Už je to naše!

13.09.2016

Už je to naše!

Vláčik troch invalidných vozíkov viezol zhmotnenú túžbu, naplnený sen aj tri úžasné ľudské bytosti. Život im zabudol darovať krídla, tak si ich našli sami...


„Už je to naše!“ ozvalo sa skandovanie z tribúny a vzápätí aj priamo zo súťažného kurtu. Samuel Andrejčík sa sotva rozlúčil s pubertou a už prepisuje históriu. Mohutným „machatovským“ hlasom, súcim na čítanie rozprávok, si jednu z najkrajších napísal spolu s Michaelou Balcovou aj Róbertom Ďurkovičom. Stali sa paralympijskými víťazmi. „Už je to naše,“ kričal Samo z plných pľúc uväznených v posede na vozíku. V tej chvíli aj nežičlivé domáce publikum aj brazílski súperi uznanlivo prikyvovali.

Cestou do Ria sme sedeli v lietadle spolu so Samkovou maminou Ľudkou. Často odbiehala za synom, sediacim obďaleč, aby mu pomohla najesť sa, aby ho umyla, zakryla dekou. Starostlivosť rodiča v takýchto prípadoch nepozná hranice. Možno by uviazla v preplakaných nociach, keby Samo - aj napriek pokrúteným rukám, nevyvinutým kĺbom a zlému upnutiu svalov a šliach - od detstva nerozdával energiu a silu druhým. Pospomínali sme jeho operácie, liečenia, strádania ale aj túžby a sny. Pred štyrmi rokmi si poskladal puzzle Ria a ako obraz zavesil vo svojej izbe nad posteľ. Zaspával aj sa zobúdzal s pocitom, že sa do mesta pod Kristovou sochou chce dostať. „Po víťazstve na ME v roku 2013 v Guildorfe sa začala cesta kvalifikácií, na ktorej som už nemohol, zablúdiť. Cieľ bol jasný. Puzzle s Riom som mal stále na očiach. Štyri roky som za tým išiel a podarilo sa...“

Príbeh Michaely Balcovej s rovnakým zdravotným znevýhodnením je športovo ešte o dva roky kratší, než Samov. „Na pohľad sa boccia zdá jednoduchá, no ani pre zdravých nie je, keď si to vyskúšajú.“ Napriek tomu jej stačili dva roky tréningov, príprav a lúskania taktickej abecedy, aby sa dostala do tímu, ktorý získal pre Slovensko prvú a hneď zlatú medailu v boccii v histórii paralympijských hier. Po úvodnej prehre v skupine s Veľkou Britániou si všetci aj s trénerom pripomínali pokoru, s ktorou do Ria pricestovali. „Chceli sme postúpiť zo skupiny,“ priznali sa. Na to však museli ďalšie dve stretnutia vyhrať. Podarilo sa. Nad Hongkongom 4:1 a nad Portugalskom 8:4. Pričom pred záverečnou štvrtou hrou vyhrávali už 8:0. „Pustili im štyri body, v semifináke sa to nemôže stať,“ varoval tréner Martin Gabko. Ani sa nestalo. Andrejčík s Balcovou si ustrážili súperov z Thajska, ktorí až do semifinále pôsobili suverénne a s prehľadom ich „vygumovali“ 6:1. Verili si aj na finále, no iné je nastupovať s odhodlaním a iné ho aj naplniť. Tobôž proti domácej Brazílii, ktorá vyhrala kategóriu zdravotného znevýhodnenia (BC4) na dvoch predchádzajúcich PH.

„Za stavu 0:2 po prvej hre som trochu znervóznela,“ priznala Miška už po finále, ktoré začal lepšie súper. „Očakávali sme, že po svojom podaní si vybudujú náskok. Predsavzali sme si, že bude čo najmenší. Vedeli sme že ich chceme v našej smene natiahnuť úplne dozadu kurtu,“ odhalil taktiku Samuel Andrejčík. Vyrovnanie na 2:2 upokojilo a získanie bodu v tretej smene potešilo. „Teoreticky sme sa mohli pokúsiť bodovať aj dvoma bodmi, no bolo to také riskantné, že sme sa radšej poslednej lopty vzdali.“

Koncert nášho dua vygradoval v záverečnej hre. Tréner Gabko stískal zopnuté dlane pri prvom hode Mišky Balcovej. „Nevyšiel mi a som veľmi vďačná Samovi, že to zachránil. Vďaka jeho následnej lopte sme vyhrali.“ Samo nalepil svoju prvú loptu na „jacka“ a súpera dostal do problémov.  „Po Samkovej famóznej lopte som už vedel, že je zlato na dosah,“ chrlil zo seba príval emócií tréner Martin Gabko. „Ak by ju aj Brazílčania odblokovali, nemali už čím ďalej hrať...“ Pri každom hode súpera bolo najmä Samovi telo pritesné. Išiel z kože vyskočiť, aj keď sa snažil držať nervy na uzde. Rovnako Róbert Ďurkovič, ktorý si odtrpel turnaj v pozícii tretieho hráča na „lavičke“: „Už som len počítal – ešte štyri, tri, dve, každú ich loptu som tlačil očami za našu líniu.“

... a potom to prišlo. Potvrdenie, že zlato je naše! „Do konca života budem na tieto chvíle spomínať,“ vraví Samo s rozžiarenými očami. V Miškiných sa objavujú slzy. Zďaleka nie je sama. Dojímavé chvíle, silné emócie a prívaly radosti uchvátia všetkých blízkych aj našu malú skupinku fanúšikov a novinárov. Intenzita objatí, tancovania, ba aj spievania v zákulisí haly Carioca sa v tých chvíľach vyrovnáva karnevalu samby. Na odovzdávanie medailí idú vo vláčiku. Snažia sa zakývať na všetky strany, no nevyvinuté kĺby im to dovolia len v náznakoch. Vezú si však zhmotnené sny. Dnes je to predsa naše!

„Nemám pocit, že by mi život niečo bral. Ja to vnímam od malička tak, že nežijem život s nevýhodami. Pre mňa to je skôr o tom, nájsť si inú cestu, ako vykonať niečo, čo by iní mohli tvrdiť, že nedokážem,“ hovorí ako z veľkej knihy najmladší paralympijský víťaz Samuel Andrečík. Vlastne je to pri jeho dvadsiatke trochu drzosť. Prísť po prvý raz na paralympiádu a zvíťaziť. „Veru je,“ smeje sa šťastne. A všetci  vieme, že pre tieto emócie je krásne žiť...

Stano Ščepán  


Besedy o zážitkoch z Ria, aj o bariérach pri nakupovaní

Dvojnásobná paralympijská šampiónka z Ria v športovej streľbe Veronika Vadovičová má v týchto dňoch nabitý program, keďže absolvuje viacero akcií s cieľom propagovať paralympijský šport.


V stredu 12.10. sa zúčastnila spolu s komentátormi Stanislavom Ščepánom a Alfonzom Juckom na besede v DSS Integra na Tylovej ulici v Bratislave. Klientom DSS porozprávali okrem športovej prípravy aj zážitky z Ria z pohľadu športovkyne i komentátorov. O deň neskôr sa spolu so svojim trénerom Milanom Goleňom a cyklistom Vladislavom Janovjakom zúčastnili pracovného školenia zamestnancov Tesco v Poprade, ktorým okrem momentov z Ria porozprávali aj o bariérach, s ktorými sa bežne stretávajú nielen pri nakupovaní. Budúcu sobotu 22.10. bude Veronika jedným z hostí Jana Műhlfeita na konferencii Myslenie 1. ligy. Na facebooku je súťaž o štyri vstupenky, dve špeciálne pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. https://www.facebook.com/mysleniprvniligy/?pnref=story http://myslenieprvejligy.sk/ A v sobotu 19.11. ju čaká v Košiciach seminár „Na ceste od integrácie k inklúzii“.

Posledná rozlúčka s prvým prezidentom SR

Slovensko sa dnes lúči s Michalom Kováčom, ktorý bol prvým prezidentom samostatnej SR. Vláda na dnešný deň vyhlásila od 8:00 do 17:00 štátny smútok. Michal Kováč zomrel vo veku 86 rokov v stredu 5. októbra. 


Prvá časť štátneho pohrebu sa uskutočnila v Rytierskej sále Bratislavského hradu, kde boli pozvaní hostia kondolovať rodine. O 12:00 sa v celej Bratislave na päť minút rozozvučali zvony. V rovnakom čase sa pohol smútočný sprievod z Bratislavského hradu, cez Palisády, na nádvorie Prezidentského paláca, kde sa o 13:00 začal vojenský ceremoniál. Po rozlúčke v Prezidentskom paláci prevezú telesné pozostatky Michala Kováča na civilnom vozidle na zádušnú omšu do Dómu sv. Martina, kam je pozvaná aj verejnosť. Michal Kováč bude pochovaný v kruhu najbližšej rodiny na Ondrejskom cintoríne. Ku kondolencii sa pridáva aj Slovenský paralympijský výbor. Michal Kováč je zatiaľ jediným slovenským prezidentom, ktorý osobne prišiel aj s manželkou podporiť slovenských paralympionikov na ZPH 1994 do Lillehammeru. Aj po svojom odchode do politického dôchodku aktívne podporoval slovenský paralympizmus účasťou na projekte Na kolesách proti rakovine.

Naši hokejisti zajtra v Liptovskom Mikuláši

Slovenská reprezentácia v hokeji na sánkach sa predstaví divákom v piatok 14. októbra v prestávke medzi prvou a druhou tretinou zápasu Extraligy medzi HK 32 Liptovský Mikuláš - HC Košice.


Začiatok stretnutia na Zimnom štadióne v Liptovskom Mikuláši je o 17. hod.  

Športovci a tréneri budú hodnotiť účasť v Riu

V aule FTVŠ v Bratislave sa vo štvrtok 13. októbra uskutoční moderovaná diskusia so športovcami a trénermi na tému Rio 2016, na ktorej bude SPV zastupovať generálny sekretár Samuel Roško.


Ako vedúci slovenskej výpravy predstaví účastníkom v druhom bode programu „Vyhodnotenie účasti slovenskej výpravy na PH 2016 v Riu“. Okrem samotného Ria a zhodnotenia účasti olympionikov a paralympionikov odznie aj prednáška riaditeľky ADA SR Žanety Csáderovej o antidopingu. Začiatok konferencie je o 9:00 hod.

Návšteva amerických sledgehokejistov na SPV

Dnes dopoludnia sme na pôde SPV privítali držiteľov zlatých paralympijských medailí v hokeji na sánkach Lonnie Hannaha II. a Bradleyho Emmersona, ktorí sú na návšteve Slovenska na pozvanie americkej ambasády.


Spolu s generálnym sekretárom Samuelom Roškom a športovým manažérom Marošom Čambalom diskutovali najmä o rozvoji tohto športu a ako dlhoroční aktívni hokejisti prezentovali svoje skúsenosti. Lonnie Hannah II. je držiteľom zlatej medaile s tímom USA na ZPH 2002 v Salt Lake City, Bradley Emmerson vybojoval najcennejší kov vo Vancouvri 2010. Medzitým stihli byť obaja aj členmi bronzového amerického tímu v Turíne 2006. Ich desaťdňový pobyt na Slovensku je spojený s aktivitami amerického grantu pre rozvoj hokeja na sánkach, v rámci ktorého bude zakúpených aj päť hokejových sánok pre slovenský tím. Program pokračoval obedom v rezidencii veľvyslanca USA na Slovensku. Spolu s dvojicou spomínaných amerických hokejistov sa na ňom za SPV zúčastnili Samuel Roško, Martin Joppa, Miroslav Dráb a Róbert Ďurkovič. 

Dnes opäť relácia „Bez limitov“ v Rádiu Slovensko

Návrat k paralympiáde v Riu a úspechy slovenských športovcov si pripomenieme aj dnes v tradičnej relácii, ktorá sa na okruhu Rádio Slovensko bude vysielať opäť o 20:40 hod.


Reláciu pripravil Stano Ščepán.


Sledujte dnes Štúdio šport s Jánom Riapošom

Hosťom relácie Štúdio šport bude dnes večer na TA3 predseda SPV Ján Riapoš. Pozrite si portrét športovca a návrat k paralympiáde v Riu o 21.30 hod.


Naše zlaté trio vo Fun Rádiu

Slovenskí medailisti z PH 2016 sa po návrate z Ria tešia pozornosti médií. Do ranného vysielania Fun Rádia zavítala trojica, ktorá si priviezla najcennejšie kovy - Veronika Vadovičová, Jozef Metelka a Samuel Andrejčík.


V „Rannej šou s Juniorom a Marcelom“ dostali v rámci programu „Tri rána, tri paralympijské esá“ viacero otázok na telo.  Vypočuť si ich môžete tu: http://www.funradio.sk/clanok/34715-tri-rana-tri-paralympijske-esa/  

Medailové umiestnenie tanečníkov na Svetovom pohári v Belgicku

Mesto Hasselt bolo v dňoch 1. - 2. októbra dejiskom posledného tohtoročného Svetového pohára v tanečnom športe na vozíku pod názvom 3th International Sport & Handicap Wheelchair Dance Cup Open Belgian Championships 2016.


Podujatie, ktoré bolo posledným testom pred jesennými majstrovstvami Európy, prinieslo Slovensku, ktoré reprezentovali tri páry v troch základných disciplínach, štyri medailové umiestnenia.  

V latinskoamerických tancoch Combi LWD 1 pár Maroš Olejár - Mária Gazdíková skončil na štvrtom a pár Peter Vidašič - Helena Kašická na druhom mieste.

V štandardných tancoch sme mali najsilnejšie zastúpenie. Olejár s Gazdíkovou skončili na 6. mieste, Juraj Adam s Petrou Kolberovou na 5. mieste a Vidašič s Kašickou opäť na 2. mieste. „Po veľkom boji sa kórejskému páru podarilo zvíťaziť nad nami. Pred dvomi týždňami sme ich v Rusku jednoznačne porazili“, konštatoval Peter Vidašič.  

V pre Slovensko jednoznačne najsilnejšej kategórii freestyle, v ktorej naši tanečníci od jej vzniku v roku 2013 dominujú, obsadili Olejár s Gazdíkovou tretiu a Vidašič s Kašickou prvú priečku.