Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

13.07.2017

Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

Tisíc vecí sa v živote človeka zmení vo chvíli, keď sa ocitne na vozíku. Okrem pomalého a systematického návratu k sebestačnosti a mobilite musí „behať“ po úradoch, vybavovať si invalidný dôchodok a kompenzačné pomôcky, nájsť si prácu adekvátnu svojim zmeneným schopnostiam a zabezpečiť si slušný život zo slušného príjmu. Nehoda či úraz otrasie v základoch aj vzťahmi každého dospelého človeka – partnerov buď zomkne alebo sa aj dlhoročné manželstvá rozpadajú.

 


Viete si však predstaviť, že zo dňa na deň sa na vozíku ocitne hyperaktívne dievča v puberte? Zlomí ju to a zostane do konca života zatrpknutá a odkázaná na pomoc rodiny? Bude sa ľutovať, izolovať od vonkajšieho sveta a o láske bude navždy len čítať v knihách?

V príbehu stolnej tenistky Aleny Kánovej, ktorý sa nachádza v knihe Mal som (vždy) šťastie 2, je všetko inak. Pretože nie okolnosti, ale naše reakcie na ne určujú náš život.

Vyrastať na krásnom Liptove je samo o sebe závideniahodné, ale mať adresu trvalého bydliska priamo na Malinôm Brde je priam dobrodružné. Aj vy ste to ako dieťa takto vnímali?

Asi som mala naozaj iné detstvo ako ostatné deti. Bola som takzvane živé dieťa, no uprostred hôr sa to inak ani nedalo. Akurát som v okruhu piatich kilometrov nemala žiadne kamarátky či kamarátov. Však aj do školy som chodila až do Ružomberka.

Vzdušnou čiarou síce nie je z Brda ďaleko, ale neviem si celkom predstaviť, ako ste dennodenne do mesta dochádzali.

Spolu so sestrou nás otec vozil autom alebo sme sa samé zviezli dole kabínkovou lanovkou. Ak bola cesta neprejazdná a mimoriadne zlé počasie aj pre lanovku, išli sme pešo, na lyžiach alebo na sánkach.

Trochu drsné pre dve malé dievčatá, nie?

Ale my sme na to boli zvyknuté. Napokon, bolo to vlastne naozaj veľmi romantické a dobrodružné bývať na turistickej chate. Kamaráti v bezprostrednom okolí síce žiadni neboli, ale hostia sa stále menili.

Malinô Brdo leží vo výške takmer tisíc metrov, hlavne v zime je na horách počasie nevyspytateľné a keď riadne nasneží, tak je celá lokalita odrezaná od sveta. Spravili ste si niekedy so sestrou „nedobrovoľné“ prázdniny, lebo ste sa objektívne nemohli dostať do školy?

Niečo také sa nestalo ani raz, na to bol náš otec veľmi prísny. Ak bolo treba, vstávali sme ráno o štvrtej a šli dole na lyžiach. Ak bola poľadovica, tak pešo. Čo na tom, že sme pritom padali na zadok? Do školy sme ísť museli. Oveľa častejšie sa stávalo, že oco nestíhal prísť načas po nás po škole a bežne sme ho čakali hodinu aj dve, aby sme sa dostali naspäť domov. Bola to éra pred mobilmi, no malo to svoje čaro. Raz dokonca nechodila kabínka z Ružomberka na Malinô Brdo celú zimu. Rovnaká kabínka vtedy spadla v Tatrách, zomreli tam štyria študenti, a tak preventívne odstavili aj tú našu. Keď zasypalo na Brdo cestu pre autá, chodievali sme pešo. Inak, tých päť kilometrov do kopca je aj pre trénovaných slušný výkon.

Prišiel však osudný deň a vážna dopravná nehoda. Mali ste len 14 rokov, keď sa vaše romantické detstvo v sekunde skončilo. Čo si z tých udalostí pamätáte?

Nechcem zachádzať do detailov. Hovorí sa síce, že zadné sedadlá v aute sú bezpečnejšie, no napokon aj tak všetko závisí od druhu nehody. Ukázalo sa to aj v mojom prípade. Havarovali sme na Orave, sanitka ma teda odviezla do najbližšej nemocnice v Trstenej, kde si trúfli operovať chrbticu. V tej chvíli by sa mobily predsa len zišli, rodičia by to dnes určite zariadili inak.

Ako lekári po operácii vysvetlili štrnásťročnej slečne, čo sa stalo a čo ju ešte len čaká?

Bola som naozaj ešte dieťa, vedela som, že teraz asi budem nejakú dobu ležať v nemocnici, kým sa nevyliečim. Však doktori predsa vedia, čo robia. V štrnástich si, samozrejme, neuvedomujete, že poškodenie miechy znamená vozík.

Pred dvadsiatimi rokmi neboli ani diagnostické prístroje na takej úrovni ako dnes. Lekári nemali k dispozícii CTčko, ale len röntgen a ani sami nevedeli, ako sa môj stav bude meniť. Nemohli mi povedať, že budem po zvyšok života na vozíku. Nechcem sa k tomu veľmi vracať, no napokon, podľa toho, ako sa to ďalej vyvíjalo, som rada, že vôbec sedím.

(celý rozhovor si môžete prečítať v knihe „Mal som (vždy) šťastie 2“. Zakúpiť sa dá vo všetkých kníhkupectvách alebo s 30 % zľavou na webe vydavateľstva Perfekt http://www.perfekt.sk/knihy-mal-som-vzdy-stastie-2)

 


Pondelňajšie “limity” budú venované streľbe

Leto si užíva aj trojnásobná paralympijská víťazka z Pekingu a z Ria športová strelkyňa Vronika Vadovičová. Spolu s jej trénerom Milanom Goleňom ich vyspovedal Stano Ščepán.


Počúvajte v pondelok 31. jula v tradičnom čase o 20:40 na Rádiu Slovensko.


Boccia: tri medaily z Poznane

Jedenásť slovenských reprezentantov štartovalo v dňoch 5. – 10. júla na podujatí BISFed 2017 Regional Open Boccia v poľskej Poznani. Slovensko získalo jednu zlatú a dve bronzové medaily.


O tú najcennejšiu sa postaral Róbert Mezík v BC2, bronz pridali Tomáš Král v BC1 a naši zlatí z Ria 2016 v súťaži párov BC4 (Michaela Balcová, Samuel Andrejčík, Róbert Ďurkovič). Okrem nich v konkurencii športovcov z 13 krajín štartovali z našich aj Jakub Nagy (BC1), Kristína Kudláčová, Rastislav Kurilák (BC2), Adam Buriánek, Eva Rostašová, Boris Klohna (BC3).     “Na turnaji sa zúčastnili aj noví slovenskí športovci, ktorí úspešne absolvovali medzinárodnú klasifikáciu a som veľmi rád, že zanechali za sebou výborný výsledok. Rasťo Kurilák skončil na štvrtom, Boris Klohna na ôsmom a Kristína Kudláčová v každom súboji uhrala pár bodov. Mrzí nás akurát zranenie Kuriláka z posledného súťažného dňa, ktorý nebude môcť štartovať na najbližšom podujatí v Seville”, začal svoje hodnotenie reprezentačný tréner Martin Gabko. Regional Open patril podľa jeho slov výsledkovo z veľkej časti športovcom z Portugalska, ktorí obsadili 9 z 21 medailových pozícií. Prekvapením bola pre neho kvalitná hra poľského a chorvátskeho tímu. Čo však nemohol tentokrát pochváliť, bola rozhodne organizačná stránka turnaja. “Sprevádzalo ho množstvo organizačných kolapsov a chaos. Nevedeli sme včas rozpisy a časy zápasov, neskoro sme dostávali aj informácie o zmenách pri postupoch hráčov v dôsledku vyradených športovcov z dôvodu zmeny klasifikácie. Napríklad Samo Andrejčík mal smolu, keď hráča v jeho skupine kvôli klasifikácii vyradili, čo malo vplyv na jeho konečné umiestnenie”,…

Plavecké talenty si zatrénujú na Zemplínskej Šírave

Od pondelka 31. júla do piatka 4. augusta prebehne na Zemplínskej Šírave v poradí druhý letný kemp  projektu  “Hľadáme talenty 2017”, ktorý bude zameraný na plávanie. Projekt opäť realizuje SPV v spolupráci so svojim hlavným partnerom Allianz – SP a Nadáciou Markíza.


Kempu sa zúčastní 10 detí (k dispozícii budú mať 8 asistentov), ktoré začínajú s týmto odvetvím a cieľom je ukázať im ďalšie možnosti športového tréningu v plávaní, najmä špeciálny program pohybovej prípravy mimo bazéna. Miestom konania kempu bude 25 metrový bazén Hotela Granit a povedie ho skúsený tréner plávania z Centra športových činnosti mládeže pri ŠK ZP Košice  Ivan Repík. „O plavecký kemp na Zemplínskej Šírave bol mimoriadny záujem a preto sa nám nepodarilo uspokojiť všetky zaslané žiadosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sme sa rozhodli ponúknuť ostatným deťom možnosť absolvovať plavecký kemp v náhradnom termíne 13.-18. augusta na Remate, kde bude súčasne prebiehať aj športový kemp so zameraním na bocciu. Výbornou správou v tomto smere je aj skutočnosť, že po rokoch bude v čase letných prázdnin otvorený plavecký bazén v Handlovej, ktorý bude ideálnym priestorom pre tréning malých plaveckých nádejí. Veríme, že našu snahu uspokojiť čo najviac záujemcov verejnosť ocení a my sa opäť stretneme s množstvom talentovaných zdravotne znevýhodnených detí, ktoré si zaslúžia našu pozornosť”, uviedol hlavný koordinátor projektu Pavel Bílik. V poradí tretí kemp sa bude konať v dňoch 13. - 18. augusta, štvrtý (motivačný) 20. - 25. augusta. Komisia už rozhodla o výbere účastníkov ďalších dvoch kempov a v týchto dňoch sú zasielané rozhodnutia všetkým, ktorí prejavili záujem zúčastrniť sa ich.    

V USA šesť víťazstiev a tretie miesto

Slovenskí curleri na vozíku pokračujú v príprave na ZPH Pjongčang 2018. V americkom Falmouthe štartovali na tradičnom letnom podujatí Cape Code SummerSpiel 2017 za účasti 9 tímov.


K šiestim americkým a jednému kanadskému tímu (Québec) sa pripojili reprezentácie Slovenska (uvádzaná ako Bratislava) a Kórejskej republiky (Seoul). Naši vyhrali z deviatich zápasov šesť. Jednu z troch porážok utrpeli s Kórejčanmi, ktorí budú ich súpermi aj v Pjongčangu. Vo Falmouthe nás reprezentovali: Radoslav Ďuriš (skip), Dušan Pitoňák, Imrich Lyócsa, Monika Kunkelová a Peter Zaťko. Slovensko bude na ZPH štartovať v tomto športe druhýkrát. Pri premiérovej účasti v Soči 2014 skončilo na 6. mieste.

Atletika: strieborný návrat Adriána Matušíka

Päť umiestnení do ôsmeho miesta zaznamenala slovenská výprava na IPC MS 2017 v atletike, ktoré sa konali v Londýne. Naši reprezentanti sa dnes vrátili na Slovensko.


Najhodnotnejší výsledok dosiahol Adrián Matušík vo vrhu guľou, ktorý výkonom 15, 99 m obsadil druhé miesto. Do Londýna cestoval ako obhajca titulu z katarskej Dohy 2015, kde hodil 17, 19 m. „Vzhľadom na konkurenciu a priebeh pretekov som spokojný. Na víťaza tentokrát nemal nikto,  striebro je maximom“, povedal. Podľa jeho slov boli tentokrát preteky hlavne o psychike. Chorvátsky súper, jeden z favoritov, to napríklad nezvládol a vyhorel, takže druhé miesto Adriána potešilo. Už menej fakt, že guľa v jeho skupine na ďalších MS nebude. Absentovala už na PH 2016 v Riu a teraz ju vyradili aj z programu šampionátu. Zostáva mu teda disk, v ktorom skončil šiesty podobne ako v Riu. „Trénovali sme najmä guľu, ale teraz sa už budem musieť preorientovať“, dodal Bratislavčan, žijúci v Nových Zámkoch. Druhý z našich favoritov, Banskobystričan Marián Kuřeja, tentokrát na medailu nedočiahol. Z Ria si v hode kuželkou priviezol bronz, ale teraz mu nepomohlo ani zlepšenie osobného rekordu. Výkonom 29,03 m zaostal za stupňami víťazov o 3 cm! „Konkurencia išla v tejto disciplíne raketovo hore“, vysvetľuje reprezentačný tréner Vladimír Bezdíček, ktorý pochválil vystúpenie našej najlepšej dvojice. Tá sa postarala o druhé, štvrté a šieste miesto pre Slovensko. Ďalšie šieste miesto pridal Marek  Margoč v hode oštepom, Benjamín Erban bol ôsmy v skoku do diaľky výkonom 416 cm. Z Európanov bol štvrtý najlepší. Pridal aj 11. miesto v behu na 200 m. Maximum odviedol…

Pozvánka na stolnotenisovú ligu v Rači

V sobotu 29. júla sa od 10:00 hod. odohrá v stolnotenisovej hale Bratislave – Rači na Černockého 6 III. kolo spoločnej ligy vozíčkarov aj stojacich hráčov.  


V pribežnom poradí vedie v 1.lige vozíčkarov Ján Riapoš, v 2.lige Adrián Prieložný a u stojacich hráčov Richard Csejtey.Žiadame hráčov, aby svoju účasť aj s prípadným doprovodom nahlásili na dobrotkazc@gmail.com  

EP lukostreľba: striebro Marečáka, bronz Kinika

Úspechom slovenských farieb sa skončilo druhé kolo Európskeho pohára v lukostreľbe, ktoré v dňoch 16.-23. júla hostilo české Nové Město nad Metují. Štartovalo tam 150 strelcov z 27 krajín.


„Tento model súťaží bol premiérový a Slováci sa na ňom nestratili. Z druhého kola si odniesli bronz Petra Kinika a dve finálové umiestnenia zásluhou Mariána Marečáka a mix tímu Marečák - Pashchenkova. I keď sme ťahali za kratší koniec a boli z toho dve štvrté miesta. Za zmienku stojí aj víťazstvo Marečáka v kvalifikácii a nástrel 695 zo 720 b. Aj umiestnenie mix tímu hodnotím veľmi pozitívne, veď naši za sebou nechali Francúzov, Španielov, Ukrajinu, Poliakov, Čechov, Švédov“, zhodnotil vystúpenie slovenskej reprezentácie na tomto podujatí tréner Vladimír Majerčák. V konečnom hodnotení EP sme získali dva cenne kovy: Marián Marečák striebro v kategórii Compound Open a Peter Kinik bronz v kategórii W-1 M. „Toto úspešné účinkovanie na EP je prísľubom úspešnosti aj na blížiacich sa MS v Číne. Touto cestou ďakujem športovcom a realizačnému tímu za úspešnú reprezentáciu Slovenska“, dodal. V. Majerčák. (vg)

Tatiana Blattnerová: Bábovka pre Kaliho

 V tomto období prázdninuje ako každé iné dieťa jej veku, no inak chodí normálne do školy. Tiež ako každé iné dieťa jej veku. Okrem toho však dvojfázovo trénuje plávanie,  skúša zmiešané bojové umenia, počúva slovenský rap a sníva o tom, že bude reprezentovať Slovensko na Paralympiáde v Tokiu v roku 2020.


  Pätnásťročná Tatiana Blattnerová patrí medzi mimoriadne nadané deti, z ktorých vyrastá nová generácia našich paralympijských reprezentantov. Napriek tomu, že je úplne nevidiaca, zbiera v juniorských súťažiach už niekoľko rokov jednu medailu za druhou. Len pred niekoľkými týždňami priniesla z otvorených majstrovstiev Nemecka v plávaní hneď dve – jednu bronzovú a jednu striebornú. A to pritom začala Tánička plávať relatívne neskoro. „Mala som desať rokov, mnohí však začínajú v bazéne už ako šesťroční. Ale hlavne, že sme vybrali dobrý šport,“ myslí si a vybavuje si aj detaily o tom, ako sa to všetko začalo. „Mama robí na daňovom úrade a úplnou náhodou práve na ňu natrafila moja dnešná trénerka Daniela Šípošová, keď potrebovala niečo vybaviť. Mama si všimla, že robí pre plavecký klub telesne a zrakovo postihnutých, a tak sa hneď pýtala, ako môžu deti s hendikepom vlastne športovať. Dozvedela sa, že možností je veľmi veľa a že nevidiaci dokonca aj lyžujú. To sme však zavrhli, veď kam by som chodievala lyžovať v okolí Vajnor?“ Usmieva sa Táňa. Od malička bývala rada vo vode, pri plávaní v neďalekom Vajnorskom jazere jej často ani otec nestíhal, a tak bolo rozhodnuté. Vyskúša to v bazéne. Tokio je za dverami Bežný denný režim Táni Blattnerovej má svoje pevnú štruktúru. Budíček o 5:10 a odchod na ranný tréning na Mokrohájsku ulicu v Bratislave. Potom rýchlo do školy a po vyučovaní opäť na tréning, vo vode či na suchu. „Domov prichádzame až…

Tatiana Blattnerová potvrdzuje svoj talent

V termíne od 5. do 10. júla sa v Berlíne konali otvorené majstrovstvá Nemecka v plávaní, na ktorých sa zúčastnilo 135 klubov z 52 štátov. Štartovalo na nich až 610 pretekárov, vrátane slovenských reprezentantov. Len pätnásťročná Tatiana Blattnerová vyplávala jednu striebornú a jednu bronzovú medailu vo svojej skupine postihnutia. 


Martin Batka, Radomír Pacák Tatiana Blattnerová, Katarína Chudá, Karina Petrikovičová a Marek Sloboda zaplávali osobné rekordy, každý aspoň v jednej disciplíne. Dvaja plavci boli z Nových Zámkov – Martin Batka a Radomír Pacák so sprievodom Martou Batkovou a Svätoplukom Pacákom – a ďalší šiesti z plaveckého klubu TZPŠ DOLPHINS - Tatiana Blattnerová, Katarína Chudá, Jadranka Marić, Karina Petrikovičová, Adam Riečičiar, Marek Sloboda a ich sprievody - Katarína Blattnerová, Katarína Chudá, Helena Riečičiarová, Milan Sloboda a Larisa Jarembáková. Slovenský tím tvorili aj športový psychológ a fyzioterapeut, vedúcou výpravy bola Daniela Šípošová. Tatiana Blattnerová sa v disciplínach 100 m voľný spôsob a 50 m voľný spôsob dostala do Jugend finále, kde skončila raz na deviatom mieste a raz bola tretia. Vo dvoch disciplínach bola náhradníčkou do Jugend finále, čím potvrdila kvalitu svojej prípravy na majstrovstvá sveta. Mladučká nevidiaca plavkyňa sa prepracovala medzi talentovaných mladých športovcov, ktorých chce podporiť aj Nadácia Slovenského olympijského výboru. Výška podpory závisí aj od hlasovania verejnosti, až do 29. júla môžete dať Tatiane Blattnerovej svoj hlas TU: https://www.nadaciasov.sk/ukazsa/sportovec/tatiana-blattnerova Aj Karina Petrikovičová, ktorá je rovnako v príprave na MS do Mexika, dokázala svojimi časmi v Berlíne rastúcu formu. Dvakrát bola náhradníčkou do Jugend finále aj Katarína Chudá, ba dokonca zaplávala až sedem osobných rekordov. …