O zhodnotenie turnaja sme požiadali trénera, generálneho manažéra tímu a kapitána mužstva.
Tréner Radoslav Bielečka:
„V histórii para hokeja na Slovensku to bol doteraz najťažší turnaj, akého sme sa zúčastnili. Našimi súpermi boli mužstvá, ktoré už hrali na ZPH, A skupinu MS, majú vlastné ligy a fungujú o pekných pár rokov dlhšie ako my. Cestovali sme do Švédska s tým, že chceme byť vyrovnanými súpermi, čo sa nám myslím podarilo. V marci sme si ako realizačný tím sadli k príprave a robili sme ju tak, aby sme sa našim súperom vyrovnali po stránke silovej aj kondičnej. Chalani vládali, čoho dôkazom bol aj posledný zápas na turnaji. Dohrávali sme ho s ôsmimi hráčmi, Japoncov sme dusili, aj keď viac gólov sa nám nepodarilo streliť. Takže po tejto stránke spokojnosť, lebo nám to ukázalo, že ideme dobrým smerom. Ale na druhej strane je stále ešte čo zlepšovať – herné činnosti jednotlivca, prácu s pukom, streľbu. Celkove naše pôsobenie v Östersunde hodnotím kladne, aj keď sa nám nepodarilo vybojovať paralympiádu, najmä bojovnosť a prístup hráčov. Som pyšný na svoje mužstvo“.
Generálny manažér tímu Miroslav Dráb:
„Turnaj nám ukázal, že cesta para hokeja na Slovensku, ktorú sme si vytýčili v marci, keď sme chystali prípravu, je správna. Pozrel som si aj vekové zostavenie ostatných účastníkov. Ak chceme držať krok, teraz budú musieť na sebe zapracovať aj mladí chalani v našom tíme, resp. musíme priniesť ďalších hráčov, aby zvýšili konkurenciu. Počas celého turnaja sme cítili od ľudí na sociálnych sieťach obrovskú podporu, za čo všetkým ďakujeme a verím, že sme ich nesklamali. Rovnako sme ukázali aj našim partnerom, ktorí nám pomáhajú s para hokejom, že pomoc z ich strany bola určite dobrá investícia. Špeciálne by som chcel poďakovať za pomoc Slovenskému paralympijskému výboru a Slovenskému zväzu ľadového hokeja. Je fantastické vidieť, akú cestu sme prešli za tých sedem rokov, odkedy sa začal tvoriť tím“.
Kapitán Peter Štít:
„Vedeli sme, že sme urobili určitý pokrok, lebo sme tvrdo makali. Ale nevedeli sme odhadnúť, ako na tom budú tí druhí. Keďže to bol kvalifikačný turnaj o ZPH, muselo byť cieľom postúpiť, ale nedokázali sme odhadnúť, či je to reálne. Odohrali sme slabšie aj dobré zápasy. Myslím, že to kľúčové, čo nám chýbalo oproti tým, ktorí pocestujú na paralympiádu, sú skúsenosti z tých fyzicky ťažkých zápasov, kde naozaj hráč nemá na nič čas, musí reagovať veľmi rýchlo a toto sa nedá naučiť v lige ani na majstrovstvách sveta B skupiny. Najlepší zápas sme odohrali so Švédmi, lebo tam sme nedostali rýchle góly. Celý zápas, až na tých pár minút v závere, sme boli proti domácim lepší.
Pre mňa to je bol splnený sen, paráda. Keď som začínal, tak som sníval o tom, že vôbec nastúpim za Slovensko. Potom som sníval o tom, že budem hrať aspoň na B majstrovstvách sveta. A teraz sme tu hrali ozajstnú súťaž a kvalitný hokej.
K budúcnosti sa za seba teraz nevyjadrím. Ale tím ide ďalej, O tom som presvedčený. Získali sme dva body, čo je relatívne málo, ale tá energia, ten spôsob hry a sebadôvera v tom tíme je, takže určite bude pokračovať“.
Dnes čaká slovenský tím už iba záverečný ceremoniál turnaja.
Z Östersundu Roman Végh