Zaslúž si svoj diamantový prsteň!

10.06.2016

Zaslúž si svoj diamantový prsteň!

Pre dnešný blog som sa inšpiroval knižnou sériou spisovateľa Bruna Ferrera „Malé príbehy pre potešenie duše“, ktoré mám na nočnom stolíku. Večer pred spaním si spolu s manželkou vždy jeden prečítame.


 V jednom z príbehov píše o dievčatku, ktoré stratilo rodičov a vychováva ju sestra. Keď má sestra narodeniny, dievčatko sa jej rozhodne – ako prejav veľkej vďaky za starostlivosť – kúpiť darček. V meste je iba jedno klenotníctvo, kde je vo výklade nádherný prsteň s briliantom. Klenotníkovi ukáže na prsteň z výkladu a na svojom príbehu vysvetlí, prečo chce kúpiť práve ten. Majiteľ si ju vypočuje a dievčatko upozorní, že prsteň je dosť drahý a či ho vôbec môže dovoliť. Dievčatko vysype na pult všetko, čo najvzácnejšie má pri sebe: gombík, malé hračky a pár drobných mincí. „To je všetko, čo mám,“ spýtavo sa pozrie na klenotníka. Ten si veci vezme, siahne do výkladu, zabalí dievčatku prsteň a vyprevadí svoju vzácnu zákazníčku.

 Tým sa príbeh nekončí. Už o hodinu sa dvere klenotníctva otvoria znovu a dovnútra vchádza staršia sestra dievčatka. Na pult položí prsteň a pýta sa majiteľa, prečo ho dievčatku predal, keďže si ho aj tak nemôže dovoliť. ,,Vaša sestra zaplatila viac ako mala lebo dala všetko, čo mala!“ odvetil klenotník.

 Viackrát som nad tým uvažoval a vždy som sa vrátil k dvom kľúčovým zisteniam:

1. Dôvera a viera: dnešná doba nám priniesla nedôveru a neveríme už ani vlastnej rodine, deťom, manželke, či rodičom...

 Práve aktuálna otázka možného odchodu Veľkej Británie z EÚ (v médiách známa ako Brexit), je toho exemplárnym dôkazom vo verejnom živote. V prieskumoch verejnej mienky a viacerých relevantných komentároch sa opakovane objavujú vyjadrenia, že ľudia čoraz menej veria politikom, preto sa nevedia ani rozhodnúť, na ktorú stranu (odporcov alebo prívržencov Brexitu) sa majú pridať. V princípe už neveríme častokrát ani sami sebe. Slovo je veľká zbraň a sila – postupne sme spôsobili, že slovo stratilo váhu. Častokrát nasľubujeme a nedodržíme, nedôvera vo všetko stúpa a v princípe už neverí nikto ničomu a nikomu.  Niekedy slovo stačilo na všetko, slovo platilo a dodržiavalo sa. Dnes máme armádu právnikov, 100- stranové zmluvy, na konci dňa aj tak väčšinou nič neplatí. Zoberme si manželstvo: dobrovoľne predstúpite pred Boha alebo orgán štátnej správy, dáte svoje slovo aj podpis a...výsledok už poznáte zo štatistík.

2. Dať všetko, čo mám...

Tu je otázka nesmierne jednoduchá: Dávame všetko, čo máme? Dávame našim projektom všetko, čo máme? Odpoveď hľadajme každý z nás v sebe: či deťom, manželstvu, svojmu zdraviu, dávate všetko, čo máte, alebo idete len na pol plynu...

Priatelia, ak si chcete v závere Vášho života prevziať diamantový prsteň, pridajte a dajte životu všetko, čo máte!

 

Blog Jána Riapoša na pkacademy.eu


330-tisíc dôvodov na to, aby si bojoval

Jeden anglický futbalový reprezentant má väčšiu hodnotu ako celý tím Islandu. A aj keď všetkých Islanďanov je 330-tisíc, futbalovo zničili zakladateľov futbalu, píše pre pkacademy.eu Ján Riapoš.


Nervalo ani dlhé obdobie od zverejnenia môjho ostatného blogu a prišla aj skúška správnosti overená v živote. Zápas Anglicka s Islandom rozvíril vášnivú diskusiu. Eufória sa šírila celým Islandom, neobišla ani jedného Islanďana. Aj keď ich je len 330-tisíc, futbalovo zničili zakladateľa futbalu. Zabávali sa  Hodnota tímu vyjadrená v eurách znamená, že jeden anglický reprezentant ma väčšiu hodnotu ako celý tím Islandu. Stačí si pozrieť fotografie zo zápasu a rozdiel zistíte hneď.  Trápiaci sa reprezentanti Anglicka a usmiati Islanďania. Dali do zápasu všetko. Nie materiálne a finančné, ale to, čo nevieme držať v rukách – nadšenie, zábavu, nasadenie.  Jednoducho sa športom zabávali, aj keď išlo o dôležité stretnutie. Futbalový trpaslík  Preneste si túto teóriu do praxe a zistíte, že to funguje. Že to naozaj funguje na čokoľvek, čo budete vo svojich životoch robiť. Druhý môj postreh zo zápasu je jeho vývoj. Prvý gól dalo Anglicko veľmi skoro, už v štvrtej minúte zápasu. Následne, Island už v šiestej minúte vyrovnal a dokázal pridať v osemnástej minúte ďalší gól. A veľké Anglicko už do konca zápasu nedokázalo zdolať futbalového trpaslíka.  Neprehrávaj už v úvode  Koľkokrát v našich životoch prehrávame už od úvodu. Čelíme množstvu prekážok v rodinnom, pracovnom, spoločenskom živote. Island nám ukázal cestu, ako sa to všetko dá prekonať. Bojovali so srdcom, s úsmevom a radosťou. Island a jeho futbalisti ukázali, že ak dáme životu všetko, pridáme bojovnosť, úsmev,…

Nebojme sa meniť náš život

Keby tento deň bol posledný, robil by som to, čo sa dnes chystám urobiť?“ Povedal Steve Jobs keď mal 17 rokov, píše v exkluzívnom blogu slovenský paralympijský športovec, reprezentant Slovenskej republiky Ján Riapoš.


Čoraz častejšie počúvame a čítame, aké dôležite je správne investovať. Vždy, keď počujem tieto rady, o to viac si uvedomujem, že málokto píše a hovorí, že najdôležitejšia investícia je tá, ktorá smeruje do nášho telesného a duševného zdravia. Jednoducho KALOKAGATIA. Aj človek potrebuje „servis“  Mnohí z nás vlastnia auto a nikdy, nezabudnú isť na prehliadku po 15 000 km, vymeniť olej. No servis pre seba a náš motor, zabúdame pravidelne. (zrejme to v súčasnosti rieši aj náš predseda vlády)  Človek nie je perpetu mobile a potrebuje, tak ako auto, pravidelný servis a ,,kvalitný olej“ pre život, ktorý zabezpečí, že môže robiť ďalšie investície na ceste za šťastím. Opačne to nefunguje. Je to cesta k chorobe, nešťastiu, únave a mnohým ďalším problémom. Potom sme ochotní investovať veľmi veľa, aby sme sa z nich dostali. Bohužiaľ, tá investícia je už zbytočná. Investuj svoj čas správne, napr. ako Steve Jobs  Život  Steva Paul Jobsa /1955 – 2011/ je pre nás neuveriteľnou inšpiráciou. Pár jeho myšlienok, nás možno privedie k úvodnej úvahe a začneme, oveľa viac investovať sami do seba. Keď mal Jobs 50 rokov, ocitol sa tvárou v tvár smrti. Nakoľko, v roku 2005 mu diagnostikovali rakovinu, s ktorou bojoval až do roku 2011. V jednej zo svojich prednášok študentom povedal: ,,Keď som mal 17, čítal som, že by bolo treba žiť tak, ako keby to bol náš posledný deň. Urobilo to na mňa veľký dojem. Ďalších tridsaťtri rokov, som každé ráno pozrel do zrkadla a pýtal…

Čo to ,,vonia“ v štáte Dánskom...

V stredu, 16.3.2016, zverejnila OSN správu a rebríček o tom,  kde sú ľudia najšťastnejší. Merať šťastie sa rozhodla skupina odborníkov, ekonómov, pod vedením šéfa OSN Pan Ki-muna od roku 2012.


Na 1. mieste, ako už zrejme z médií viete, skončilo Dánsko. V prvej desiatke sa umiestnili ešte aj Nórsko a Švédsko. Pre našu informáciu, Česko skončilo na 27. a Slovensko na  47. mieste. A treba aj dodať, že Slovensko patrí ku krajinám s pozitívnym posunom, keď od roku 2012 sme sa vyšvihli nahor o 10 priečok. V čom sú lepší od nás? Dánsko a Škandinávia dlhodobo patria ku krajinám, ktoré víťazia a nielen v tomto rebríčku. Vedci, zaoberajúci sa svetlom hovoria, že svetlo má obrovský význam na našu náladu a hlavne slnko a dostatok vitamínu B. Čo je v protiklade so zverejnenou štúdiou, keďže tieto krajiny majú menej slnka, ako Španielsko alebo Taliansko. To sú otázky, ktoré si kladiem, pretože ako športovec chcem víťaziť. Predsa Dánsko nás nemôže poraziť! Odpoveď som dostal čoskoro Sme v procese doladenia kontraktu s dánskou spoločnosťou JYSK o podpore slovenských paraolympionikov. V Prahe, v centrále pre Česko a Slovensko, som sa stretol s Petrom Brányikom, Country Managerom JYSK.  A navedenie na odpoveď pre moje otázky k rebríčku šťastia som dostal práve od neho, keďže JYSK je úspešná dánska spoločnosť, ako mnohé ďalšie z Dánska. Peter Brányik hovoril, že rozhodnutie prišlo priamo z centrály a je prirodzené, že keď slovenská sieť dosahuje výborné výsledky, chcú podporiť práve Slovensko. Ich filozofia v Dánsku je dlhodobá podpora aktívnych a motivujúcich. Prirodzene, rozhodnutie ako v Dánsku, tak aj na Slovensku, smeruje k paraolympionikom. Navyše bonusom je spolupráca na…