Krátko pred Vianocami dala učiteľka v triede v malom mestečku na Slovensku otázku: ,,Kto z Vás si myslí, že je chudobný?“ Deti, ktoré sa považovali za chudobné, zdvihli ruky.
Nie všetky deti tak naozaj urobili a keďže učiteľka poznala veľmi dobre situáciu viacerých rodín, zavolala si po vyučovaní k sebe do kabinetu 8-ročného Diniho. Rodičia tohto chlapca sa prisťahovali k nám z Afriky a žili vo veľmi ťažkých podmienkach.
Napriek tomu Dini ruku nezdvihol a učiteľke to nedalo.
Usadila si ho pred seba a opýtala sa ho, prečo nezdvihol ruku. Dini odpovedal:
,,Lebo ja nie som chudobný.“
,,A kto je podľa teba chudobný?“ pýta sa učiteľka
,,Deti, ktoré nemajú rodičov.“
Skrátený príbeh z knižky Bruna Ferrera Koľko stojí zázrak?. Malý príbeh pre potešenie duše som použil na úvod svojho dnešného príspevku zámerne pred blížiacimi sa Vianocami.
Začalo obdobie adventu, ktoré by nám malo a mohlo pomôcť viac sa ponoriť do seba a hodnotiť prežitý kalendárny rok aj doterajší život. Pri mnohých mojich stretnutiach a rozhovoroch s Petrom Krištofovičom sa Peter priznal, že najdôležitejší moment pri jeho rozhodnutí o zmene spôsobu svojho života prišiel vo chvíli, keď si uvedomil, že stráca svoju rodinu.
Rodina je to najdôležitejšie, čo máme a nestačí to iba konštatovať, ale tak k nej aj pristupovať. Rečou bankárov a peňazí je jediným Vašim pravým bankovým účtom. Každý deň investujte do rodiny lásku, vernosť, obetavosť, čas a úroky pre Vás budú prekvapivé.
A čo nám zaželať na záver? Nech nachádzame čaro a zázrak rodiny, nielen na Vianoce, ale počas celého roka a celého nášho života.
To Vám pod vianočný stromček želá Ján Riapoš.