Deň voľna ako mentálna príprava na Japonsko

12.10.2017

Deň voľna ako mentálna príprava na Japonsko

Po trojzápasovom maratóne sa slovenský tím dnes dočkal voľného dňa. Po dopoludňajšej antidopingovej prednáške ich čaká návšteva centra mesta a v podvečerných hodinách spoločné aktivity pri jazere, ktoré pre všetkých účastníkov pripravili organizátori turnaja.


Môžeme využiť tento čas na predstavenie hráčov, ktorí obliekajú v Östersunde slovenský dres.

BRANKÁRI

Miroslav PASTUCHA (32 rokov), rodák z Popradu, žije v Štrbe. Ako jediný si neuvádza klubovú príslušnosť v tíme českej ligy (ČSHL), ale Bencont Dolný Kubín. Bol už pri prvom bronze nášho tímu na MS B skupiny 2015 tu v Östersunde ako brankárska jednotka. Absolvoval gymnázium v Liptovskom Hrádku. Po maturite začal študovať na Prešovskej Univerzite odbor učiteľstvo v kombinácii nemecký jazyk a biológia. V roku 2005 mal autonehodu ako spolujazdec a ostal po nej ochrnutý. Napriek úrazu vysokú školu dokončil a získal titul Mgr. Pracuje v poisťovníctve. Aj na letisku Schwechat využil svoju brilantnú nemčinu pri komunikácii s personálom Austrian Airlines a odbremenil od tejto povinnosti vedenie výpravy. V súčasnosti spoľahlivá brankárska dvojka. Odchytal poslednú tretinu proti Česku.  

Eduard  LEPÁČEK (23), Trstená, vyučený silnoprúdar s maturitou v Nižnej. K tímu sa pripojil v septembri 2015. Už vlani v Tomakomai bol našou jednotkou v bránke. Hrával futbal, bol brankárom, takže k tomuto postu mal najbližšie aj v hokeji. O pravú nohu prišiel po rakovine v kolene. Najskôr to vyzeralo, že mu končatinu zachránia. Chemoterapia zabrala, dostal titánový implantát. Potom prišiel zápal, hnisanie a ďalšie operácie. Nohu mal ako betón. Medzitým mu zistili metastázy v pľúcach a už mu išlo o život. Radšej sa vzdal nohy, ktorú mu amputovali v 17 - tich... V českej lige jeden zo siedmych slovenských „kohútov“ v Olomouci.

OBRANCOVIA

Peter ŠTÍT (43), rodák z Námestova. Ako prvý rozbehol para hokej na Slovensku. Začínal sám večernými tréningmi na dolnokubínskom zimáku, postupne sa k nemu pridávali ďalší. Dlhoročný kapitán reprezentácie, dirigent a rešpektovaná osobnosť. Ako hráč moravského Zlína vybojoval niekoľko českých titulov. V súčasnosti stále na jeho súpiske, ale už len ako výpomoc. Vyštudoval hospodársku informatiku na EU v Bratislave. Momentálne býva v Banskej Bystrici a živí sa ako programátor. Trpí vrodenou pseudoartrózou, pri chôdzi kríva. Bol na všetkých dôležitých turnajoch slovenskej reprezentácie.

Miroslav KARDOŠ (31), Ružomberok. Po Petrovi Štítovi druhý para hokejista na Slovensku. Bol tiež pri všetkých slovenských úspechoch. Najprv hrával za Zlín, teraz je už druhým rokom olomouckým „kohútom“. Narodil sa bez nôh. Vyštudoval obchodnú akadémiu na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Robil účtovníka, teraz predáva v Ružomberku nové vozidlá Škoda.

Slavomír FERENČÍK (38), Trstená. Druhú sezónu hrá za SOHO Olomoučtí kohouti. V slovenskej reprezentácii je tri roky a má bronz z MS B skupiny 2016 Tomakomai. Predtým športoval iba rekreačne. Po páde na bicykli mu zrazenina upchala cievu. Nohu mu amputovali v roku 2014. Vyučil sa za kuchára, potom sa predieral svetom. Napríklad v plzenskom pivovare pracoval ako vedúci skladu exportu. Neskôr už na Slovensku ako manažér v poisťovníctve.

Marek GERGELY (31). Rodák z Bratislavy je ďalším paralympijským obojživelníkom. SR reprezentoval na letnej paralympiáde v Pekingu 2008 v tenise na vozíku. V tomto športe je aktuálnou slovenskou jednotkou. S hokejistami bol na ich vôbec prvom šampionáte v roku 2013 v Nagane, kde skončili piati. O tri roky neskôr po svojom návrate do tímu sa podieľal na druhom bronze v Tomakomai 2016. Medzitým ho preškolili z útočníka na obrancu. Vyštudoval Fakultu telesnej kultúry v Olomouci, kde aj v súčasnosti hrá hokej. Paraparézou dolných končatín trpí od štyroch mesiacov, keď mu robili rozšírenie aorty a počas operácie došlo k nedokrveniu periférneho nervstva...

ÚTOČNÍCI

Martin JOPPA (20), Kežmarok. V auguste 2005 ho ako 8 – ročného chlapca zrazil opitý vodič a pripravil ho o dolné končatiny. O rok neskôr bol hosťom Slovenského paralympijského výboru na ZPH v Turíne. Hoci pôvodne chcel byť brankárom, dnes je najlepším strelcom slovenskej reprezentácie. Pôsobí v nej od jej vzniku a bol pri všetkých slovenských úspechoch. Hráč SHK LAPP Zlín, s ktorým má tri české tituly (2014, 2015, 2017). V súčasnosti žije v Bratislave, kde študuje aplikovanú informatiku na STU.

Marián LIGDA (38), Liptovský Mikuláš. Od piatich rokov sa venuje mnohým športovým aktivitám. Najvýraznejšie úspechy zaznamenal ako reprezentant Slovenska v zjazdovom lyžovaní, neskôr vo freeride lyžovaní. Po úraze chrbtice na svahu v roku 2005 zostal na invalidnom vozíku, ale naďalej miluje freeride lyžovanie a neupravený terén, voľnosť je pre neho najväčším pôžitkom. Patrí medzi malú hŕstku sitski lyžiarov na planéte, ktorí jazdia najextrémnejšie svahy sveta so sklonom väčším ako 45 stupňov. V para hokeji reprezentuje Slovensko od roku 2012. Bol pri všetkých slovenských úspechoch ako jeden z kľúčových hráčov. V českej lige je hráčom Zlína. 

Miroslav STAŠÁK (31), Trstená. K slovenskému tímu sa pripojil pred tromi rokmi na sústredení vo Veľkej Británii. Sezónu 2015/16 odohral v ČSHL za Bencont Dolný Kubín, momentálne je hráčom Olomouca. Bol pri oboch tretích miestach na MS B skupiny 2015 a 2016. Vyučil sa za operátora drevárskej a nábytkárskej výroby v Banskej Bystrici. Pred štyrmi rokmi sa podrobil amputácii pravej nohy skoro pri bedrovom kĺbe, pretože mal nádor v stehennej kosti a bolo potrebné ho odstrániť. Lekári skúšali nohu  zachrániť, dali mu tam implantáty, ale nepodarilo sa ...

Erik FOJTÍK (45), Žiar nad Hronom. Rarita v našom tíme - po mame Slovák, po otcovi Moravák. Keď mal dva roky, rodičia sa presťahovali na Moravu, kde odvtedy žije. Dlhé roky reprezentoval Česko, zahral si aj na dvoch ZPH - vo Vancouvri 2010 a Soči 2014. Prestup do slovenských farieb sa zrealizoval pred MS B skupiny v roku 2015... O nohy prišiel pri mladíckej nerozvážnosti. Pred odchodom na vojenčinu padol v Kyjove pod vlak. Na rozdiel od niektorých iných nemá o tom problém hovoriť, chodí aj na besedy do škôl. Vyučil sa za murára a v súčasnosti robí v sklade strojárenskej firmy. Dlhoročný hráč Zlína, momentálne na hosťovaní v Studénke pri Ostrave.

Miloš VEČEREK (22), Dolný Kubín. V slovenskému tímu sa pripojil v roku 2015, má bronz z Tomakomai. Aktuálne ďalší olomoucký „kohút“, rýchlik na saniach. Včera sa blysol víťazným gólom proti Švédom. V roku 2014 utrpel úraz, po ktorom nasledovala podkolenná amputácia dolných končatín (o podrobnostiach nechce hovoriť). Vyučil sa za inštalatéra, ale nestihol nastúpiť do praxe. Okrem hokeja mu učaroval ešte handbike.  Rozpráva írečitou goralštinou.

Aleš RAUŠ (34), Ružomberok. Po Štítovi a Kardošovi tretí slovenský para hokejista. Bol pri všetkom, čo sa v ňom doteraz udialo. Aktuálne hráč SHK LAPP Zlín, s ktorým získal svoj prvý majstrovský titul. Čiastočné ochrnutie dolných končatín si privodil v Londýne, kde sa bol zdokonaľovať v angličtine. Pri kamarátskej výpomoci padol z rebríka. Vyštudoval obchodnú akadémiu v Ružomberku a potom študoval v rovnakom meste na Katolíckej univerzite pedagogický odbor dejepis – výtvarná výchova, ale štúdium nedokončil. Venuje sa vývoju módnych produktov, okrem iného výrobe šiltoviek s dreveným šiltom.

DAVID KORMAN (19), Trstená. Najčerstvejší prírastok a benjamín tímu, ku ktorému sa pripojil vlani. Bol s ním však už vo Švédsku na Malmö Cupe, kde pomohol k 3. miestu. V Česku hrá za Olomouc. Študent Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove má telesné postihnutie od narodenia - obojstranná luxácia bedrových kĺbov a chýbajúce jabĺčka v kolenách. Predtým nerobil žiadny šport, chodil iba do posilňovne. Na hokej ho zlákal spoluhráč Stašák. Skúsil jedno sústredenie a začalo ho to baviť.


Ján Riapoš postúpil do vyraďovacej fázy

Jediný slovenský zástupca na turnaji PTT Thailand Open 2017 Ján Riapoš (TT2) má za sebou úspešný vstup do súťaže jednotlivcov. Prvý hrací deň porazil oboch súperov v skupine 3:0. Zajtra turnaj pokračuje k. o. systémom.


Na jeho rakete zostal najskôr domáci reprezentant Natthawut Thinathet a potom aj Číňan Sheng Wang.

MVZ SPV najmä o úpravách stanov

Dňa 15. októbra 2017 sa v konferenčnej sále Hotela Chopin v Bratislave konalo mimoriadne valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru (SPV). V jeho programe boli predovšetkým úpravy stanov a prijatie individuálnych členov.


Rokovania VZ sa z 23 pozvaných delegátov zúčastnilo 22. Najširšia diskusia bola venovaná úprave stanov SPV. Tie prešli výraznými zmenami na predchádzajúcom valnom zhromaždení v novembri minulého roku. Vzhľadom na takéto množstvo zmien poukázal čas na potrebu doladenia niektorých formulácií v jednotlivých článkoch stanov. V diskusii odzneli návrhy zmien v stanovách od VV SPV, od predsedu SPV Jána Riapoša a z pléna VZ. Po schválení zmien v stanovách SPV nasledovalo schvaľovanie žiadostí o individuálne členstvo. Za individuálneho člena SPV bol schválený Štefan Kopčík, dlhoročný reprezentant Slovenska v zjazdovom lyžovaní a streľbe zrakovo znevýhodnených,  zároveň bývalý predseda Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Na návrh predsedu SPV prebehlo v závere aj schválenie volebnej komisie pre nadchádzajúce volebné valné zhromaždenie. Po prednesení správ mandátovej a návrhovej komisie v podvečerných hodinách predseda SPV Ján Riapoš poďakoval delegátom a hosťom za aktívnu účasť na valnom zhromaždení a poprial všetkým šťastný návrat domov. Volebné valné zhromaždenie SPV prebehne v polovici decembra 2017.

Stolný tenis: o body do rebríčka v ďalekom Thajsku

Ján Riapoš odletel na ázijský kontinent, kde sa v dňoch 18. - 21. októbra predstaví v thajskom Suphanburi (asi 160 km od Bangkoku) na ďalšom turnaji s faktorom 40 PTT Thailand Open 2017.


Sprevádza ho športový manažér SPV Tomáš Varga, ktorý zároveň pôsobí v štruktúrach celosvetovej stolnotenisovej organizácie ITTF – PTT ako technický delegát.

Paralympijská rodina smúti za prezidentom APC

Včera náhle zomrel v argentínskom Mar del Plata prezident Amerického paralympijského výboru (APC) Jose Luis Campo . Ku kondolenciám rodine sa pridal prostredníctvom svojho najvyššieho predstaviteľa Andrewa Parsonsa aj Medzinárodný paralympijský výbor (IPC). 


Campo pôsobil ako učiteľ telesnej výchovy pre zdravotne znevýhodnených a pomáhal pri rozvoji paralympijského hnutia na americkom kontinente. Vo funkcii pôsobil štyri obdobia od roku 1997. Zajtra by bol oslávil 60. narodeniny. Zanechal manželku Soniu a tri deti.


V „limitoch“ návrat k  Östersundu

Kvalifikačný turnaj para hokejistov o účasť na ZPH 2018 bude témou večernej relácie „Bez limitov“, ktorú opäť pripravil Stano Ščepán. Na priebeh turnaja sa pozrieme očami útočníka Mariána Ligdu a trénera Radoslava Bielečku.


Počúvajte dnes večer v tradičnom čase o 20:40 v Radiu Slovensko.


Dovidenia Östersund, bolo to výborné!

Voľba tohto stredošvédskeho mesta za dejisko kvalifikačného turnaja o postup na ZPH 2018 bola šťastným riešením. Švédi sa predviedli ako výborní organizátori – vždy milí, ochotní, dochvíľni. To, čo bolo v pláne, aj fungovalo.


Situáciu para hokejovým výpravám možno trochu komplikovalo ubytovanie na ostrove Frösön, 12 km od Östersund Arény. Takže večer si každý musel nájsť vlastný program, lebo do mesta bolo ďaleko. Ale úprimne, nebolo príliš o čo stáť. Österdsund, so 65 tisíc obyvateľmi, nie je žiadna metropola. Skôr naopak - prispaté, vnútrozemské sídlo s minimom možností turistického vyžitia (ak nerátate McDonald...). Našli sme až jeden (!) suvenírový obchod. Potom, čo náš druhý gólman kúpil 15 magnetiek, na ostatných sa už neušlo.  Predavač hlásil všetkým prichádzajúcim – Slováci všetko vykúpili... Návštevníkom to však vynahrádza prekrásna príroda – piate najväčšie švédske jazero Storsjön, na brehoch ktorého leží Östersund, okolo stovky kilometrov lesov, v nich losy a soby. V týchto končinách zrejme platí, že všetko, čo je len trochu možné, sa postaví z dreva. Veď je ho dostatok. Bežné obydlia, ale aj školy, kostoly či tribúny na štadiónoch. Žiadny YPOR či iné prášky do pečiva, ako sme si zvykli v našich končinách...   Mesto je však centrom športov – najmä tých zimných. Uskutočnili sa tu šampionáty v biatlone, rýchlokorčulovaní a orientačnom behu na lyžiach a pripravujú sa ďalšie. Miestny hokejový klub hrá tretiu najvyššiu súťaž. Ale paradoxne, najlepšiu reklamu robí tomuto mestu - futbal. Östersund FK iba pred dvomi rokmi postúpil do najvyššej súťaže, ale už stihol zabodovať v Európskej lige UEFA, kde postúpil do skupinovej fázy. Tam hrá momentálne s berlínskou Herthou či…

Tréner Bielečka: Klobúk dolu pred chalanmi!

Síce bez postupu do Pjongčangu, ale so zdvihnutou hlavou sa budú vracať z kvalifikačného turnaja vo švédskom Österdsunde slovenskí para hokejisti. Ich forma gradovala a po víťazstve nad domácimi boli lepším tímom aj proti Japoncom.


Škoda nevydareného zápasu s Nemcami. Tí prehrali s Japonskom 2:6 a nás zdolali 3:0. My sme dnes chvíľami drvili hráčov z krajiny vychádzajúceho slnka. O všetko rozhodla nevydarená prvá tretina. A už nám nepomohol ani prvý gól Martina Joppu tu vo Švédsku. „Zápas bol vynikajúci, hralo sa vo vysokom tempe. Takýto zápas by sa určite nestratil ani na paralympiáde. Už pred dnešným gólom som nastrelil tri žŕdky, takže mi padol kameň zo srdca. Bohužiaľ, prišiel trošku neskoro. Po tých dvoch úvodných prehrách mi to príde tak,  akoby sme začali hrať až keď už o nič nešlo. V prvých dvoch zápasoch akoby sme mali zviazané ruky, prílišný rešpekt, naopak druhé dva výborné, najmä tento proti Japoncom. Urobili sme síce chyby, po ktorých padli góly, ale myslím si, že sme boli lepší celý zápas. Pokiaľ sa mňa týka určite idem ďalej a verím, že aj ostatní. Sme super partia a dúfam, že napriek jednému turnaju. kde sme nesplnili cieľ, pokračujeme ďalej“, povedal slovenský kanonier aj na margo budúcnosti tímu.  Útočník Aleš Rauš: „Myslím si, že to bol hrateľný súper. Aj taktika bola dobrá. Mali sme kopec striel, ale nepadalo to do bránky. V závere nám nepomohli ani rozhodcovia, ktorí odpískali niečo iné ako mali. Opäť však rozhodlo to, že sa nám nepodarilo udržať prvú tretinu bez inkasovaného gólu.“ A ako videl situáciu pred svojim vylúčením obranca Marek Gergely? “Videl som, že brankár nemá puk pod kontrolou a tak som sa ho snažil vyhrabať, ale pritom som dosť…

EPYG 2017: Slovensko už so štyrmi medailami

Včera sa v talianskom Janove začali súťaže európskych paralympijských hier mládeže EPYG 2017. Slovensko na hrách reprezentuje 13-členná výprava, pričom do súťaží zasiahne 6 športovcov v športových odvetviach boccia, plávanie a stolný tenis.


Samuel Andrejčík a Michaela Balcová vo svojej kategórii jednotlivcov BC4 zohrali vo štvrtok na úvod súťaže vzájomný zápas, v ktorom zvíťazil Samuel Andrejčík 5:2. Potom ich čakali reprezentantky Chorvátska, keď Michaela Balcová zdolala Strunjakovú 8:3 a Samuel Andrejčík Arambasičovú 12:2. Dnes si svoje súperky vymenia a zajtra sú na programe semifinálové a finálové zápasy, po ktorých nasleduje súťaž tímov BC4. Vo štvrtok sa Slovensku darilo aj v rámci súťaží plávania a stolného tenisu a tak sme sa na koniec dňa tešili zo štyroch medailí. Prvú bronzovú medailu na hrách získala plavkyňa Katarína Chudá v disciplíne 100 m znak, ku ktorej vzápätí  pridala ďalší bronz v disciplíne 100 m motýlik. Stolní tenisti Tomáš Valach (TT7) a Boris Trávníček (TT4) v súťaži jednotlivcov odohrali vo štvrtok výborné zápasy a v silnej konkurencii dokázali zvládnuť semifinálové zápasy a postúpiť do finále. Napriek  výbornému výkonu a nasadeniu na svojich súperov nestačili a tak získali obaja veľmi cenné strieborné medaily. Dnes sa v štvorhrách súťaže TT3-5 stolného tenisu zrodila pre Slovensko prvá zlatá medaila, keď Boris Trávniček (TT4) s Nórom Sebastianom Vegsundom (TT4) zvíťazili vo finále nad taliansko-chorvátskou dvojicou Orsi (TT3)-Baša (TT3). Zajtra hry pokračujú posledným súťažným dňom a do súbojov o ďalšie medaily ešte zasiahnu všetci naši mladí reprezentanti. Vo večerných hodinách sa uskutoční záverečný ceremoniál a naša výprava sa na Slovensko vráti v nedeľu. Z Janova Pavel Bílik

Prehra s Japonskom po najlepšom výkone

Vo svojom poslednom vystúpení na kvalifikačnom turnaji o postup na ZPH 2018 prehrala slovenská reprezentácia v para hokeji s Japonskom 2:4 a do Pjongčangu nepocestuje. Paradoxne sa tak stalo po najlepšom výkone tu v Österdsunde.


Opäť sa nám nepodarilo naplniť zámer nedostať rýchly gól a Japonci nám v prvej tretine dali lekciu z efektivity. Postupne sme preberali iniciatívu, vytvárali si šance a po bezgólovej druhej tretine sme na súpera doslova vyleteli. Podarilo sa nám znížiť na 2:3 a Japonci sa začali triasť o výsledok. Napriek niekoľkým ďalším šanciam sa nám už vyrovnať nepodarilo. Naopak, dve sekundy pred návratom Mareka Gergelyho z trestnej lavice sme v 39. minúte dostali štvrtý gól. Škoda. Bol to jednoznačne najlepší výkon Slovákov na turnaji a v tomto zápase si vytvorili viac vyložených šancí ako v predošlých troch dokopy. Už nám nepomohol ani prvý gól kanoniera Martina Joppu tu vo Švédsku. Slovensko – Japonsko 2:4 (0:3, 0.0, 2:1) Góly Slovenska: 31:56 Ligda, 36:19 Joppa Vylúčenia 1:2, Presilovky 0:1, Oslabenia 0:0 Za najlepšieho hráča slovenského tímu bol vyhlásený kapitán Peter Štít. Z Östersundu Roman Végh