330-tisíc dôvodov na to, aby si bojoval

09.07.2016

330-tisíc dôvodov na to, aby si bojoval

Jeden anglický futbalový reprezentant má väčšiu hodnotu ako celý tím Islandu. A aj keď všetkých Islanďanov je 330-tisíc, futbalovo zničili zakladateľov futbalu, píše pre pkacademy.eu Ján Riapoš.


Nervalo ani dlhé obdobie od zverejnenia môjho ostatného blogu a prišla aj skúška správnosti overená v živote. Zápas Anglicka s Islandom rozvíril vášnivú diskusiu. Eufória sa šírila celým Islandom, neobišla ani jedného Islanďana. Aj keď ich je len 330-tisíc, futbalovo zničili zakladateľa futbalu.

Zabávali sa

 Hodnota tímu vyjadrená v eurách znamená, že jeden anglický reprezentant ma väčšiu hodnotu ako celý tím Islandu. Stačí si pozrieť fotografie zo zápasu a rozdiel zistíte hneď.  Trápiaci sa reprezentanti Anglicka a usmiati Islanďania. Dali do zápasu všetko. Nie materiálne a finančné, ale to, čo nevieme držať v rukách – nadšenie, zábavu, nasadenie.  Jednoducho sa športom zabávali, aj keď išlo o dôležité stretnutie.

Futbalový trpaslík

 Preneste si túto teóriu do praxe a zistíte, že to funguje. Že to naozaj funguje na čokoľvek, čo budete vo svojich životoch robiť. Druhý môj postreh zo zápasu je jeho vývoj. Prvý gól dalo Anglicko veľmi skoro, už v štvrtej minúte zápasu. Následne, Island už v šiestej minúte vyrovnal a dokázal pridať v osemnástej minúte ďalší gól. A veľké Anglicko už do konca zápasu nedokázalo zdolať futbalového trpaslíka. 

Neprehrávaj už v úvode

 Koľkokrát v našich životoch prehrávame už od úvodu. Čelíme množstvu prekážok v rodinnom, pracovnom, spoločenskom živote. Island nám ukázal cestu, ako sa to všetko dá prekonať. Bojovali so srdcom, s úsmevom a radosťou. Island a jeho futbalisti ukázali, že ak dáme životu všetko, pridáme bojovnosť, úsmev, radosť a lásku, zdoláme všetko na svete. Akokoľvek sa to na začiatku zdá nemožné. Ďakujeme chlapci z Islandu!


Zlato v Slovinsku. A inšpirácia pre sLOVEnsko!

Slovinci majú k nám blízko názvom, vlajkou či rečou. Ale niečo majú navyše, LÁSKU, píše pre pkacademy.eu šéf slovenských paralympionikov Ján Riapoš.


V minulosti, keď na Slovensku nebolo až tak „dobre“, ako je teraz, som sa často zamýšľal nad tým, kam by som sa presťahoval. Ktorá krajina by mi vyhovovala. Moja voľba padla jednoznačne na Slovinsko. Krajina, ktorá má k nám veľmi blízko, nielen svojím názvom, vlajkou a rečou, ale má aj niečo navyše. Lásku. Nádherné miesto pre život  Ak ste boli v Slovinsku, ich slogan „Cítim Slovinsko" ste museli stretnúť takmer všade. Ešte aj ten má vo svojom názve lásku – čo je však najdôležitejšie, nie je to iba slogan. Slovinsko, ktoré vzniklo ako samostatný štát v roku 1991 po rozpade bývalej Juhoslávie, má dva milióny obyvateľov a je to skutočne nádherné miesto pre život.  Udržiavané sú Alpy, more, národné parky, ale starostlivosť o prírodu je vidieť v každej časti krajiny. Určite na to má vplyv aj história a susedia, s ktorými krajina susedí. Ich najvyšší vrch Triglav patrí k národným symbolom, podobne ako náš Gerlach či Kriváň a svojou nadmorskou výškou 2864 metrov patrí k turistickým magnetom celej bývalej Juhoslávie. Slovinsko spolu so Švédskom a Fínskom, patrí k najviac zalesneným štátom v Európe. Služby, gastronómia, zdravý životný štýl, ktoré Vám tato krajina ponúkne, patria – aspoň podľa mňa – k najlepším v strednej Európe. 12. zlato z 12. „eura“  Pre mňa malo Slovinsko v poslednom období tiež športovú príchuť, nakoľko som sa začiatkom októbra v Lašku, čo je mestečko pri Celje, zúčastnil na svojich 12. majstrovstvách Európy v…

Najzákernejšia choroba zo všetkých

Lakomstvo sa vyznačuje túžbou získavať čo najväčší majetok a tiež realizovaním tejto túžby, píše Ján Riapoš.


Lakomec, lakomec... pamätáte si z detstva, ako na seba v škole deti navzájom kričia, ak sa o niečo nepodelíte. V tomto sú deti až kruto úprimné. V téme sedem hlavných hriechov pokračujeme „Lakomstvom“, ktoré úzko súvisí aj s predchádzajúcou témou „Závisťou“. Sú to dosť podobné vlastnosti, ktoré dnes ešte viac vytŕčajú.  ,,Najzákernejšou srdcovou chorobou je nenávisť, závisť a lakomstvo“ povedal americký spisovateľ a románopisec Pearl S. Buck.  Lakomstvo sa vyznačuje túžbou získavať čo najväčší majetok a tiež realizovaním tejto túžby. Možno je práve téma filozoficky aktuálna aj pre dnešné Slovensko, ktorého sa dotýka úplatkárstvo a korupcia. Lakomci si vážia hodnotu peňazí alebo majetku viac ako Boha. Stručne definuje túto vlastnosť kresťanstvo a možno ešte trefnejšie to pomenováva budhizmus. ,,Chamtivosť je založená na nesprávnom chápaní spájania bohatstva so šťastím.“ Nádherná definícia opisu lakomosti a jej opakom je štedrosť.  Lakomstvo v človeku vytvára pocit neistoty, človek sa začne spoliehať na majetok, peniaze. V nich nachádza falošný pocit istoty a zabezpečenia. Bohužiaľ, ten pocit je falošný, pretože  nikdy nie je presvedčený o tom, že je zabezpečený dostatočne. Stále ho sprevádza dojem, že potrebuje viac. S lakomstvom, ruka v ruke, kráčajú vlastnosti – uzkostlivosť a agresivita. Naopak štedrí ľudia pôsobia pokojne a sebaisto.  Jedinou istotou je Vaša vnútorná sila zdolať všetko, čo život prinesie. A najlepšie pre túto…

Pošli to ďalej! Ale začni od seba

Ak ste začali čítať tento blog, odporúčam si k nemu pustiť legendárnu pesničku „Balada o poľných vtákoch“ od Mira Žbirku s textom Kamila Peteraja. V závere úvahy s k nej ešte vrátim.


Túžba „mať“   Dnes máme rôzne výklady toho, ako bojovať proti závisti a naši starí rodičia dokonca hovorili, že „mi prišlo zle z očí“. Negatívna energia a túžba môže bolieť aj na fyzickom tele a zažil som to aj na vlastnej ,,koži.“  Dokonca som zažil aj to, že mi ľudia závidia môj invalidný vozík.J Je to túžba mať niečo, čo má niekto iný. Vo väčšine ide zvyčajne o niečo materiálne. Dnes sa asi viac pozeráme na svet optikou materiálneho ako duševného sveta z čoho plynie aj veľká závisť, čo je len krôčik k nenávisti.  Pri téme závisť väčšine z nás napadne biblický príbeh o bratoch Ábelovi a Kainovi, kde závisť doviedla až k bratovražde. Ide o túžbu, ktorá nám často zatemní srdce i mozog a vedie nás veľmi zlou cestou nášho života. Vo väčšine prípadov sa to aj zle končí, nie len v príbehoch iných, ale aj našich. Pošli to ďalej  Závisť Vás nikdy neurobí šťastnými. Opakom závisti je dobroprajnosť. Viete si predstaviť takú vec, že by sa to na tomto našom svete otočilo? To znamená, že koľko je teraz závisti a nenávisti, bolo by dobroprajnosti? To by bola nádhera! A myslím si, že to nie je len fikcia. Začnime od seba. A bude to! Cesta je veľmi jednoduchá, dopriať všetkým okolo seba. Podobnú tému spracovalo aj viacero filmárov a najviac ma zaujal film ,,Pošli to ďalej“, kde herec Trevor Mc Kinney, 11-ročný chalan, dostal ako domácu úlohu od učiteľa občianskej náuky spracovať tému: „Ako zmeniť svet.“ Trevor vymyslel, aby každý človek…

Zameraj sa na najlepšiu „stavbu“ svojho života! Na samého seba

Odolať pokušeniam dnešného sveta nie je jednoduché, ale to nás ešte neoprávňuje používať to ako výhovorku, píše pre pkacademy.eu slovenský paralympionik Ján Riapoš. 


Pri písaní blogov s témou 7 hlavných hriechov nie je cieľom zvoliť optiku z pohľadu cirkvi na danú tému, ale optiku moderného človeka hľadajúceho zdravý a šťastný život. Ak vyslovíte slovo viera, tak je to automaticky spájané s Bohom. Preto sa mnoho ľudí chce dištancovať od Boha. Moja hypotéza však vychádza z predpokladu, že každý z nás ma v sebe vieru, čiže aj na 7 hlavných hriechov sa pozerám ako na návod nájsť vo svojom živote šťastie aj pre ,,neveriacich v Boha“. Veľká téma súčasnosti  Ďalším hlavným hriechom je Smilstvo – veľká téma súčasnosti s ohľadom na štatistiku a štruktúru rozvodovosti, AIDS – novodobého zdvihnutého prstu pre neviazaný pohlavný život. Ako píše Wikipédia, pod pojmom Smilstvo, latinsky luxuria, sa rozumie pohlavný styk medzi dvoma súhlasiacimi jedincami stojacimi mimo vzájomného manželstva.  Možno pre lepšie pochopenie a vyjadrenie nám pomôže krátky slovník slovenského jazyka, ktorý definuje smilstvo ako pohlavnú neviazanosť. Protipólom Smilstva je cnosť, cudnosť. Tak, ako kresťanstvo, aj islam a judaizmus ho považujú za hriech. „Však to nikto nevidí“  Podľa dlhodobých štatistík pripadá na 100 uzavretých manželstiev približne 47 rozvodov. Podstatnú časť ma na svedomí práve nevera alebo smilstvo. Aké veľké je pokušenie uspokojiť svoje telo alebo dušu, to sa v štatistikách nedočítate. Faktom je, že ak vstúpite do manželstva, dáte slovo nielen pred Bohom a partnerom, ale aj pred sebou.  Vo vlastnom vnútri budujeme…

Aký „benzín“ natankuješ, taký budeš mať výkon

Tak, ako v jedle, tak aj v ostatnom spôsobe života sa prejedáme. Čo znamená nevládnosť človeka, stratu energie a vyhorenie, píše pre pkacademy.eu najúspešnejší slovenský paralympionik Ján Riapoš.


Nie je nič lepšie ako vo vianočnom čase písať o šiestom hlavnom hriechu. Možno jeho latinský preklad „Guľa“ vystihuje jeho podstatu – obžerstvo. V zime sa dosť šmýka a aby sme sa potom dole kopcom negúľali  ako snehová guľa...  „Obžerstvo“ naše každodenné  Prvoplánovo sa môže zdať, že jeho podstatou je jedlo, ale určite to tak nie je. Žijeme v dobe obrovského konzumu, kedy je trhová ekonomika postavená na vysokej spotrebe hlavne našich domácnosti, veď aj HDP v SR je dosť výrazne ťahané touto spotrebou.  Keď si to premeníme na drobné, kupujeme častokrát veci, ktoré ani nepotrebujeme, čo nás núti čím ďalej, tým viac zarábať a zvyšovať náš finančný príjem. Marketing a reklama sú výrazné nástroje. Je náročné brániť sa jej a nepodľahnúť.  Ale práve o to ide. Nepodľahnúť pokušeniam. Tak, ako v jedle, tak aj v ostatnom spôsobe života. Prejedáme sa vo všetkom. Čo znamená nevládnosť človeka, stratu energie, vyhorenie. Nechuť k jedlu a životu je toho dôsledkom.  Čo (ne)priniesli Traja králi  Opakom obžerstva ako hriechu, je striedmosť. Bez ohľadu na to, či ste veriaci alebo neveriaci, pozrime sa na príbeh narodenia Ježiša Nazaretského, syna Márie a Jozefa. Veď vďaka ním tu máme Vianoce. Práve obdobie adventu je prípravou na Vianoce, sviatku, keď môžeme raz v roku objavovať silu tohto odkazu.  Advent je prípravou na vianočný čas. Ale ako pripravujeme domácnosť, väčšiu pozornosť venujme príprave seba na toto obdobie a to nám má práve advent a…

Ďakujeme, pán prezident... alebo, keď cesta je cieľ

Nemali by sme mať ústa plné slov a fráz a pritom žiť úplne iný život, píše Ján Riapoš. 


K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala smrť prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Jeho úmrtie spustilo množstvo vyjadrení, diskusií, reakcií a vo mne úvahu. Žijeme skutočne to, čo hovoríme? Alebo iba klameme sami seba? Čo robíme. Nie, čo hovoríme...  Je nezdravé dávať si „masky na tvár“, bohužiaľ, robíme to v živote často. Ale čím väčšie ego človek má, tým má viac problémov. Keď sme neúprimní a hráme rôzne hry, sami cítime, že niečo nie je v poriadku. Nemali by sme mať ústa plné slov a fráz a pritom žiť úplne iný život.    Nie vždy to však platí, pozitívnym príkladom bol práve prvý prezident SR Michal Kováč.   Nielenže ako prezident prišiel podporiť slovenských paralympionikov do nórskeho Lillehammeru počas zimných paralympijských hier v roku 1994 , ale paralympionikov podporoval aj po svojom odchode z najvyššej ústavnej funkcie. Napriek nepriaznivému zdravotnému stavu sa – spolu s manželkou Emíliou – zapojil do projektu „Na kolesách proti rakovine“, ktorý organizoval Slovenský paralympijský výbor. Keď cieľ je cesta  Zo životného príbehu Michala Kováča sa môžeme veľa naučiť, je v ňom silné posolstvo. Ako odvážne niesť svoj kríž na ceste životom a nepoddať sa, neuhnúť od svojich slov, ideálov, cieľov. Hlavne, keď platí, že cesta je cieľ a cieľ je cesta. Pritom môže byť človek vo svojom jadre dobrý, pozitívny, láskavý a stačí, keď sa tieto vlastnosti prejavia.  Ak má človek v sebe múdrosť a silnejšie EQ ako IQ a žije podľa nej…

Sme ako „orli bez krídel“. Ale vyhrávame!

Sme malou krajinou v strede Európy a vieme, že patríme k tomu lepšiemu, čo tento svet má. Veď v Riu sme získali 11 medailí, z toho päť zlatých, píše Ján Riapoš.


ORLI BEZ KRÍDEL doleteli šťastne a zdravo domov po XV. paralympijských hrách v Rio de Janeiro. Pre mňa osobne je to vždy obdobie, kedy si dobijem baterky pre ďalšie fungovanie v mojom živote.  4-tisíc príbehov  Sila paralympionizmu už dlho presahuje v motivácii skupinu zdravotne znevýhodnených. Svoju obrovskú silu ukázali aj cez viac ako štyri tisícky unikátnych príbehov športovcov, ktorým sa podarilo nominovať a kvalifikovať na Paralympijské hry 2016 v Rio de Janeiro (PH). Som rád, že 29 slovenských športovcov nezaniklo ,,v dave“ a znovu potvrdilo moju hypotézu.  Môj úraz v roku 1993 ma naučil významne narábať s časom, pretože jedna sekunda zmenila môj život. Paralympionizmus ukazuje, ako dôležité je vedieť efektívne narábať s časom a našimi schopnosťami. Sme malou krajinou v strede Európy a vieme, že patríme k tomu lepšiemu, čo tento svet má. Preto verme viac vo svoje schopnosti a snažme sa ich posúvať, tak, ako nás športová filozofia učí. Byť lepší a rýchlejší v duchu fair play. Svetový unikát  Na Paralympijských hrách v Riu de Janeiro sme získali 11 medailí, z toho 5 zlatých, 3 strieborné a 3 bronzové. Najúspešnejším športovcom sa stala strelkyňa Veronika Vadovičová, ktorá získala dvakrát zlato, raz striebro a raz sa umiestnila na šiestom mieste. Veronika sa stala aj najúspešnejšou strelkyňou paralympijských hier, ale získala aj ďalší unikát. Ako jedinému športovcovi na svete sa jej opakovane podarilo vyhrať úvodnú súťaž paralympiády. Čo to znamená?  Úvodná…

Nespravodlivá kolektívna vina

Ruskí paralympionici do Ria vôbec nepôjdu. Táto správa ma, priznám sa, do istej miery zaskočila. V predolympijskom období vyvolalo možné vylúčenie športovcov z Ruska búrlivé diskusie. Napokon ich rozdelili na dve skupiny – na tých, ktorí do Ria išli a na tých, ktorí dostali dištanc.


V prípade paralympionikov sa rozhodlo inak. Áno, na jednej strane je dokázané podozrenie z dopingu. Z moskovského antidopingového laboratória predsa zmizlo v inkriminovaných rokoch 35 pozitívnych vzoriek ruských paralympionikov. Avšak na strane druhej, prečo na všetkých hádzať kolektívnu vinu? Keď sa riešila účasť zdravých športovcov, Medzinárodný olympijský výbor nechal slobodne rozhodnúť federácie jednotlivých športov. Výsledok? Zákaz štartu na olympiáde pre všetkých atlétov. Medzinárodný paralympijský výbor sa však vydal inou cestou. Riadil sa výsledkami vyšetrovania, ktoré potvrdzujú systematicky podporovaný a krytý doping v Rusku. Prečo však všetkých ruských paralympionikov nahádzal do jedného vreca a olympionikov rozdelili na „dobrých a zlých“? Tento dvojitý meter k hendikepovaným a nehendikepovaným športovcom je zarážajúci. Princíp kolektívnej viny je v tomto prípade proti zdravému rozumu. Pretože tu nejde o športovcov, ktorí by zneužívali systém, ale o štátom organizovaný systém, ktorí zneužíva práve športovcov. A hádam vôbec netreba zmieňovať, že ruské výpravy bývajú jedny z najúspešnejších. V roku  2012 v Londýne skončili ruskí paralympionici na druhom mieste v medailovom poradí krajín. V Riu malo štartovať 267 Rusov v 18-tich športových disciplínach. Ale zostanú doma. Nie, netvrdím, že doping netreba trestať. Myslím si, že každý nekalo súťažiaci športovec by mal byť zo súboja vylúčený. Kolektívna vina je však v tomto prípade príliš nespravodlivá a…

„Citius, Altius, Fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie)

V roku 1914 prvýkrát zaviala Olympijská vlajka. Jej heslo znie: „Citius, Altius, Fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). História a príbeh vzniku Olympijskych hier je inšpiráciou aj pre súčasnosť, píše pre pkacedemy.eu slovenský paralympijský športovec Ján Riapoš.  


Mnohí vnímajú šport len cez televíziu. Samozrejme aj vtedy, keď sa objaví aféra, ako naposledy tá dopingová. Ale šport je filozofia. Filozofia žitia, ako byť zdravý, šťastný, ako bojovať férovo. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je to výrazne podceňovaný fenomén. Teória ani prax tejto filozofie sa nevyučuje, nečudujme sa preto, že len málokto pozná jej históriu, vznik, vývoj a súčasné dianie. Inšpirácia z roku 1888  O pár dni sa v Riu začnú Olympijské a Paralympijské hry. Média už prinášajú rôzne informácie a ja sám mám bohatú osobnú skúsenosť s účasťou na týchto hrách ako športovec, nakoľko pre mňa budú už šieste v poradí. Za svojich 23 rokov vo vrcholovom športe viem, že budú festivalom športu v duchu hesla, ktoré je súčasťou Olympijskej symboliky.  Vďaka novodobému oživovateľovi, zakladateľovi Barónovi Pierreovi de Coubertinovi tu máme Olympijske hry a jeho príbeh a dielo je inšpirujúce aj pre súčasnosť. Veď posúďte sami dva jeho citáty: „Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch a charakter. Charakter sa nevytvára duchom, ale pomocou tela. To je práve to, čo dobre vedeli staroveké národy a čo my tak obtiažne kriesime.“ Barón bol pedagóg vo Francúzsku a mal problém s mládežou. Nechceli športovať, boli neposlušní až zlí. Odcestoval do Londýna, kde v knižniciach našiel informácie o starej Antike a filozofii športu, starovekej OLYMPII a jej základoch, čiže Kalokagatii a Ekecheirii.  Cestou pre súčasnosť je harmonický rozvoj osobnosti. Svedčí o tom aj jeho druhý…