Vyjadreniam pre médiá, že zajtra to bude lepšie, veril len z polovice. Keď sa po prvý raz objavil celkom nevidiaci na ZPH v Turíne 2006, stal sa atrakciou. Každý obdivoval jeho odvahu spúšťať sa dolu svahom s vyhasnutými očami. On však nechcel byť len atrakciou. Lyžovanie mal odmalička rád. Až natoľko, že si ho nenechal vziať ani vtedy, keď mu už nešťastná náhoda vzala zrak.
„Ľudia, ktorí nelyžujú si myslia, že som blázon,“ prezradil zahraničným médiám, ktoré na neho striehli aj v Pjongčangu. „Lenže ja mám skutočne rád rýchlosť. Nemôžem ju vidieť okolo seba, ale môžem ju cítiť…“ Bez navádzačky by nemal šancu niečo podobné zažívať. „Je to slepá dôvera…“ opakuje často úsmevný bonmot, ako sa musí spoľahnúť na hlas pred sebou. Áno hlas, pretože ten ho vedie až do cieľa.
V Super G skončil siedmy. Dosiahol svoje najlepšie umiestnenie na ZPH. Chuť vyletieť k výškam ako bájny Ikarus vzrástla. Lenže hneď na druhý deň prišlo vypadnutie v superkombinácii. „Akonáhle neskoro reaguje na moje pokyny, v tej rýchlosti na svahu sa stráca,“ konštatovala jeho navádzačka Mária Zaťovičová. Všetci okolo neho sa v pretekárskom megastane chystali na druhé kolo, len on sedel ako sfinga za poloprázdnou fľašou coca-coly. „Snažila som sa preklenúť jeho aj moje sklamanie,“ priznala ešte len 21-ročná Mária, ktorá si trpezlivo hľadala cestu k jeho uzavretej, miestami komplikovanej duši. Žiť neustále v tme nie je ľahké ani pre najsilnejších bojovníkov. Aj v tme sa však rodia farebné sny a túžby.
V stredu na štarte prvého kola obrovského slalomu mu adrenalín zaplavil celé telo. Každou zvládnutou bránou sa však pnutie zmenšovalo a na trati bol čoraz uvoľnenejší a rýchlejší. Piata pozícia po prvom kole divákom na tribúne vyrážala dych. Marek Kubačka ju bral s rezervou. Jeho sen mieril k medaile. Strácal na ňu len 1,53 sekundy! Na porovnanie: Okrem Mareka štartoval s klasifikáciou celkom nevidiaceho len Zsolt Balogh z Maďarska, ktorý bol od nášho pretekára v prvom kole o 17 sekúnd pomalší.
Pred obhliadkou trate na druhé kolo sedel znova v pretekárskom stane. Dobre mu padli povzbudenia zo všetkých strán. „Videla som na ňom že je trochu nervóznejší,“ naznačila napätie Mária Zaťovičová. „Vedel som, že sa to môže všelijako zvrtnúť, nič nie je isté,” vysvetľoval.
Už dôjsť do cieľa je pre ľudí, ktorá nič nevidia obrovským úspechom. Marek však aj na trati s mäkším snehom zvládal všetky bránky a nebyť jeho typického záklonu, mohol poskočiť v poradí ešte vyššie. „To súvisí s mojim spôsobom lyžovania. Podvedome sa neviem viac predkloniť.“ Málokto by si to trúfol a málokto aj dokázal. Lyže vás unášajú do neznáma. Rýchlosť rastie. Netušíte či do niečoho nenarazíte. Čí vás nerovný terén nezradí… Mareka Kubačku nezradili nohy, odvaha ani túžba „lietať“. „Som viac spokojný ako nespokojný, hoci moje ambície boli ešte vyššie,“ prezradil keď už bolo zrejmé, že si udržal v obrovskom slalome svoje piate miesto. Nikdy v minulosti na ZPH lepšie umiestnenie nedosiahol. Z roka na rok sa však neustále zlepšuje a s obdivom a rešpektom ho už vnímajú aj všetci súperi. Vrátane Jakuba Kraka, ktorý skončil druhý a štvrtého Mira Harausa. Aj bez očí a bez bielej paličky dokáže Marek lietať za svojimi snami.
Stano Ščepán