne darilo našim paracyklistom - Jozef Metelka a Patrik Kuril tam získali na dráhe aj na ceste dve zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu.    

Sledujte už túto sobotu 15. augusta na Dvojke RTVS o 11:25 hod.


Paraplavci už zarezávajú v Poprade

Včera začali paraplavci v Aquacity Poprad vylaďovať formu na túto sezónu pod vedením trénerov Henricha Krča a Miroslava Čmela. Absolvujú tu dvojtýždňové sústredenie. 


Reprezentačný tím sa v tomto roku rozrástol o Martina Batku, ktorý sa pripojil k ostatným reprezentantom Tatiane Blattnerovej, Radomírovi Pacákovi, Alexovi Hrušovskému, Alžbete Kubovej a Denisovi Nadzonovi. Sústredenia sa zúčastnia aj paraplavkyne Katarína Chudá a Lea Špindorová, ktoré o svoje miesto v reprezentácii hodlajú zabojovať.  „Veríme, že svoju formu preukážu na jeseň na plánovaných Majstrovstvách Nemecka v Berlíne a troch pretekoch Česko-slovenského pohára v Karlových Varoch, Brne a Prahe“, uviedol predseda ŠTK plávania Svätopluk Pacák a poprial všetkým plavcom úspešné sústredenie a veľa úspechov do jesennej sezóny.

Plážoví volejbalisti až o osem rokov

Nový šport, ktorý nahradil stojacich volejbalistov, by sa v Paríži mal predstaviť ako ukážkový, no v Los Angeles 2028 by sa už v ňom malo bojovať o medaily.


Triu slovenských zdravotne znevýhodnených športovcov Rudolfovi Makovínimu, Martinovi Dubovskému a Jurajovi Kucejovi patrí momentálne v rebríčku svetovej organizácie World Paravolley štvrté miesto za Američanmi a dvomi poľskými družstvami, no o účasti na paralympiáde môžu naši reprezentanti iba snívať. Plážový volejbal medzi zdravými zažíva skutočný rozmach, do programu paralympijských hier sa však zatiaľ neprebojoval. „Máme však prísľub, že sa tak stane v roku 2028. Už o štyri roky v Paríži by mal byť zaradený do programu ako ukážkový. Predstaviť by sa na ňom malo šesť družstiev“ hovorí Helena Hanková, reprezentačná trénerka našich plážových volejbalistov. „Podmienkou však je, aby sme dovtedy usporiadali majstrovstvá sveta,“ vysvetľuje Hanková, mimochodom prvá predsedníčka Slovenského paralympijského výboru. Plážový volejbal by sa do programu paralympiád mal dostať ako náhrada za volejbal stojacich. Ten po Sydney 2000, kde Slováci získali bronz, z hier vyhodili. „Plakali sme všetci a plačeme dodnes, no bohužiaľ aj v našom športe úraduje politika. Hoci by do športu zdravotne znevýhodnených nemala patriť. Existoval záujem pretlačiť do programu hier aj ženy a keďže sa nepodarilo navýšiť počet miest pre náš šport, stojaci z neho vypadli,“ vysvetľuje Hanková. Dnes robí všetko pre to, aby sa volejbal zdravotne znevýhodnených stal vo svojej plážovej podobne rovnako paralympijským. „Mám momentálne pár hráčov, ktorí k nám prešli z klasického…

Dve prvenstvá Mareka Gergelyho v Piešťanoch

Západoslovenské kúpeľné mesto bolo cez víkend dejiskom turnaja Piešťany Open 2020 ako súčasť česko – slovenskej série  HVM Plasma Tour v tenise na vozíku.  V dvojhre aj vo štvorhre si pripísala prvenstvá na svoje konto slovenská jednotka Marek Gergely.  


Ako jediný Slovák vo štvorici nasadených napokon zvládol dvojhru a vo finále zdolal Michala Stefanu dvakrát 6:3. Druhý slovenský zástupca Jozef Felix vypadol vo štvrťfinále s porazeným finalistom po tuhom boji 7:6, 4:6, 7:10. Gergely si prvenstvo odniesol aj zo štvorhry, kde triumfoval so Svašekom nad dvojicou Kubát – Stefanu 6:3, 7:5.   Hralo sa na kurtoch piešťanského HS Centrum, kde aktuálne prebieha príprava väčšiny slovenských para športovcov.   Fotogaléria:  https://spv.sk/media/filter/cesko-slovenska-tour-paratenis-piestany

V „limitoch“ o mládežníckych kempoch

Počas minulého týždňa sa konal druhý letný kemp „Hľadáme talenty 2020“, ktorý bol označený ako motivačný. Z Rematy si účastníci odbehli na jeden deň do Piešťan. Stano Ščepán sa naň pýtal vedúceho projektu Juraja Mederu.  


Zaujímalo ho najmä to, aké nádejné mladé talenty sa v kempe objavili.

Počúvajte v utorok ráno o 5:51 hod. na Rádiu Slovensko tradičnú reláciu „Bez limitov“.

 


Aj parastolní tenisti sa udržujú vo forme v Piešťanoch

V súčasnosti už mala vrcholiť príprava na PH 2020 v Tokiu. Koronavírus však rozhodol inak a v týchto dňoch je ešte otázka štartu na paralympiáde u viacerých reprezentantov v parastolnom tenise otvorená. Vo forme sa udržujú najmä spoločnými sústredeniami v kúpeľnom meste.   


Aj počas tohto týždňa sme ich tam zastihli. V utorok si spestrili deň spolu s deťmi z motivačného kempu „Hľadáme talenty 2020“, ktoré zaúčali do tajov tejto hry spolu s reprezentačným trénerom Andrejom Bardoňom. Zajtra zakončia v miestnom HS Centre sústredenie tretím ligovým kolo, stojacich i vozíčkarov. „Do konca roka máme naplánované takéto sústredenie každý mesiac. Snažíme sa hráčov udržiavať v tempe aspoň takýmto spôsobom“, priblížil reprezentačný tréner situáciu počas tohto netradičného roka. V pláne je v najbližších dňoch výjazd do Hodonína a v posledný augustový týždeň sústredenie v slovinskom Lašku. Či sa aj zrealizujú, je otázne. Všetko závisí od vývoja aktuálnej situácie. Turnaje sú zrušené do konca roka. Prvý figuruje v pláne až v januári, ale jeho osud je rovnako vo hviezdach. Ako teda vplýva súčasná situácia na psychiku hráčov? „Asi ako na všetkých športovcov. Ja sa ich snažím na sústredeniach a tréningoch dostať do pohody. Objemy aktuálne nenaháňame, lebo zatiaľ nemáme určené ciele, ale samozrejme, chýbajú im turnaje a najmä tá medzinárodná konfrontácia“, vysvetlil Andrej Bardoň. Mimo oficiálnych sústredení sa tu viacerí stretávajú aj každý týždeň, lebo podmienky na prípravu sú v HS Centre podľa jeho slov naozaj špičkové. „Prizývame aj nereprezentantov, aby bola tá skupina širšia, a zároveň im aj chceme pomôcť v ďalšom raste, aby sa raz do tej reprezentácie prebojovali. Lebo presadiť sa v medzinárodnej konkurencii je…

V Košiciach rozbiehajú ďalší slovenský para šport

Parabedminton je po utorňajšom oficiálnom štarte paraveslovania v Piešťanoch ďalším športom, ktorý rozšíril rady slovenského para hnutia. Otec a syn Hornungovci sa v košickom klube KPŠ začali venovať prvému slovenskému parabedmintonistovi Viliamovi Opinovi.


Jedenásťročný športovec z Čečejoviec pri Košiciach prekonal detskú obrnu, v dôsledku čoho má problém s pohybom ľavej ruky i ľavej nohy. Nechýba mu však veľká chuť, ani cieľ – raz by si chcel zahrať na paralympiáde. „Vybral som si tento šport, lebo ma nesmierne baví. Hrával som ho s mamou len tak rekreačne, ale potom sme stretli v Kováčovej pána Jambora a ten nás nasmeroval do košického klubu, ktorý sa venuje bedmintonu“, povedala naša parabedmintonová nádej. Miestom, kde viedli jeho kroky, je Klub priateľov športu v Košiciach, kde sa ho trénersky ujali Robert a Peter Hornungovci. „Robíme súťažný bedminton, aj amatérsky, pracujeme s deťmi, takže toto bola pre nás taká výzva a posledný krok, že sme k tomu pridali aj parabedminton. S Viliamom pracujeme zhruba mesiac a pol, takže sme ešte stále len na začiatku cesty“, uviedol Robert Hornung, ktorý v tejto záležitosti oslovil priamo predsedu SPV Jána Riapoša. Ten ho odkázal na Miroslava Jambora (medailistu z PH 20008 v parastolnom tenise), ktorý pracuje ako koordinátor športových aktivít v Paralympijskom motivačnom centre v Kováčovej. A práve tu sa pretli ich cesty s mladým nádejným športovcom. Vilo prišiel s veľkou chuťou, ale nechcú to „prepáliť“, takže zatiaľ s ním trénujú dvakrát týždenne. Vo vlastnej hale, kde majú k dispozícii štyri bedmintonové kurty, ale zároveň vyše 50 športovcov. Od osemročných detí až po ligistov. Najväčšou výzvou je aktuálne pre nich nájsť správne nastavenie…