SOM „TRÉNINGOVÝ HRÁČ“
Rozdielna výkonnosť na tréningu a v súťaži je jedným z častých problémov, s ktorými sa stretávam vo svojej praxi. Klasickým príkladom je športovec, ktorý nie je v súťaži schopný podať taký kvalitný výkon, ako podáva bežne na tréningu. Na tréningu si verí, necíti tlak, stres, je pokojný a v pohode. Aj keď urobí chybu, príliš sa tým nezaoberá a ďalej sa koncentruje na aktuálnu úlohu. Výsledkom toho je relatívne konzistentná tréningová výkonnosť. Podobné výkony však nie je schopný zopakovať v súťaži alebo na zápase (zápas a súťaž budem v celom texte zastrešovať pojmom súťaž). Príčinou takýchto rozdielnych výkonov sú práve odlišné psychologické podmienky na tréningu a v súťaži. Súťažné podmienky prinášajú vyššiu mieru stresu a psychického tlaku. Často proti nám stoja aj kvalitnejší a motivovanejší súperi ako na tréningu. Prípadne súperi, ktorých tak dobre nepoznáme alebo o ktorých nemáme toľko informácií. Preto je prirodzené, že občas sú aj výkony rozdielne.
V súťaži sa športovec môže cítiť pod väčším tlakom, je v strese, nervózny. Veci, ktoré počas tréningu bežne zvláda, nedokáže predviesť v momentoch, kedy na tom najviac záleží. Vo svojich myšlienkach sa zaoberá napríklad: „Ako budú môj výkon hodnotiť ostatní? Čo ak sa mi to nepodarí? Čo ak urobím príliš veľa chýb? Snáď nepokazím hneď začiatok súťaže. Čo bude hovoriť tréner, ak to „pokašlem“? Čo ak všetkých sklamem? Čo ak sa úplne znemožním?“ Podobné myšlienky sa pravdepodobne občas objavia u každého športovca. Aj ich následkom športovec nie je schopný aktuálne podať adekvátny výkon a priblížiť sa svojmu potenciálu.
Na druhej strane sú aj športovci, ktorí sú schopní v súťaži podať kvalitnejšie výkony ako na tréningu. Tlak a stres ich dokáže motivovať a vybičovať k ešte lepším výkonom. Je to aj otázka toho, ako športovec vníma súťaž a jej okolnosti, ako je schopný pracovať so stresom aj akým spôsobom trénuje mentálne zvládanie tlaku.
Povedzme si príklad. Karol je cieľavedomý športovec, ktorý venuje tréningovému procesu veľa času a energie. Trénuje viac ako ostatní, pridáva si tréningové dávky, zostáva na tréningoch dlhšie ako ostatní členovia tímu. Nad rámec povinného programu absolvuje hodiny v posilňovni, na spinningu a powerjoge. Na súťaži však podáva len priemerné výkony. Lepšie výsledky dosiahnu aj kolegovia, ktorí netrénujú ani zďaleka toľko, čo on. Na tréningu ich bežne zdoláva, väčšinou sa mu z pohľadu výsledkov pozerajú na chrbát. Na súťaži sa však karta obracia. V drvivej väčšine Karol zostáva v poli porazených, kým jeho kolegovia sa bijú o najvyššie priečky. Neustále si láme hlavu, čím to môže byť. Pred súťažou je vždy nervózny, v strese. Obáva sa zlyhania a neúspechu v súťaži. Taktiež mu robí vrásky to, čo mu povie tréner, ak opäť neuspeje. Čo budú hovoriť ostatní, spoluhráči, rodina, verejnosť. Čo ak sa zase potvrdí, že je iba „tréningový“ hráč?
V podobných prípadoch je dôležité si uvedomiť, že tréning a súťaž sú dve rôzne veci. Každá má svoje špecifiká, podmienky aj nároky. V súťaži je oveľa pravdepodobnejšie, že športovec môže pociťovať vyššiu mieru tlaku a stresu. Neúspech na tréningu väčšinou nemá významné dopady z hľadiska kariéry a hodnotenia športovca. Naopak, v súťaži ide o viac. Súťaž je miesto, kde má človek v krátkom časovom okamihu zúročiť hodiny a dni tvrdej driny. Každá súťaž vo vrcholovom športe je spojená s nejakou formou časového, priestorového alebo psychického tlaku. Väčšinou sa jedná o ich kombináciu. Súťaž je o tom, že človek musí byť lepší ako jeho súper. Táto skutočnosť sama o sebe môže byť stresujúca.
Vzájomné súperenie a porovnávanie v nás môže vyvolávať úzkosť, strach a obavy. Aj preto je psychická stránka v športe veľmi dôležitá. Šport je vlastne určitá forma sociálneho porovnávania. Kto je lepší, kto vyhrá, kto je rýchlejší, presnejší? Ale naopak aj kto bude posledný, kto bude v súťaži najslabší, najpomalší, najmenej presný? Dôležité je to, ako športovec vníma súťaž, aké je jeho mentálne nastavenie. Je rozdiel, či vníma súťaž ako hrozbu, ako niečo, kde môže zlyhať, alebo ako príležitosť, príležitosť uspieť a preukázať svoje schopnosti. Tak ako poloplný vs. poloprázdny pohár.
Schopnosť zvládať súťažný tlak a stres sa dá trénovať a rozvíjať. Tak, ako trénujeme techniku, silu, rýchlosť, tak môžeme trénovať aj vlastnú myseľ a schopnosť zvládať tlak. V prípade, že sa vyskytujú rozdiely vo výkonnosti medzi tréningom a súťažou, existujú dva spôsoby riešenia, 1. Tréningové podmienky v maximálnej miere priblížiť súťažným podmienkam, 2. Pracovať na efektívnejšom psychickom zvládaní súťaže.
- Cieľom prispôsobenia podmienok je to, aby sa tréning čo najviac podobal súťaži. Aby športovec prežíval a cítil sa tak, aké je jeho prežívanie, pocity a emócie na súťaži. Je to aj výzva pre trénerov, snažte sa počas tréningu vytvoriť také podmienky, aby sa v čo najväčšej miere podobali podmienkam súťaže. Pokiaľ športovec necíti na tréningu určitý tlak, či už priestorový, časový alebo výkonnostný, ťažko sa bude s takýmto tlakom prirodzene vyrovnávať na súťaži. Na tréningu by mal byť športovec vystavený podobnému tlaku, akému musí čeliť na súťaži. Príklad prispôsobenia tréningových podmienok súťažným uvádzame v článku o indickom strelcovi Bindrovi.
- Efektívnejšie zvládanie súťaže je predmetom širšej psychologickej prípravy športovca a jej súčastiam sa budeme sa venovať v tomto aj nasledujúcich newslettroch. Teraz vám aspoň naznačím, ktorými smermi sa v podobných prípadoch práca športovca resp. spolupráca so športovým psychológom môže uberať. Z hľadiska psychiky a efektívnejšieho zvládania súťaže môže športovec pracovať napríklad s nasledujúcimi oblasťami:
Preskúmať, čo je preňho pred, počas a po súťaži zdrojom stresu
Preskúmať, čoho sa najviac obáva, z čoho pramení jeho vnútorný strach
Pracovať na efektívnejšom zvládaní stresu
Zvýšiť sebadôveru
Koncentrovať sa správnym spôsobom
Používať rôzne relaxačné a uvoľňovacie techniky
Používať iný mindset (nastavenie mysle) na súťaži ako na tréningu (o tejto možnosti si môžete prečítať samostatný článok na s.6)
Každá z uvedených možností môže byť prínosná, závisí od konkrétneho športovca a okolností. Väčšinou je potrebné zapojiť
Autogénny tréning (AT) je jednou z najrozšírenejších relaxačných metód na celom svete. V období medzi dvoma svetovými vojnami ju vytvoril nemecký neurológ a psychiater Johann Heinrich Schultz. Ide o autosugestívnu techniku, teda techniku, ktorú vie človek na sebe aplikovať sám. Nejedná sa len o nácvik relaxácie, ale aj o metódu sebaprežívania a sebaovládania, ktorá môže mať účinky tak terapeutické ako aj v oblasti osobnostného rozvoja. Od začiatku jej existencie vzniklo viacero jej úprav a variant. Okrem klinickej sféry je psychológia športu jednou z tradičných oblastí jej efektívneho využitia. Túto metódu používajú aj slovenskí vrcholoví športovci, napr. Matej Tóth.
AT je systematický nácvik zameraný na rozvoj schopnosti navodiť si pomocou určitých formuliek stav príjemného, hlbokého pokoja a uvoľnenia, ktorý má zotavujúci účinok na celý organizmus, na duševný aj telesný stav človeka. Používa sa pri predchádzaní zdravotným poruchám, pôsobí proti nadmernému stresu a zvyšuje odolnosť organizmu voči záťažovým situáciám. Konečným cieľom je podľa Schultza stále dokonalejšie vnútorné uvoľňovanie a ponorenie sa do seba, vnútorné zmeny, ktoré posilnia to, čo je zdravé a zmiernia to, čo je nezdravé.
Cieľom autogénneho tréningu je:
Nácvik dokonalého uvoľnenia a tým intenzívnejšieho telesného a psychického odpočinku
Dosiahnutie upokojenia a uvoľnenia v stresových situáciách, zníženie rušivých emócií (strach, tréma, zlosť a pod.), tlmenie nutkavých pocitov a nežiadúceho správania, podpora pozitívnych emócií
Upokojenie a harmonizácia vegetatívnych funkcií nielen v stresových situáciách, ale aj v každodennom živote
Zlepšenie schopnosti koncentrácie, mobilizácie telesných aj psychických síl a schopnosť rozhodovania sa
Pri dlhotrvajúcom pravidelnom cvičení zvýšenie celkovej výkonnosti, vytrvalosti a psychickej odolnosti
Zlepšenie sebakontroly a sebaovládania, prehlbuje sa porozumenie vlastným motiváciám, je možné „viesť dialóg s vlastným vnútrom“
dosiahnutie harmónie, „pevného bodu v sebe“, vnútornej istoty, opory a vyrovnanosti
Metóda má tri stupne. V prvom, základnom stupni ide o nácvik ovládania telesných pocitov (napr. pocity tiaže, tepla). V strednom stupni ide o použitie individuálne vytvorených formuliek smerujúcich k harmonizácii osobnosti a ku zdokonaleniu schopnosti sebaprežívania a sebaovládania. V treťom, najvyššom stupni sa prevádza nácvik schopnosti vizualizácie a imaginácie a dochádza k ďalšiemu rozvoju schopnosti sebaprežívania.
Telesné ťažkosti môžu súvisieť s emočným životom alebo vnútorným konfliktom medzi „chcieť“ a „nemôcť“. Aj v takýchto prípadoch môže autogénny tréning prispieť k znovunavráteniu rovnováhy organizmu. Priaznivo pôsobí často už aj samotný základný stupeň AT, ktorý práve navodzovaním tiaže a tepla v končatinách, čo je spojené so skutočným prehĺbeným uvoľnením svalstva a zvýšeným prekrvením končatín umožňuje ovplyvniť i rôzne telesné funkcie a orgány.
Rôzne verzie a návody na praktizovanie AT nájdete aj voľne na internete. Správny nácvik jednotlivých častí je však základom úspechu. V prípade záujmu o nácvik tejto relaxačnej metódy pod dohľadom skúseného kouča nás neváhajte kontaktovať.
Autor:
Ing. Mgr. Peter Kuračka
športový psychológ