Dve tretiny sledovala Östersund Arena taktický a tvrdý boj. Skóre po dvoch tretinách bolo bezgólové, hoci šance mali oba tímy. Slovensko tentokrát splnilo svoj zámer nedostať rýchly gól. Postupne sme si zo zabezpečenej obrany začali vytvárať gólové príležitosti. Už Večerek mohol po samostatnom úniku rozosmutniť domáce publikom. Ale padlo to tam až v šiestej minúte záverečnej tretiny vďaka Ligdovi. Potom sme zvesili smutne hlavy 1:39 min. pred koncom zápasu, aby sme ich opäť zdvihli definitívne v predĺžení. Miloš Večerek (vyhlásený za najlepšieho hráča slovenského tímu v tomto zápase), komunikujúci írečitou goralštinou, potvrdil svoju pohotovosť. Ako vie hrať hokej, tak sa bojí mikrofónu. Ešteže ostatní neboli skúpi na slovo.
Autor prvého slovenského gólu na turnaji Marián Ligda:“Dnešný zápas môžeme hodnotiť len pozitívne. Konečne sme zlepšili hru, nahrávky, dôraz, a samozrejme hlavne padli nám tam dva góly. Veľmi dobre nám zachytal brankár, takže sme si verili a v tej tretej tretine to potom prišlo. Chýbal kúsok športového šťastia, aby sme Švédov porazili v riadnom hracom čase. Ale nakoniec sa tie misky váh naklonili smerom k nám, lebo sme boli hladní po víťazstve a podarilo sa to v predĺžení dotiahnuť do víťazného konca“.
Brankár Eduard Lepáček: „Z môjho pohľadu bol zápas veľmi dobrý. Obrana si plnila svoje povinnosti, išla tvrdo a nekompromisne do protihráčov. V útoku zasa chalani tentokrát tiež uspeli, dali dva pekne góly. Škoda toho nešťastného gólu v posledných sekundách. Ani som puk poriadne nevidel, iba som počul, akoby to ťuklo niekomu do prilby. A nemohol som ani zareagovať, lebo som vôbec nevedel, kde je“.
Kapitán tímu Peter Štít: „Predovšetkým to bol obrovský boj. Aj výsledok o tom hovorí. Bojovalo sa o každý centimeter ľadu, nikto nikomu nič nedaroval, boli tam obrovské emócie. Myslím si, že sme boli o ten kúsoček lepší. Ale je to taký zvláštny pocit, že sme prvýkrát zdolali Švédov, dokonca na ich ľade. Na druhej strane sme neudržali víťazstvo v riadnom hracom čase, takže trochu je tá radosť skalená“.
A tak sa v Östersunde prvýkrát hrala slovenská hymna. Aj keď skrátená, za čo sa organizátori ospravedlnili slovenskému tímu. Ale nedbali by sme, keby v piatok zaznela aj v skrátenej verzii… V zápase s Japonskom potrebujeme vyhrať v riadnom hracom čase a potom dúfať, že Švédi, ktorým pôjde už len o prestíž, zdolajú Nemecko aspoň po predĺžení.
V každom prípade – Slováci dnes po prvýkrát zdolali zástupcov tejto hokejovej krajiny a dokonca na ich pôde!
Z Östersundu Roman Végh