Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

13.07.2017

Príbeh Aleny Kánovej v knihe Mal som (vždy) šťastie 2

Tisíc vecí sa v živote človeka zmení vo chvíli, keď sa ocitne na vozíku. Okrem pomalého a systematického návratu k sebestačnosti a mobilite musí „behať“ po úradoch, vybavovať si invalidný dôchodok a kompenzačné pomôcky, nájsť si prácu adekvátnu svojim zmeneným schopnostiam a zabezpečiť si slušný život zo slušného príjmu. Nehoda či úraz otrasie v základoch aj vzťahmi každého dospelého človeka – partnerov buď zomkne alebo sa aj dlhoročné manželstvá rozpadajú.

 


Viete si však predstaviť, že zo dňa na deň sa na vozíku ocitne hyperaktívne dievča v puberte? Zlomí ju to a zostane do konca života zatrpknutá a odkázaná na pomoc rodiny? Bude sa ľutovať, izolovať od vonkajšieho sveta a o láske bude navždy len čítať v knihách?

V príbehu stolnej tenistky Aleny Kánovej, ktorý sa nachádza v knihe Mal som (vždy) šťastie 2, je všetko inak. Pretože nie okolnosti, ale naše reakcie na ne určujú náš život.

Vyrastať na krásnom Liptove je samo o sebe závideniahodné, ale mať adresu trvalého bydliska priamo na Malinôm Brde je priam dobrodružné. Aj vy ste to ako dieťa takto vnímali?

Asi som mala naozaj iné detstvo ako ostatné deti. Bola som takzvane živé dieťa, no uprostred hôr sa to inak ani nedalo. Akurát som v okruhu piatich kilometrov nemala žiadne kamarátky či kamarátov. Však aj do školy som chodila až do Ružomberka.

Vzdušnou čiarou síce nie je z Brda ďaleko, ale neviem si celkom predstaviť, ako ste dennodenne do mesta dochádzali.

Spolu so sestrou nás otec vozil autom alebo sme sa samé zviezli dole kabínkovou lanovkou. Ak bola cesta neprejazdná a mimoriadne zlé počasie aj pre lanovku, išli sme pešo, na lyžiach alebo na sánkach.

Trochu drsné pre dve malé dievčatá, nie?

Ale my sme na to boli zvyknuté. Napokon, bolo to vlastne naozaj veľmi romantické a dobrodružné bývať na turistickej chate. Kamaráti v bezprostrednom okolí síce žiadni neboli, ale hostia sa stále menili.

Malinô Brdo leží vo výške takmer tisíc metrov, hlavne v zime je na horách počasie nevyspytateľné a keď riadne nasneží, tak je celá lokalita odrezaná od sveta. Spravili ste si niekedy so sestrou „nedobrovoľné“ prázdniny, lebo ste sa objektívne nemohli dostať do školy?

Niečo také sa nestalo ani raz, na to bol náš otec veľmi prísny. Ak bolo treba, vstávali sme ráno o štvrtej a šli dole na lyžiach. Ak bola poľadovica, tak pešo. Čo na tom, že sme pritom padali na zadok? Do školy sme ísť museli. Oveľa častejšie sa stávalo, že oco nestíhal prísť načas po nás po škole a bežne sme ho čakali hodinu aj dve, aby sme sa dostali naspäť domov. Bola to éra pred mobilmi, no malo to svoje čaro. Raz dokonca nechodila kabínka z Ružomberka na Malinô Brdo celú zimu. Rovnaká kabínka vtedy spadla v Tatrách, zomreli tam štyria študenti, a tak preventívne odstavili aj tú našu. Keď zasypalo na Brdo cestu pre autá, chodievali sme pešo. Inak, tých päť kilometrov do kopca je aj pre trénovaných slušný výkon.

Prišiel však osudný deň a vážna dopravná nehoda. Mali ste len 14 rokov, keď sa vaše romantické detstvo v sekunde skončilo. Čo si z tých udalostí pamätáte?

Nechcem zachádzať do detailov. Hovorí sa síce, že zadné sedadlá v aute sú bezpečnejšie, no napokon aj tak všetko závisí od druhu nehody. Ukázalo sa to aj v mojom prípade. Havarovali sme na Orave, sanitka ma teda odviezla do najbližšej nemocnice v Trstenej, kde si trúfli operovať chrbticu. V tej chvíli by sa mobily predsa len zišli, rodičia by to dnes určite zariadili inak.

Ako lekári po operácii vysvetlili štrnásťročnej slečne, čo sa stalo a čo ju ešte len čaká?

Bola som naozaj ešte dieťa, vedela som, že teraz asi budem nejakú dobu ležať v nemocnici, kým sa nevyliečim. Však doktori predsa vedia, čo robia. V štrnástich si, samozrejme, neuvedomujete, že poškodenie miechy znamená vozík.

Pred dvadsiatimi rokmi neboli ani diagnostické prístroje na takej úrovni ako dnes. Lekári nemali k dispozícii CTčko, ale len röntgen a ani sami nevedeli, ako sa môj stav bude meniť. Nemohli mi povedať, že budem po zvyšok života na vozíku. Nechcem sa k tomu veľmi vracať, no napokon, podľa toho, ako sa to ďalej vyvíjalo, som rada, že vôbec sedím.

(celý rozhovor si môžete prečítať v knihe „Mal som (vždy) šťastie 2“. Zakúpiť sa dá vo všetkých kníhkupectvách alebo s 30 % zľavou na webe vydavateľstva Perfekt http://www.perfekt.sk/knihy-mal-som-vzdy-stastie-2)

 


Bez limitov s Masarykom

V tradičnej rubrike Bez limitov budeme v pondelok od 20.4O hod. v Radiu Slovensko skloňovať tenis na vozíku a pokračujeme v letných príbehoch zdravotne znevýhodnených športovcov. V pondelok 17. júla s bývalým aktívnym futbalistom Tomášom Masarykom. 


Menovec prvého česko-slovenského prezidenta vyžaruje životným optimizmom aj vôľou žiť aj športovať naplno. Patrí k ľuďom, ktorí dokážu veľmi otvorenie hovoriť o svojich strádaniach aj životných radostiach. Napokon bude to cítiť aj s rozhovoru s ním v Rádiu Slovensko, kde prezradí aj dôvod, prečo napriek dorbému medzinárodnému rankingu chýbal na nedávnom turnaji Slovak Open v Trnave. 


Vynikajúce hodnotenie MS v Bratislave

V máji sa na ZŠ Ondreja Nepelu v Bratislave konali prvé MS v stolnom tenise družstiev zdravotne znevýhodnených športovcov. Medzinárodná stolnotenisová federáci ITTF zverejnila oficiálnu hodnotiacu správu o organizácii šampionátu, ktorá nešetrila superlatívmi.

 


Technický delegát Francesco Nuzzo z Talianska vo svojom reporte zablahoželal organizátorom, rozhodcom aj dobrovoľníkom k výborne zvládnutému šampionátu vo výnimočných podmienkach. Organiozáciu majstrovstiev, ich prezentáciu aj podporu ocenil na vysokej úrovni. Na MS štartovali stolní tenisti z 34 krajín. 195 mužov a 59 žien. Slovensko získalo 1 zlatú a 1 bronzovú medailu. Súťaže boli pripravené veľmi dobre, pri dodržiavaní časového harmonogramu, bez zdržaní, s dostatočnými tréningovými aj „warm up“ plochami, s precíznym servisom výsledkov a dôslednou prácou celého organizačného tímu. (spn)


MS atlétov v Londýne   

 

V Londýne sa v piatok oficiálne začnú MS v atletike zdravotne znevýhodnených športovcov. Slovensko bude reprezentovať päť atlétov: Benjamín Erban, Igor Brunner, Marek Margoč, Marián Kuřeja a Adrián Mattušík. Organizátori avizujú, že predali už 230 tisíc vstupeniek a pôjde o najväčšie podujatie v paraatletike v histórii.

 


Aj Princ Harry vyzval ľudí, aby podporili šampionát, ktorý sa koná od 14. Do 23 júla na olympijskom štadióne v Londýne. Atletické disciplíny zažili svoju premiéru počas hier vojnových veteránov v britskom Stoke - Mandeville v roku 1952 a do programu paralympijských hier sú zaradené od roku 1960. V atletike súťažia ženy i muži vo všetkých skupinách postihnutí, kam sú zaradení na základe zdravotnej klasifikácie. Slovenská paraatletika získala na doterajších MS 5 zlatých 4 striebroné a 1 bronzovú medailu. Naposledy zvíťazil na MS 2015 vo vrhu guľou Adrián Matušík, keď na zlato dosiahol vďaka úžasnému zlepšeniu osobného maxima o 96 cm! Vlani na PH v Riu obsadil v hode diskom 6. Miesto. ŠDancu na boj o medaily má aj Marián Kuřeja, ktorý získal na PH v Riu de Janeiro bronzovú medailu v hode kuželkou. Benjamin Erban bude štartovať v behoch na 100 a 200 m. Koncom mája si v Záhrebe zlepšil na 200 m osobný rekord o 1,01 sekundy!

(spn)

 


Tragédia pred MS v Londýne

Šokujúca správa prišla z dejiska MS v atletike zdravotne znevýhodnených športovcov. V utorok večer na tréningu zomrel známy oštepár Abdullah Hayayei zo Spojených arabských emirátov. 36-ročný športovec sa smrteľne zranil na štadióne vo východnom Londýne, keď sa na neho zrútil kovový stĺp, ktorý bol súčasťou konštrukcie diskárskej „klietky“.


Tragickú nehodu vyšetruje polícia, ktorá informovala aj rodinu športovca. Sir Philip Craven, prezident Medzinárodného paralympijského výboru, označil udalosť za obrovskú tragédiu. "Všetci sme skutočne zdrvení touto tragickou správou o smrti Abdullaha. Myšlienky a modlitby celého paralympijského hnutiaí smerujú k jeho rodine a jeho najbližším. Vyjadrujeme im sústrasť rovnako ako medzinárodnému paralympijskému výboru Spojených arabských emirátov," povedal Craven.

V Londýne 2017 mal Hayayei štartovať na svojich druhých MS. V roku 2015 v Dohe skončil piaty v hjpode diskom v kategórii F34 a ôsmy vo vrhu guľou  v rovnakej kategórii F34.  V Londýne mal súťažiť v oboch disciplínach aj v hode oštepom. Počas piatkového otváracieho ceremoniálu si ho účastnbíci uctia minútou ticha. (spn)


MOV odsúhlasil spoločné voľby dejísk OH a PH

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vyberie dejiská olympijských hier v rokoch 2024 a 2028 v jednom hlasovaní. Rozhodol o tom v utorok počas mimoriadneho zasadnutia vo švajčiarskom Lausanne. Voľba dejísk sa uskutoční 13. septembra v peruánskej Lime na riadnom zasadnutí výboru a bude mať iba dvoch kandidátov Los Angeles a Paríž.


Členovia MOV schválili návrh exekutívy jednomyseľne 83 hlasmi. Ešte pred hlasovaním obe mestá predstavili za zatvorenými dverami svoje kandidatúry na hry v roku 2024. Aj keď najprv sa obe mestá zaujímali iba o skoršie hry, po rozhodnutí MOV by mala vzniknúť tripartitná komisia zložená z členov výboru a zástupcov francúzskej metropoly i kalifornského mesta. Jedno z nich by potom malo deklarovať novú kandidatúru na hry v roku 2028. Členovia MOV by potom v Lime nehlasovali za jednotlivé mestá, ale za spoločnú dohodu tripartitnej komisie.Paríž neuspel s kandidatúrou na roky 1992, 2008 a 2012, v poslednom prípade tesne podľahol Londýnu. USA sa neúspešne uchádzali o OH 2012 (New York) a 2016 (Chicago). Paríž i LA už hostili OH dvakrát (Paríž 1900 a 1924, Los Angeles 1932 a 1984). Hlavné mesto Francúzska je favorit na rok 2024, hry by tak zorganizovalo presne po sto rokoch. USA zatiaľ naposledy usporiadali OH v roku 1996 v Atlante.Obe mestá už pred utorňajšou prezentáciou vyhlásili, že majú záujem iba o rok 2024 a nie o 2028. Paríž na OH 2028 vôbec nemyslí, Los Angeles je údajne čiastočne naklonené aj tejto možnosti, no len za istých podmienok. Starosta LA Eric Garcetti povedal, že mesto by výmenou za neskorší termín žiadalo okamžitú finančnú kompenzáciu na podporu mládežníckeho športu. Prezident MOV Thomas Bach ani ďalší predstavitelia s tým však nesúhlasia. Paríž a Los Angeles zostali jedinými kandidátmi, Boston, Budapešť, Hamburg a Rím odstúpili z rôznych dôvodov.Zástupcovia…

Margoč neuspel v reklasifikácii

V piatok 14. júla sa v Londýne začínajú MS v atletike zdravotne znevýhodnených športovcov. Potrvajú až do 23. júla. Prvé informácie z dejiska šampionátu nie sú pre náš tím veľmi priaznivé.

Vedúci výpravy Tomáš Varga v utorok absolvoval Delegation Registration Meeting, ocenil slušné ubytovanie, ale stravu pre športovcov odhadol predbežne na veľmi slabú. Horšie je, že sa v stredu zúčastnil aj na reklasifikovaní športovcov a Marekovi Margočovi, paralympijskému víťazovi z Atén 2004 ostáva kategória F41, v ktorej súťažil doteraz. Samotná klasifikácia prebiehala na Olympijskom štadióne. Išlo o meranie výšky a dĺžky rúk.

 


Boli nutne 3 podmienky:

1, celková výška menej ako 130 cm – tu Marek Splnil 123,5cm

2, dĺžka ruky (paradoxom bolo, že mu merali nielen ruku s ktorou hádže - tá mala 58cm ale aj ľavú. Tá však mala 60,5cm – limit bol 59 cm) nebola splnená

3, súčet výšky a dĺźky musi byť menej ako 180 – nebola splnená o 3,55cm

Londýn je extrémne preplnený turistami, stále pretrvávajú problémy s transfermi. Občas sa objavia ešte problémy s informáciami, ktoré sa rôznia na hoteli a na štadióne, ale dominuje ochota organizátorov, ktorí často spomínajú na PH v roku 2012. (tv,spn)


Európsky pohár v cyklistike zdravotne postihnutých: Hviezdou podujatia Metelka

 TERCHOVÁ/VRÁTNA – V sobotu začal Európsky pohár v cyklistike zdravotne postihnutých etapovými pretekmi. Pretekári z viacerých európskych krajín si zmerali sily v krásnom prostredí strediska Vrátna v Terchovej. Svojou účasťou poctil podujatie paralympísky víťaz z Ria Jozef Metelka.


Každoročne si podujatie našlo stabilné miesto v cyklistickom kalendári, čo je výborná reklama pre slovenský šport. „Športovci si Vrátnu veľmi obľúbili, pre jej neopakovateľné čaro. Aj tento ročník sa nám podarilo pritiahnuť kvalitu a máme v pláne sa posunúť o level vyššie. Verím, že budúci ročník možno bude mať svetový charakter, kde privítame športovcov z viacerých kontinentov, špeciálne zo zámoria,“ načrtol smelé plány organizátor Európskeho pohára Karol Mihok zo Žilinského športového klubu.   Úsmevom na každom kroku nešetrila ani známa handbikerka Anna Oroszová, tá v etapových pretekoch vo svojej kategórii zaknihovala striebro. „Vrátila som sa z Holandska a tieto domáce preteky vo Vrátnej doslova milujem. Teraz je predo mnou vrchol sezóny, v septembri začínajú majstrovstvá sveta v Južnej Afrike. Držte palce, aby sme dobre reprezentovali Slovensko.“   Ako veľký profesionál si odbil súťažné preteky Jozef Metelka. Čerstvý trojnásobný víťaz Svetového pohára zvíťazil vo svojej kategórii. „Každé preteky sú pre mňa niečím lepším ako hocaký tréning. Doma je vždy doma, mám z toho radosť a táto trať je fakt úžasná. Aj organizátori z celého sveta by si mohli vziať z nášho Slovenska príklad,“ povedal Metelka, ktorý v nedeľu letí do Anglicka, kde sa bude pripravovať na spomínané majstrovstvá sveta v Južnej Afrike. „Plánujem krátke sústredenie a potom tri týždne budem ladiť formu priamo v Južnej Afrike. Snáď sa mi podarí splniť si svoje…

Bez limitov s Luciou

Každému z nás sa môže život zmeniť v okamihu. Aj v letných mesiacoch pokračuje v Rádiu Slovensko pravidelná rubrika SPV Bez limitov. V pondelok 10.júla ponúkne príbeh Lucie Krivosudskej, ktorá sa napriek nepriazni osudu nevzdala túžby žiť naplno. Slovenská reprezentantka v paradrezúre patrí medzi ľudí s nákazlivým optimizmom v duši. Ale posúďte sami... o 20.40 v Rádiu Slovensko. 


Blattnerová v programe Nadácie SOV: UKÁŽ SA!     

Až 116 mladých talentovaných športovcov sa zapojilo do druhého ročníka grantového programu UKÁŽ SA!, v ktorom Nadácia Slovenského olympijského výboru prerozdelí až 30-tisíc eur.


 

Na zasadnutí Správnej rady nadácie vybrala odborná komisia zložená zo zástupcov Nadácie SOV a ambasádorov projektu zo všetkých prijatých žiadostí TOP 12 žiadateľov, ktorí zabojujú o hlasy verejnosti prostredníctvom internetového hlasovania na stránke www.nadaciasov.sk

Je medzi nimi aj Tatiana Blattnerová, zdravotne znevýhodnená plavkyňa, ktorá bola vybraná do TOP12 a bude sa uchádzať o každý hlas. Nadácia SOV zabezpečila aj tvorbu prezentačného videa. Pri tej príležitosti vás prosíme o jej podporu, zdieľaním na vašej internetovej stránke a Facebooku.

Hlasovanie bude prebiehať od 7. júla do 29. júla 2017, kedy končí aj XIII. Európsky olympijský festival mládeže v Győri.  Výsledky grantového programu UKÁŽ SA! budú vyhlásené začiatkom septembra.

Roman Tomko, marketing manažér SOV