Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

13.07.2017

Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

Tisíc vecí sa v živote človeka zmení vo chvíli, keď sa ocitne na vozíku. Okrem pomalého a systematického návratu k sebestačnosti a mobilite musí „behať“ po úradoch, vybavovať si invalidný dôchodok a kompenzačné pomôcky, nájsť si prácu adekvátnu svojim zmeneným schopnostiam a zabezpečiť si slušný život zo slušného príjmu. Nehoda či úraz otrasie v základoch aj vzťahmi každého dospelého človeka – partnerov buď zomkne alebo sa aj dlhoročné manželstvá rozpadajú.

 


Viete si však predstaviť, že zo dňa na deň sa na vozíku ocitne hyperaktívne dievča v puberte? Zlomí ju to a zostane do konca života zatrpknutá a odkázaná na pomoc rodiny? Bude sa ľutovať, izolovať od vonkajšieho sveta a o láske bude navždy len čítať v knihách?

V príbehu stolnej tenistky Aleny Kánovej, ktorý sa nachádza v knihe Mal som (vždy) šťastie 2, je všetko inak. Pretože nie okolnosti, ale naše reakcie na ne určujú náš život.

Vyrastať na krásnom Liptove je samo o sebe závideniahodné, ale mať adresu trvalého bydliska priamo na Malinôm Brde je priam dobrodružné. Aj vy ste to ako dieťa takto vnímali?

Asi som mala naozaj iné detstvo ako ostatné deti. Bola som takzvane živé dieťa, no uprostred hôr sa to inak ani nedalo. Akurát som v okruhu piatich kilometrov nemala žiadne kamarátky či kamarátov. Však aj do školy som chodila až do Ružomberka.

Vzdušnou čiarou síce nie je z Brda ďaleko, ale neviem si celkom predstaviť, ako ste dennodenne do mesta dochádzali.

Spolu so sestrou nás otec vozil autom alebo sme sa samé zviezli dole kabínkovou lanovkou. Ak bola cesta neprejazdná a mimoriadne zlé počasie aj pre lanovku, išli sme pešo, na lyžiach alebo na sánkach.

Trochu drsné pre dve malé dievčatá, nie?

Ale my sme na to boli zvyknuté. Napokon, bolo to vlastne naozaj veľmi romantické a dobrodružné bývať na turistickej chate. Kamaráti v bezprostrednom okolí síce žiadni neboli, ale hostia sa stále menili.

Malinô Brdo leží vo výške takmer tisíc metrov, hlavne v zime je na horách počasie nevyspytateľné a keď riadne nasneží, tak je celá lokalita odrezaná od sveta. Spravili ste si niekedy so sestrou „nedobrovoľné“ prázdniny, lebo ste sa objektívne nemohli dostať do školy?

Niečo také sa nestalo ani raz, na to bol náš otec veľmi prísny. Ak bolo treba, vstávali sme ráno o štvrtej a šli dole na lyžiach. Ak bola poľadovica, tak pešo. Čo na tom, že sme pritom padali na zadok? Do školy sme ísť museli. Oveľa častejšie sa stávalo, že oco nestíhal prísť načas po nás po škole a bežne sme ho čakali hodinu aj dve, aby sme sa dostali naspäť domov. Bola to éra pred mobilmi, no malo to svoje čaro. Raz dokonca nechodila kabínka z Ružomberka na Malinô Brdo celú zimu. Rovnaká kabínka vtedy spadla v Tatrách, zomreli tam štyria študenti, a tak preventívne odstavili aj tú našu. Keď zasypalo na Brdo cestu pre autá, chodievali sme pešo. Inak, tých päť kilometrov do kopca je aj pre trénovaných slušný výkon.

Prišiel však osudný deň a vážna dopravná nehoda. Mali ste len 14 rokov, keď sa vaše romantické detstvo v sekunde skončilo. Čo si z tých udalostí pamätáte?

Nechcem zachádzať do detailov. Hovorí sa síce, že zadné sedadlá v aute sú bezpečnejšie, no napokon aj tak všetko závisí od druhu nehody. Ukázalo sa to aj v mojom prípade. Havarovali sme na Orave, sanitka ma teda odviezla do najbližšej nemocnice v Trstenej, kde si trúfli operovať chrbticu. V tej chvíli by sa mobily predsa len zišli, rodičia by to dnes určite zariadili inak.

Ako lekári po operácii vysvetlili štrnásťročnej slečne, čo sa stalo a čo ju ešte len čaká?

Bola som naozaj ešte dieťa, vedela som, že teraz asi budem nejakú dobu ležať v nemocnici, kým sa nevyliečim. Však doktori predsa vedia, čo robia. V štrnástich si, samozrejme, neuvedomujete, že poškodenie miechy znamená vozík.

Pred dvadsiatimi rokmi neboli ani diagnostické prístroje na takej úrovni ako dnes. Lekári nemali k dispozícii CTčko, ale len röntgen a ani sami nevedeli, ako sa môj stav bude meniť. Nemohli mi povedať, že budem po zvyšok života na vozíku. Nechcem sa k tomu veľmi vracať, no napokon, podľa toho, ako sa to ďalej vyvíjalo, som rada, že vôbec sedím.

(celý rozhovor si môžete prečítať v knihe „Mal som (vždy) šťastie 2“. Zakúpiť sa dá vo všetkých kníhkupectvách alebo s 30 % zľavou na webe vydavateľstva Perfekt http://www.perfekt.sk/knihy-mal-som-vzdy-stastie-2)

 


Plavecké talenty aj so špeciálnym programom rozvoja pohybových schopností

Na Zemplínskej Šírave sa v pondelok začal druhý letný kemp pre zdravotne znevýhodnenú mládež „Hľadáme talenty 2017“ so zameraním na plávanie. V Hoteli Granit, ktorý bude jeho účastníkov hostiť až do piatku,  sa stretlo 10 plaveckých talentov a ich 8 asistentov.


Počas celého týždňa sa o nich bude starať 4-členný organizačný tím pod vedením skúseného plaveckého trénera Ivana Repíka z CŠČM Košice. Ten zastrešuje predovšetkým športovú stránku a bude viesť každodenné tréningy v plaveckom bazéne i mimo neho. V pondelok po úvodnej registrácii účastníkov privítal prítomných koordinátor pre šport mládeže pri SPV Pavel Bílik a pre motiváciu mladým plavcom premietol prezentačné videá z PH Rio de Janeiro 2016 a súčasne predstavil aj našich najúspešnejších paralympijských medailistov. Každý účastník okrem trička s príznačným nápisom „Som super talent!“ dostal aj DVD z účinkovania paralympijského družstva na PH Rio 2016 a všetkých zúčastnených vo chvíľach voľna určite zaujme aj textovo a fotograficky vydarená publikácia s rovnakou tematikou, či čerstvo pokrstená kniha Mal som vždy šťastie 2 od autorov Evy Bacigalovej a Jána Riapoša. V rámci úvodného stretnutia s mladými plavcami a ich asistentami predstavil tréner Ivan Repík celý organizačný tím a prezentoval tiež denný program kempu, ktorý je postavený na pravidelných tréningoch v hotelovom 25 metrovom bazéne a špeciálnom programe rozvoja pohybových schopností. Samozrejme, že do náplne kempu sa dostali aj ďalšie doplnkové aktivity, veď Zemplínska Šírava ich svojou krásou i možnosťami ponúka neúrekom. Po absolvovaní kempu získa každý mladý plavec diplom a náramok so sloganom projektu „Som talent!“. Najdôležitejšie však budú pre deti všetky získané pozitívne podnety a…

Los Angeles otvorilo cestu Parížu 2024

Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) uvítal vyhlásenie kalifornského mesta, že bude kandidovať na usporiadanie OH a PH až v roku 2028. Pôvodne bolo protikandidátom Paríža na usporiadanie oboch hier o štyri roky skôr.


Došlo k tomu na základe trojstranných rokovaní medzi oboma metropolami a Medzinárodným olympijským výborom (IOC). Práve na jeho 131. plenárnej schôdzi, ktorá sa bude konať v 13. - 17. septembra v peruánskej Lime, sa definitívne rozhodne o pridelení OH a PH na roky 2024 a 2028.

„Celé paralympijské hnutie víta rozhodnutie Los Angeles hostiť až hry v roku 2028, čo otvára cestu Parížu pre rok 2024. Obe mestá boli v priebehu uplynulých 18 mesiacov v úzkej spolupráci s IPC  s cieľom rozvíjať a zlepšovať paralympijské aspekty svojich kandidatúr. Boli sme ohromení ich obrovskou túžbou hostiť olympijské a paralympijské hry“, uviedol prezident IPC Sir Philip Craven.  

Zároveň dodal, že Paríž už v priebehu kandidátskeho procesu preukázal veľkú túžbu usporiadať najlepšie paralympijské hry v histórii a využiť túto udalosť ako katalyzátor spoločenských zmien a rozvoj paralympijského športu v krajine.


Stolní tenisti ladia formu na ME so Srbmi

V sobotu bola Stolnotenisová hala v Rači dejiskom III. kola spoločnej ligy vozíčkarov aj stojacich hráčov. Oddnes do soboty v nej už prebieha spoločné sústredenie slovenskej a srbskej reprezentácie.


Za Slovensko sa ho zúčastňuje 6 vozíčkarov a 5 stojacich, zo Srbska dorazilo 11 vozíčkarov (vrátane reprezentačného trénera) a 2 stojaci. „Je to súčasť prípravy na nadchádzajúce ME v Lašku. Srbi majú svoju kvalitu, aj zastúpenie hráčov v rovnakých kategóriách ako my.  Takže toto spoločné sústredenie nám určite prinesie veľa pozitívneho z hernej stránky i získanie ďalších skúseností“, uviedol reprezentačný tréner Andrej Bardoň. Spoločný kemp zakončí dvojdňový turnaj. V piatok si zmerajú sily jednotlivci, v sobotu družstvá. 

Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím aj so zástupcom SPV

Okrem športových úspechov zaznamenal SPV úspech aj na odbornom poli. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter vymenoval Mareka Machatu za člena komory za mimovládne organizácie Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím.


Mimovládne organizácie pôsobiace v tejto oblasti mohli nominovať do výboru svojich kandidátov a nominovaní kandidáti si potom vybrali spomedzi seba hlasovaním dvoch zástupcov, ktorí budú reprezentovať mimovládne organizácie v tomto výbore. „Sme úprimne radi, že jedným z dvoch zvolených do tohto výboru je aj kandidát SPV Marek Machata“, uviedol predseda SPV Ján Riapoš. Tento výbor je stálym odborným orgánom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Marek Machata vyštudoval psychológiu, právo a masmediálne štúdiá. Pracuje ako poradenský psychológ, motivátor a kouč. 15 rokov sa venuje práci v neziskových organizáciách, ktoré pomáhajú ľuďom s postihnutím ako projektový manažér. S SPV spolupracuje od roku 2015 ako motivátor projektu PARALELA. Spoločne s paralympionikmi tiež robí motivačné prednášky po celom Slovensku. Kontakt: marek.machata@gmail.com   0903 965 453      

Paralympionici rozdávali autogramy a predvádzali svoje športy

Prepojiť svet zdravých a zdravotne znevýhodnených ľudí bolo cieľom športovo-rodinnej integračnej akcie Ruka v ruke, ktorá sa uskutočnila počas tohto víkendu v priestoroch futbalového štadióna a mestského parku v Piešťanoch. Podujatie svojou účasťou spestrili slovenskí paralympionici.


Zorganizovali ho ADELI Medical Center v spolupráci s PFK Piešťany. Pre deti organizátori pripravili štyri zóny, kde si mohli zasúťažiť. Aby si vyskúšali, aké je to byť zdravotne znevýhodneným, v niektorých hrách im sťažili podmienky. Okrem kreatívnych hier si vyskúšali preteky na vozíkoch, hod loptičkou s ortézou na rukách či slalom s fitloptou so zaviazanými očami. Každé z detí získalo za prejdenie všetkých zón sladkú odmenu. Počas dňa si mohli vyskúšať tenis, hokej, veslársky trenažér, ragby či basketbal. Zašportovať v mestskom parku si mohli aj rodičia. Pre rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi boli pripravené odborné prednášky či inak špecializované aktivity vrátane lekárskej poradne. V nej boli celý deň k dispozícii odborníci z pediatrie, neurológie, ortopédie, rehabilitácie či internej medicíny. "Aj naši pacienti sú ľudia ako my so svojimi potrebami a záľubami. Deti mohli počas podujatia vidieť, že aj tie so zdravotným znevýhodnením sa hrajú, športujú, pretekajú, súťažia a že môžu byť skvelými kamarátmi," povedala Jana Sabová z ADELI Medical Centre. Zo slovenských paralympionikov sa na akcii zúčastnili zlatí medailisti z Ria Veronika Vadovičová, Michaela Balcová, Róbert Ďurkovič, ďalší boccista Róbert Mezík a bronzový v hode kuželkou Marián Kuŕeja. Okrem autogramiády aj predviedli účastníkom ukážky svojich športov.  

Pondelňajšie “limity” budú venované streľbe

Leto si užíva aj trojnásobná paralympijská víťazka z Pekingu a z Ria športová strelkyňa Vronika Vadovičová. Spolu s jej trénerom Milanom Goleňom ich vyspovedal Stano Ščepán.


Počúvajte v pondelok 31. jula v tradičnom čase o 20:40 na Rádiu Slovensko.


Boccia: tri medaily z Poznane

Jedenásť slovenských reprezentantov štartovalo v dňoch 5. – 10. júla na podujatí BISFed 2017 Regional Open Boccia v poľskej Poznani. Slovensko získalo jednu zlatú a dve bronzové medaily.


O tú najcennejšiu sa postaral Róbert Mezík v BC2, bronz pridali Tomáš Král v BC1 a naši zlatí z Ria 2016 v súťaži párov BC4 (Michaela Balcová, Samuel Andrejčík, Róbert Ďurkovič). Okrem nich v konkurencii športovcov z 13 krajín štartovali z našich aj Jakub Nagy (BC1), Kristína Kudláčová, Rastislav Kurilák (BC2), Adam Buriánek, Eva Rostašová, Boris Klohna (BC3).     “Na turnaji sa zúčastnili aj noví slovenskí športovci, ktorí úspešne absolvovali medzinárodnú klasifikáciu a som veľmi rád, že zanechali za sebou výborný výsledok. Rasťo Kurilák skončil na štvrtom, Boris Klohna na ôsmom a Kristína Kudláčová v každom súboji uhrala pár bodov. Mrzí nás akurát zranenie Kuriláka z posledného súťažného dňa, ktorý nebude môcť štartovať na najbližšom podujatí v Seville”, začal svoje hodnotenie reprezentačný tréner Martin Gabko. Regional Open patril podľa jeho slov výsledkovo z veľkej časti športovcom z Portugalska, ktorí obsadili 9 z 21 medailových pozícií. Prekvapením bola pre neho kvalitná hra poľského a chorvátskeho tímu. Čo však nemohol tentokrát pochváliť, bola rozhodne organizačná stránka turnaja. “Sprevádzalo ho množstvo organizačných kolapsov a chaos. Nevedeli sme včas rozpisy a časy zápasov, neskoro sme dostávali aj informácie o zmenách pri postupoch hráčov v dôsledku vyradených športovcov z dôvodu zmeny klasifikácie. Napríklad Samo Andrejčík mal smolu, keď hráča v jeho skupine kvôli klasifikácii vyradili, čo malo vplyv na jeho konečné umiestnenie”,…

Plavecké talenty si zatrénujú na Zemplínskej Šírave

Od pondelka 31. júla do piatka 4. augusta prebehne na Zemplínskej Šírave v poradí druhý letný kemp  projektu  “Hľadáme talenty 2017”, ktorý bude zameraný na plávanie. Projekt opäť realizuje SPV v spolupráci so svojim hlavným partnerom Allianz – SP a Nadáciou Markíza.


Kempu sa zúčastní 10 detí (k dispozícii budú mať 8 asistentov), ktoré začínajú s týmto odvetvím a cieľom je ukázať im ďalšie možnosti športového tréningu v plávaní, najmä špeciálny program pohybovej prípravy mimo bazéna. Miestom konania kempu bude 25 metrový bazén Hotela Granit a povedie ho skúsený tréner plávania z Centra športových činnosti mládeže pri ŠK ZP Košice  Ivan Repík. „O plavecký kemp na Zemplínskej Šírave bol mimoriadny záujem a preto sa nám nepodarilo uspokojiť všetky zaslané žiadosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sme sa rozhodli ponúknuť ostatným deťom možnosť absolvovať plavecký kemp v náhradnom termíne 13.-18. augusta na Remate, kde bude súčasne prebiehať aj športový kemp so zameraním na bocciu. Výbornou správou v tomto smere je aj skutočnosť, že po rokoch bude v čase letných prázdnin otvorený plavecký bazén v Handlovej, ktorý bude ideálnym priestorom pre tréning malých plaveckých nádejí. Veríme, že našu snahu uspokojiť čo najviac záujemcov verejnosť ocení a my sa opäť stretneme s množstvom talentovaných zdravotne znevýhodnených detí, ktoré si zaslúžia našu pozornosť”, uviedol hlavný koordinátor projektu Pavel Bílik. V poradí tretí kemp sa bude konať v dňoch 13. - 18. augusta, štvrtý (motivačný) 20. - 25. augusta. Komisia už rozhodla o výbere účastníkov ďalších dvoch kempov a v týchto dňoch sú zasielané rozhodnutia všetkým, ktorí prejavili záujem zúčastrniť sa ich.    

V USA šesť víťazstiev a tretie miesto

Slovenskí curleri na vozíku pokračujú v príprave na ZPH Pjongčang 2018. V americkom Falmouthe štartovali na tradičnom letnom podujatí Cape Code SummerSpiel 2017 za účasti 9 tímov.


K šiestim americkým a jednému kanadskému tímu (Québec) sa pripojili reprezentácie Slovenska (uvádzaná ako Bratislava) a Kórejskej republiky (Seoul). Naši vyhrali z deviatich zápasov šesť. Jednu z troch porážok utrpeli s Kórejčanmi, ktorí budú ich súpermi aj v Pjongčangu. Vo Falmouthe nás reprezentovali: Radoslav Ďuriš (skip), Dušan Pitoňák, Imrich Lyócsa, Monika Kunkelová a Peter Zaťko. Slovensko bude na ZPH štartovať v tomto športe druhýkrát. Pri premiérovej účasti v Soči 2014 skončilo na 6. mieste.