Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

13.07.2017

Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

Tisíc vecí sa v živote človeka zmení vo chvíli, keď sa ocitne na vozíku. Okrem pomalého a systematického návratu k sebestačnosti a mobilite musí „behať“ po úradoch, vybavovať si invalidný dôchodok a kompenzačné pomôcky, nájsť si prácu adekvátnu svojim zmeneným schopnostiam a zabezpečiť si slušný život zo slušného príjmu. Nehoda či úraz otrasie v základoch aj vzťahmi každého dospelého človeka – partnerov buď zomkne alebo sa aj dlhoročné manželstvá rozpadajú.

 


Viete si však predstaviť, že zo dňa na deň sa na vozíku ocitne hyperaktívne dievča v puberte? Zlomí ju to a zostane do konca života zatrpknutá a odkázaná na pomoc rodiny? Bude sa ľutovať, izolovať od vonkajšieho sveta a o láske bude navždy len čítať v knihách?

V príbehu stolnej tenistky Aleny Kánovej, ktorý sa nachádza v knihe Mal som (vždy) šťastie 2, je všetko inak. Pretože nie okolnosti, ale naše reakcie na ne určujú náš život.

Vyrastať na krásnom Liptove je samo o sebe závideniahodné, ale mať adresu trvalého bydliska priamo na Malinôm Brde je priam dobrodružné. Aj vy ste to ako dieťa takto vnímali?

Asi som mala naozaj iné detstvo ako ostatné deti. Bola som takzvane živé dieťa, no uprostred hôr sa to inak ani nedalo. Akurát som v okruhu piatich kilometrov nemala žiadne kamarátky či kamarátov. Však aj do školy som chodila až do Ružomberka.

Vzdušnou čiarou síce nie je z Brda ďaleko, ale neviem si celkom predstaviť, ako ste dennodenne do mesta dochádzali.

Spolu so sestrou nás otec vozil autom alebo sme sa samé zviezli dole kabínkovou lanovkou. Ak bola cesta neprejazdná a mimoriadne zlé počasie aj pre lanovku, išli sme pešo, na lyžiach alebo na sánkach.

Trochu drsné pre dve malé dievčatá, nie?

Ale my sme na to boli zvyknuté. Napokon, bolo to vlastne naozaj veľmi romantické a dobrodružné bývať na turistickej chate. Kamaráti v bezprostrednom okolí síce žiadni neboli, ale hostia sa stále menili.

Malinô Brdo leží vo výške takmer tisíc metrov, hlavne v zime je na horách počasie nevyspytateľné a keď riadne nasneží, tak je celá lokalita odrezaná od sveta. Spravili ste si niekedy so sestrou „nedobrovoľné“ prázdniny, lebo ste sa objektívne nemohli dostať do školy?

Niečo také sa nestalo ani raz, na to bol náš otec veľmi prísny. Ak bolo treba, vstávali sme ráno o štvrtej a šli dole na lyžiach. Ak bola poľadovica, tak pešo. Čo na tom, že sme pritom padali na zadok? Do školy sme ísť museli. Oveľa častejšie sa stávalo, že oco nestíhal prísť načas po nás po škole a bežne sme ho čakali hodinu aj dve, aby sme sa dostali naspäť domov. Bola to éra pred mobilmi, no malo to svoje čaro. Raz dokonca nechodila kabínka z Ružomberka na Malinô Brdo celú zimu. Rovnaká kabínka vtedy spadla v Tatrách, zomreli tam štyria študenti, a tak preventívne odstavili aj tú našu. Keď zasypalo na Brdo cestu pre autá, chodievali sme pešo. Inak, tých päť kilometrov do kopca je aj pre trénovaných slušný výkon.

Prišiel však osudný deň a vážna dopravná nehoda. Mali ste len 14 rokov, keď sa vaše romantické detstvo v sekunde skončilo. Čo si z tých udalostí pamätáte?

Nechcem zachádzať do detailov. Hovorí sa síce, že zadné sedadlá v aute sú bezpečnejšie, no napokon aj tak všetko závisí od druhu nehody. Ukázalo sa to aj v mojom prípade. Havarovali sme na Orave, sanitka ma teda odviezla do najbližšej nemocnice v Trstenej, kde si trúfli operovať chrbticu. V tej chvíli by sa mobily predsa len zišli, rodičia by to dnes určite zariadili inak.

Ako lekári po operácii vysvetlili štrnásťročnej slečne, čo sa stalo a čo ju ešte len čaká?

Bola som naozaj ešte dieťa, vedela som, že teraz asi budem nejakú dobu ležať v nemocnici, kým sa nevyliečim. Však doktori predsa vedia, čo robia. V štrnástich si, samozrejme, neuvedomujete, že poškodenie miechy znamená vozík.

Pred dvadsiatimi rokmi neboli ani diagnostické prístroje na takej úrovni ako dnes. Lekári nemali k dispozícii CTčko, ale len röntgen a ani sami nevedeli, ako sa môj stav bude meniť. Nemohli mi povedať, že budem po zvyšok života na vozíku. Nechcem sa k tomu veľmi vracať, no napokon, podľa toho, ako sa to ďalej vyvíjalo, som rada, že vôbec sedím.

(celý rozhovor si môžete prečítať v knihe „Mal som (vždy) šťastie 2“. Zakúpiť sa dá vo všetkých kníhkupectvách alebo s 30 % zľavou na webe vydavateľstva Perfekt http://www.perfekt.sk/knihy-mal-som-vzdy-stastie-2)

 


Tatiana Blattnerová potvrdzuje svoj talent

V termíne od 5. do 10. júla sa v Berlíne konali otvorené majstrovstvá Nemecka v plávaní, na ktorých sa zúčastnilo 135 klubov z 52 štátov. Štartovalo na nich až 610 pretekárov, vrátane slovenských reprezentantov. Len pätnásťročná Tatiana Blattnerová vyplávala jednu striebornú a jednu bronzovú medailu vo svojej skupine postihnutia. 


Martin Batka, Radomír Pacák Tatiana Blattnerová, Katarína Chudá, Karina Petrikovičová a Marek Sloboda zaplávali osobné rekordy, každý aspoň v jednej disciplíne. Dvaja plavci boli z Nových Zámkov – Martin Batka a Radomír Pacák so sprievodom Martou Batkovou a Svätoplukom Pacákom – a ďalší šiesti z plaveckého klubu TZPŠ DOLPHINS - Tatiana Blattnerová, Katarína Chudá, Jadranka Marić, Karina Petrikovičová, Adam Riečičiar, Marek Sloboda a ich sprievody - Katarína Blattnerová, Katarína Chudá, Helena Riečičiarová, Milan Sloboda a Larisa Jarembáková. Slovenský tím tvorili aj športový psychológ a fyzioterapeut, vedúcou výpravy bola Daniela Šípošová. Tatiana Blattnerová sa v disciplínach 100 m voľný spôsob a 50 m voľný spôsob dostala do Jugend finále, kde skončila raz na deviatom mieste a raz bola tretia. Vo dvoch disciplínach bola náhradníčkou do Jugend finále, čím potvrdila kvalitu svojej prípravy na majstrovstvá sveta. Mladučká nevidiaca plavkyňa sa prepracovala medzi talentovaných mladých športovcov, ktorých chce podporiť aj Nadácia Slovenského olympijského výboru. Výška podpory závisí aj od hlasovania verejnosti, až do 29. júla môžete dať Tatiane Blattnerovej svoj hlas TU: https://www.nadaciasov.sk/ukazsa/sportovec/tatiana-blattnerova Aj Karina Petrikovičová, ktorá je rovnako v príprave na MS do Mexika, dokázala svojimi časmi v Berlíne rastúcu formu. Dvakrát bola náhradníčkou do Jugend finále aj Katarína Chudá, ba dokonca zaplávala až sedem osobných rekordov. …

Curleri na turnaji v USA

Našich curlerov čaká prvá previerka novej sezóny na Svetovom pohári vo Falmouthe v USA. Skiper Rado Ďuriš potvrdil, že na túto súťaž cestujú už po tretí raz. Turnaj sa koná od 19. do 24. júla a bude prvou previerkou nášho tímu v príprave na Paralympijské hry v Pjongčangu.

 

 

 


O turnaji o paralympijskej sezóne ale aj o curlingu bude aj nasledujúca rubrika Bez limitov v Slovenskom rozhlase. V pondelok od 20.40 hod. v Rádiu Slovensko dostanú priestor okrem Rada Ďuruša aj reprezentačný tréner František Pitoňák a ďalší člen tímu Peter Zaťko. (spn)


Úspešná kvalifikácia lukostrelcov

Marián Marečák suverénnym spôsobom vyhral kvalifikáciu CMO- kladkový luk na II. kole Európskeho pohára, ktorý sa koná 15.-23. júla v Českej republike. V otvorenej súťaži si zlepšil osobný rekord na 695 bodov.


Aj Diana Pashchenková si zlepšila osobné maximum a súčasne zlepšila slovenský rekord na SR 657 b. Obsadila 14 miesto. Peter Kinik po  rozpačitom začiatku nakoniec obsadil 6. miesto. V stredu 19.7 prebiehala aj súťaž v „trofitime“, kde sme mali trojité zastúpenie. V mixe so Španielom Rodrigezom ukázala naša nová adeptka Michaila Nováková, že lustreľba bola pre ňu správnou voľbou. Michaila strieľa len pol roka, získala už medzinárodnú klasifikaciu, síce nie ako sme predpokladali vo W-1 CW, ale v COW. Škoda, pretože s Petrom Kinikom by obsadili aj ďalšiu disciplínu mix tím W-1. Pashchenková s Rumunom Filipom v trofitime postupovali bay, no ďalej ich nepustila dvojica z Francúzka a Kazachstanu. No dvojica Kinik s Rumari GBR vybojovali bronz. Nas Mix tím CO Marečák - Pashchenková obsadil pekné 5.miesto z dvanástich párov a má dobru pozíciu na pekné umiestnenie. Dnes sú na programe rozstrely jednotlivcov.

Vladimír Majerčák


Ruka v ruke

Ruka v ruke je športovo-integračná akcia pre deti aj dospelých, pre zdravých aj hendikepovaných na futbalovom štadióne v Piešťanoch 29.7. 2017.

Aj naši pacienti a nielen detskí, sú ľudia ako my ostatní. Aj oni majú svoje potreby, záľuby, svojich kamarátov. Ale tých predsa nie je nikdy dosť! To sme si povedali u nás v ADELI Medical Centre a prijali možnosť spoluorganizovať túto integračnú akciu s Futbalovým klubom Piešťany. Zdravé deti zase na oplátku potrebujú spoznať, že aj hendikepované deti sa radi hrajú, športujú, pretekajú, súťažia a že môžu byť skvelými kamarátmi. A prečo by to nemohlo ísť spolu?

Účasť prisľúbilo viacero športovcov. Happening Ruka v ruke začína od 9.00 hod. slávnostným uvítaním a autogramiádou športovcov. Následne zdraví športovci ruka v ruke s hendikepovanými ukážu, čo všetko sa dá so športom zažiť a že v športe hranice neexistujú. Cieľom akcie je vzbudiť povedomie o zdravotne znevýhodnených ľuďoch prostredníctvom športových aktivít hlavne medzi deťmi. Pre deti sú nachystané štyri zóny, kde si budú môcť zasúťažiť. Aby si mohli vyskúšať, aké je to byť zdravotne znevýhodneným, v niektorých hrách sa im sťažia podmienky. Rovnako si  budú môcť vyskúšať rôzne športy, ktorých aktivity pripravia niektoré športové kluby z Piešťan. Tie deti, ktoré prejdú všetkými zónami čaká malý darček. Rodičom pomôže so starostlivosťou o ich hendikepované ratolesti tím dobrovoľníkov. Pre rodiny sú pripravené odborné prednášky, či inak špecializované aktivity vrátane lekárskej poradne.

Keďže deti prídu s rodičmi, zrodil sa aj nápad, ako pribrať do spolupráce ďalšiu skupinu piešťanských nadšencov. Sú to mladí ľudia, ktorí už po niekoľkýkrát pripravujú Športové dni v Piešťanoch len kúsok od futbalového štadióna. Tí sa zase postarajú o zábavu rodičom, ukážu im pohyb každého druhu, ktorý sa v Piešťanoch ponúka. Ich akcia je ideálna pre športových nadšencov, ale aj pre tých, ktorí nevedia, kde začať a chcú nabrať inšpiráciu pre zdravý životný štýl.

„Po tom, ako sa mi narodila dcéra s ojedinelý genetickým syndrómom, zmenili sa aj moje hodnoty,“ hovorí autor projektu Miro Béreš. „Spolu s miestnym futbalovým klubom a ADELI Medical Centrom sme prichystali prvý ročník integračnej športovo-rodinnej akcie Ruka v ruke. Keďže dcéra nemá vyvinuté ruky, často vidím v očiach plno otázok, nikdy sa však nepýtajú. Záujem dávať otázky majú najmä malé deti, ktoré nám dospelým môžu byť mnohokrát vzorom. Je preto dôležité, aby sa deti, zdravé i hendikepované, stretávali už v mladom veku.“

Tak príď medzi nás už 29. júla do priestorov futbalového štadióna a mestského parku v Piešťanoch a ruka v ruke si všetci spolu zašportujeme.


Erban v skoku do diaľky ôsmy

Na MS v atletike zdraotne znevýhodnených športovcov v Londýne sa slovenský reprezentant Benjamin Erban umiestnil vo finále skoku do diaľky na ôsmom mieste výkonom 416 cm. Z Európanov bol štvrtý najlepší...


V osobnom rekorde zvíťazil Ukrajinec Romnan Pawlyk, ktorý v prvom a následnme aj vo štvrtom pokuse skočil zhodne 563 cm. Za svetovým rekordom Jevgenija Torsunova z Ruska z vlaňajška zaostaôl 30 cm. Ruskí atléti však na MS zo známych dôvoidov neštartujú. Atmosféru žičlivého publika (návštevy sú okolo 30 tisíc divákov!), si užíval aj náš Benjamin Erban. Po prvom zabezpečovacom skoku 409 cm mal ešte dva za 4 m hranicu, v piatej sérii 416, no stačilo to len na ôsme miesto. (spn) 


Niekoľko londýnskych NAJ

Práve prebiehajúce Majstrovstvá sveta v para atletike v Londýne budú zrejme najsilnejším ročníkom od vzniku podujatia. Zúčastniť sa ich chystá viac fanúšikov, než za všetky predošlé roky dokopy. Stále čerstvé spomienky na Paralympijske hry v Londýne v roku 2012 dodnes rezonujú britskou spoločnosťou.


Mnohí fanúšikovia sa organizujú a prídu na majstrovstvá v masách. Desiatich dní plných vrcholovej svetovej atletiky sa zúčastní viac než 230.000 návštevníkov. Doteraz najväčší otvárací ceremoniál tiež privítal rekordný počet divákov a tým sa z Majstrovstiev sveta stal druhý najväčší paralympijsky event v histórii, hneď po Paralympiáde 2012 . Plné hľadisko Až 100.000 školopovinných detí zo všetkých kútov Británie na miesto podujatia budú privážať autobusy, väčšinu budú tvoriť deti všetkých vekových kategórií z tisícky londýnskych škôl. Organizátori majstrovstiev chcú aj takto inšpirovať mladých ľudí, z ktorých isto vzíde nová generácia športovcov Týmto kapacitným požiadavkám vie vyhovieť štadión Queen Elizabeth Olympic Park. Môžete sa tam poprechádzať v tieni 444 metrov dlhej steny šampiónov, ktorú zdobia mená hrdinsky zápoliacich atlétov z roku 2012. Účasť na podujatí prisľúbilo aj mnoho zvučných mien. Medzi nimi aj Princ Harry a bývalý armádny kapitán a súčasný britský paralympijský medailista Dave Henson. Obaja dobre mierenými slovami vyzvali spoluobčanov, aby prišli podporiť svojich športovcov na štadión. Medzi organizácie, ktoré vyjadrili akcii obrovskú podporu a prinesú na tribúny najväčší rachot, patria aj niektoré z najväčších miestnych futbalových klubov ako Arsenal alebo Tottenham. V Londýne sú najväčšie atletické hviezdy Debut Jonnieho Peacocka na Paralympijských hrách v roku 2012, keď získal zlato v behu na 100 metrov, sa zapísal do histórie. Vtedy…

Kuřeja len 3 cm za bronzom!

Ani zlepšenie osobného rekordu nepomohlo bronzovému paralympijskému medailistovi z Ria Mariánovi Kuřejovi k získaniu medaily na MS v Londýne. Výkonom 29,03 v hode kuželkou zaostal za stupňami víťazov len o 3 cm!

 


Súťaž mala vysokú úroveň.  Prví šiesti pretekári si zlepšili osobné maximá a víťazný Srb Zeljko Dimitrijevič vytvoril nový svetový rekord 31,99 m.

Ďalší slovenský reprezentant íMarek Margoč obsadil v hode oštepom 6. miesto výkonom 31,73 m. Mal vyrovnanú sériu pokusov: 29,57 – 28,43 - x – x – 31,73 – 31,54. Bol druhý najlepší z Európanov, no na medailu to v celkovom hodnotení nestačilo. (spn)


Prvé štarty atlétov na MS

V nedeľu sa zapojili v Londýne do súťaží na MS v atletike zdravotne znevýhodnených športovcoiv aj slovenskí reprezentatni. Ako prvý sa predstavil Benjamin Erban, ktorý sa v behu na 200m v silnej konkurencii umiestnil na celkovom 11. mieste .

  


Osobné maximum si zlepšil na 19,09. Najlepší v skupine však bežali časy okolo 15-tich sekúnd, čo je pre Benjamina nedosiahnuteľné s jeho postihnutim. Po ňom sa predstavil aj Adrian Matušík v hode diskom. Obsadil celkove 6 miesto s výkonom 53,51 m. Škoda posledného pokusu, pri ktorom mal prešľap (atakoval 57 metrov). Vitazný Američan vytvoril nový rekord MS - 63,66m. Dnes máme dve želiezka v súťažiach – Mariána Kuřeju v hode kuželkou a večer štartuje Marek Margoč  v hode oštepom. (tv)

 


Bez limitov s Masarykom

V tradičnej rubrike Bez limitov budeme v pondelok od 20.4O hod. v Radiu Slovensko skloňovať tenis na vozíku a pokračujeme v letných príbehoch zdravotne znevýhodnených športovcov. V pondelok 17. júla s bývalým aktívnym futbalistom Tomášom Masarykom. 


Menovec prvého česko-slovenského prezidenta vyžaruje životným optimizmom aj vôľou žiť aj športovať naplno. Patrí k ľuďom, ktorí dokážu veľmi otvorenie hovoriť o svojich strádaniach aj životných radostiach. Napokon bude to cítiť aj s rozhovoru s ním v Rádiu Slovensko, kde prezradí aj dôvod, prečo napriek dorbému medzinárodnému rankingu chýbal na nedávnom turnaji Slovak Open v Trnave.