Hlasuje sa celkove v ôsmich kategóriách. Spolu s Oroszovou sú za šport nominované tenistka Anna Karolína Schmiedlová a basketbalistka Zuzana Žirková.
MILUJEM VÍŤAZSTVÁ
,,Zistila som, že potrebujem stále súťažiť a konfrontovať sa s inými. To je môj doping,” priznáva ANNA OROSZOVÁ, paralympijská reprezentantka Slovenska, ktorá vyskúšala viacero športových disciplín a v zrelom veku presedlala na cyklistiku zdravotne znevýhodnených.
Ako šestnásťročnú ju úraz pripútal na invalidný vozík. Nikdy sa však nevzdala, vydala sa, má dcéru a po celý život športuje. Začala s atletikou telesne postihnutých, zúčastňovala sa na košických maratónoch, lyžuje, hrala stolný tenis. Dvadsať rokov sa venovala tlaku na lavičke a patrila k najlepším telesne postihnutým športovcom v tejto disciplíne na Slovensku. V ostatných rokoch sa venuje cyklistike zdravotne znevýhodnených, na paralympijských hrách v Londýne získala v dvoch disciplínach 7. a 10. miesto a tohto roku bude Slovensko reprezentovať aj v Riu de Janeiro na svojej už štvrtej paralympiáde. Tento rok sa stala aj ambasádorkou projektu Nezastaviteľní, vďaka ktorému majú traja mladí hendikepovaní chlapci možnosť získať handbike. Usiluje sa povzbudiť zdravotne znevýhodnených k športovaniu.
ROZHODUJÚCE MOMENTY
Pre mňa ako zdravotne postihnutú ženu na invalidnom vozíku bolo najdôležitejším okamihom v živote materstvo. Mojím životným úspechom je manželstvo, ktoré trvá už dvadsaťpäť rokov. A športovým to, že som si v mojom veku a v športe, veľmi náročnom na fyzickú kondíciu, vybojovala nomináciu na tohtoročnú paralympiádu v Riu.
ČO MÁM NA ŠPORTE RADA A ČO JE NAJŤAŽŠIE
Mám rada cestovanie, spoznávanie nových ľudí, nových krajín. A milujem víťazstvá. Šport mi pomáha udržiavať sa v kondícii, mať peknú postavu. Najťažší je, samozrejme, tréning, ale i zháňanie finančných prostriedkov na prípravu, ak nie ste top športovec, a vedieť sa vyrovnať s neúspechom.
RODINA
Vydala som sa v roku 1991. S manželom sme sa poznali zo susedstva. V roku 1992 sa nám narodila dcéra Nikolka a je pre mňa cenné,že som rodila ako zdravá žena – prirodzenou cestou. Nikola sa taktiež venovala športu a najkrajšie bolo, keď sme sa v jednom ročníku košického maratónu obe dostali na stupne víťazov. Manžel mi bol vždy oporou. Keď som presedlala na vzpieranie, začal sa aj on venovať tomuto športu, chodil so mnou cvičiť a sprevádzal ma na pretekoch.
ZÁĽUBY
Nemám voľný čas, ale určite je pre mňa relaxom, ak sa nepripravujem na vrcholové preteky, ale užívam si len tak voľný tréning pre seba. Vtedy viem odbúrať stres. Niečo z voľna obetujem aj mojim dvom psíkom. Na záľuby tiež nemám čas, niekedy som štrikovala a vyšívala, čítala knihy. Mám rada prírodu a zvieratá, preto som sa pred tromi rokmi rozhodla, že nebudem jesť mäso. A usilujem sa navštevovať s celou rodinou útulok pri Košiciach.
ČO MI ŠPORT DAL A ČO VZAL
Šport mi pomohol k sebestačnosti, mohla som spoznať skoro celý svet, vzal mi veľa voľného času a peňazí. Naučil ma prehrávať, ale aj vyhrávať a dosiahnuť predsavzatia. Som závislá od športu, bez neho si neviem predstaviť život.