Biatlon

Biatlon

Prvá zo severských disciplín mala premiéru v roku 1976 vo švédskomÖrnsköldsviku, biatlon sa predstavil až o 12 rokov neskôr v Innsbrucku. Bežci (muži i ženy) súťažia klasickou i voľnou technikou na krátkych, stredných a dlhých tratiach (od 2,5 do 20 km), pričom sú rozdelení do kategórií telesne postihnutí stojaci, sediaci a zrakovo postihnutí. Telesne postihnutí sediaci pretekajú na špeciálne upravených sánkach, zrakovo postihnutí sú na trati koordinovaní hlasom svojich navádzačov. Biatlonisti sa na ZPH musia popasovať so 7,5 km traťou, rozdelenou na tri 2,5 km úseky, medzi ktorými musia absolvovať streľbu na terč vo vzdialenosti 10 m. Za každú ranu mimo terča nasleduje časová penalizácia. Zrakovo postihnutí lyžiari sú pri streľbe navádzaní zvukovou signalizáciou, preto musia diváci pri týchto súťažiach zachovať absolútne ticho.

SLOVENSKO

Aj v severských disciplínach už Slovensko zaznamenalo na zimných paralympijských hrách medailové umiestnenia. V Nagane 1998 získal striebro v biatlone zrakovo postihnutý Miroslav Jambor, o štyri roky neskôr už Salt Lake City znamenalo trojnásobný medailový zisk. Medzi telesne postihnutými - sediacimi skončil druhý Vladimír Gajdičiar, ďalšie striebro pripojil v biatlone zrakovo postihnutý Marián Baláž a bronz si z rovnakej disciplíny odniesol Jozef Mesik. V rastúcej konkurencii, najmä z východnej Európy, sme v Turíne 2006 už na cenný kov nedosiahli. Marián Baláž a Vladimír Gajdičiar by však vo Vancouvri radi nadviazali na svoje úspechy pri Veľkom soľnom jazere.