Goalball

Goalball

Šport pre nevidiacich a zrakovo postihnutých vymysleli v roku 1946 Rakúšan Hans Lorenzen a Nemec Sepp Reindle ako spôsob telesnej a sociálnej rehabilitácie vojnových veteránov. Celému svetu sa po prvýkrát predstavil v roku 1976 na paralympiáde v Toronte ako ukážkový šport. O štyri roky neskôr sa premiérovo prezentoval aj súťažne na paralympijských hrách v holandskom Arnheime a odvtedy je stálym členom širokej rodiny paralympijských športov, pričom sa hrá až v 112 krajinách sveta a je bezpochyby jedným z najobľúbenejších.

Počas paralympijských hier sa jeho súťaže konajú oddelene od ostatných športov, nakoľko vyžaduje špecifickú atmosféru. Hráč kotúľa loptu na súperovu bránu s cieľom umiestniť ju do nej, zatiaľ čo súper sa pokúša zabrániť mu v tom vlastným telom. Vo vnútri lopty je umiestnený zvonček, ktorý pomáha hráčom určiť smer lopty. Hráči majú počas hry na očiach masky, čo umožňuje osobám s rôznym stupňom videnia participovať na tejto hre za rovnakých podmienok. Počas hry sa na športovisku vyžaduje absolútne ticho, aby sa hráči mohli dostatočne koncentrovať na hru a okamžite reagovať na smer lopty, ktorej pohyb identifikujú iba podľa zvuku. Goalball hrajú muži i ženy, trvá dva polčasy po 10 minút. Riadiacim orgánom tohto športu je International Blind Sport Federation (IBSA).

SLOVENSKO

U nás spadá tento šport pod Sekciu nevidiacicha slabozrakých športovcov Slovenska (SNSŠS), ktorá je riadnym členom IBSA. Slovenská reprezentácia štartovala v roku 2009 na majstrovstvách Európy skupiny C v Portugalsku, kde obsadila konečné 8. miesto.