Pritom práve priebeh duelu s Nórskom naznačoval, že sa séria nešťastných tesných prehier zastaví. Po dvoch endoch Slovensko vyhrávalo 2:1, po štyroch už 5:2. Ani to však nestačilo, hoci po šiestom bolo ešte sľubných 6:3! Lenže Nóri, ktorí bojovali o postup do semifinále zapriahli všetkých svojich trollov. Bájne bytosti im najskôr prihrali vyrovnanie a v deviatom extra ende aj rozhodujúci bod, hoci naši mali výhodu posledného kameňa.
„Úplne som sa spotil,“ priznal sa Dušan Pitoňák. Už pol roka je našim štvrtým hráčom, na neho padá zodpovednosť záverečných hodov. Prvý z dvoch, ktoré mal v extra ende k dispozícii bol ideálny. Druhým stačilo hodiť to isté, lenže posledný hod bol široký. „Bolí to…“ sklopil oči. S odstupom času nikto nebude riešiť v akej ťažkej pozícii záverečné kamene hádzal. Ani to, aké tesné prehry naša reprezentácia v Pjongčangu schytala. V historických štatistikách ostanú len vecné čísla. Počet výhier a prehier na turnaji. A tie majú po desiatom stretnutí nepriaznivý pomer 3:7. Kozmeticky ho môže vylepšiť ešte záverečný duel s USA…
Nórsko prvé dve stretnutia prehralo s Veľkou Britániou 2:5 a s Čínou 1:10, no v ďalších začalo vyhrávať, dokonca aj nad domácou Kóreou 9:2 a so Slovenskom dosiahli siedme víťazstvo v turnaji a spolu s Kanadpou, Kóreou a Čínou postúpilo ako jedniný európsky tím do záverečných bojov o medaily…
Slovensko – Nórsko 6:7 (0:1, 2:0, 0:1, 3:0, 0:1, 1:0, 0:1, 0:2 – extra end 0:1)
(spn)